#Youngsters; mafiánski paparazzi, prezident komik, študenti a džendžer; čo sa udialo za uplynulý týždeň (a pol)

Vieme ako Kočnerovi ľudia sledovali novinárovV posledných dňoch sa novinári začali oboznamovať s časťami spisu z prípadu vraždy Kuciaka a Kušnírovej, ktoré odhaľujú detaily o ich sledovaní ľuďmi Mariána Kočnera. Čo sme sa teda zo spisu dozvedeli?

• Kočner sa chválil námestníkovi generálnej prokuratúry Ladislavovy Tichému, že na sledovanie novinárov dal v roku 2017 200-tisíc eur, tvrdil, že vie “kto koho j…e, kto je buzík, ožran, tyran. Aj s foto a videodokumentáciou.”
• Novinárov sledovali veľmi podrobne, čakali pred ich domami a redakciami, fotili si ich, ako idú ráno s deťmi do školy, zaznamenávali kedy vstávajú, kam chodia. Talianska televízia nedávno ukázala zábery zo sledovania Jána Kuciaka. V zásade ho sledovali rovnako ako ostatných novinárov.
• Pravdepodobne toho ešte veľa nevieme, časti spisu vyšetrovatelia novinárom neukázali pre obavy z úniku informácií. Ako vraví Adam Valčem zo SME, z toho, čo Kočner písal Tichému vieme, že by mal mať aj materiál, ktorý novinárom neukázali, keďže časti spisu, ktoré videli, neobsahujú informácie, ktoré v správe spomínal, napríklad o ich vzťahoch a orientácii.
• Kočnerovi so sledovaním mal finančne pomáhať aj Norbert Bödör. To je ten Norbert Bödör, ktorý mal rodinné väzby na bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a ktorý sa nedávno len tak náhodou zastavil na polícii, predtým než ho vôbec stihla sama zadržať.
• Peter Tóth, ktorý riadil toto sledovanie, sa stále obhajuje tým, že novinári sú verejne činné osoby, a teda je normálne ich sledovať kvôli verejnému záujmu. Toto sledovanie nazýva paparazzovaním. Miroslav Kriak, ktorý sa na sledovaní taktiež podieľal tvrdí, že si myslel, že to robí pre SIS a nevidí na tom nič zlé. Takže sledovanie dennej rutiny novinárov, z ktorých jeden je už teraz mŕtvy, je podľa nich len neškodným paparazzovaním. Dobre vedieť.
• Sledovanie novinárov odsudzujú takmer všetci politici, vrátane tých, čo to Kočnerovi umožnili a pomohli mu s dosádzaním ľudí do štátnych orgánov. Taktiež dobre vedieť.

Médiá si taktiež pozreli film o Marianovi Kočnerovi, ktorý o ňom v roku 1992 natočil brat Ivan ako ročníkový projekt. Dozvedáme sa z neho, že mladý Kočner mal veľmi rád peniaze, bol cynický a nikdy nemal dosť. Veruže… dobre vedieť.

Ukrajina vymenila oligarchu za neznámeho komika

Vo veľkonočných voľbách si Ukrajinci za prezidenta zvolili Volodymira Zelenského. Ten získal vyše 73 percent hlasov, súčasný prezident Petro Porošenko získal sotva 25 percent. Zelenskyj je v politike úplným nováčikom, zďaleka však nie je neznámou postavou. Je totiž jeden z najznámejších umelcov v krajine, okrem iného hral v satirickom seriáli Sluha ľudu. Hrá v ňom učiteľa, z ktorého sa stane prezident a začne bojovať proti oligarchom.

Svoju kandidatúru ohlásil v silvestrovskej šou a rýchlo sa stal favoritom volieb. Ak sa pýtate, čo to pre Ukrajinu znamená, odpoveď je, že nevieme. O Zelenského postojoch sa vie veľmi málo, nemá žiadnu politickú minulosť a zúčastnil sa len jednej predvolebnej debaty. Kam tento neskúsený nepolitik krajinu zaseknutú v konflikte s Ruskom a v ekonomických problémoch dovedie, je otázne. Nevie sa ani ako sa chystá svoju agendu presadiť, keďže ešte nemá vlastnú stranu, a teda ani žiadnych zástupcov v parlamente. To sa však pravdepodobne v jesenných parlamentných voľbách zmení. Hoci sa staval do pozície bojovníka proti oligarchom, mnohí ho spájajú s Ihorom Kolomoyskym, majiteľom televízie, ktorá vysielala jeho šou.

Vieme však povedať, čo stojí za jeho úspechom. Ukrajinci sú zo starej politickej elity znechutení, vinia ju za súčasnú situáciu a cítia, že nenaplnila ich očakávania po revolúcii v roku 2014. Porošenko je pre nich veľkým sklamaním, konflikt s Ruskom sa nevyriešil, ekonomické a právne reformy nastupujú len pomaly a Európska únia stále nie je na dohľad. Pravdou však je, že tieto očakávania boli až príliš vysoké a nerealistické, Porošenko ich však zvládol nasľubovať a teraz si to pekne zlízol. Sľuboval taktiež, že sa vzdá svojho majetku, napriek tomu si ho nechal a jeho hodnota výrazne narástla. Novému prezidentovi však treba popriať veľa šťastia, naši susedia si zaslúžia zlepšenie.

Ruský prezident Putin však na nič nečakal, a tak sa ponáhľal niečo nové vyviesť, až Zelenskému zabudol zablahoželať. V stredu podpísal zákon, ktorý umožňuje Ukrajincom na Donbase rozdávať ruské občianstvo. Túto taktiku už skúšal v separatistických regiónoch v Gruzínsku, ktoré neskôr Rusko napadlo a prakticky oddelilo od krajiny. Medzinárodná komunita sa teda obáva, že ide o pokus legitimizovať ďalšie vojenské zásahy. Treba pripomenúť, že hlavným argumentom pri anexii Krymu bola ochrana (a samotná prítomnosť) Rusov na jeho území. Zelenskyj teda od prvých momentov bude čeliť ťažkým výzvam a je málo pravdepodobné, že sa mu podarí niečo vyriešiť.

Študenti sú woke, SNS a dezinfoweby klasicky tupé

Klimatická zmena je jedným z najväčších problémov súčasnosti a predsa pred ňou politici aj bežní ľudia zatvárajú oči. Ako píše Konštantín Čikovský, všetky ostatné problémy sú oproti tomuto banálne, strach o demokraciu je ničím oproti katastrofe, ktorá sa na nás valí, ak nič nespravíme. Ak sa niečo rýchlo nezmení, zabudnite na jeden milión Sýrčanov, do Európy bude pred hladomormi a suchami utekať prakticky celá Afrika a Blízky Východ (a napríklad aj takí Holanďania, ktorí sa ocitnú pod morom). Za pár desiatok rokov sme dokázali vlastnej planéte zapichnúť nôž medzi lopatky, napriek tomu odmietame konať, dokonca popierame, že naša Zem krváca.

V posledných týždňoch sa po celom svete spustilo protestné hnutie Fridays for Future a študenti po vzore 16-ročnej Švédky v piatky opúšťajú školy, aby protestovali proti zmenám klímy. Do ulíc vyšli aj slovenskí študenti a prekvapivo sa stretli s väčšinovou podporou politikov. Ich vyjadrenia znejú pekne a veľkolepo, potom si ale spomenieme, že vláda dotuje Hornonitrianske bane a spaľovanie špinavého uhlia, zatiaľčo Mochovce sa dostavajú asi až spolu s diaľnicou do Košíc. Zálohovanie plastových fliaš prichádza tiež pomaly a napríklad opatrenia na zníženie emisií v doprave nevidno nikde.

Táto študentská iniciatíva však má potenciál nabrať na sile a presvedčit politikov po celom svete, že nemáme čas sa hádať a treba konať. Na osobnej úrovni sa môžeme takisto snažiť žiť čistejšie, separovať, využívať MHD či aspoň zhasínať svetlá, keď ich netreba. Mnohým sa to môže zdať ťažké a zbytočné, veď firmy produkujú oveľa viac emisií. Choďte teda na námestia a prinúťte vlády nech to zakážu aj firmám aj vám a možno sa nám podarí ďalším generáciám nechať obývateľnú planétu.

Aj študenti Gymnázia Jura Hronca v Bratislave chceli ísť príkladom. Zorganizovali takzvaný Gender Swap Day, kedy sa študenti mali prezliecť za opačné pohlavie na podporu sexuálnych menšín. Toho sa, samozrejme, chytil celý alternatívny internet a na pseudonovinárskych portáloch sa objavovali články o tom, ako dekadentná liberálna škola núti žiakov prezliekať sa za iné pohlavia. No fuj! Nič z toho samozrejme nebolo pravdivé, akciu organizovala žiacka školská rada a zúčastniť sa bolo dobrovoľné. Ale veď ako sa hovorí: “Nie je to pravda, ale mohla by byť”.

Škola sa radšej rozhodla akciu zrušiť a vtedy sa na ňu spustila kritika z druhej, liberálnej, strany za to, že sa nechala ovplyvniť dezinfowebmi. Nakoniec ale vysvitlo, že chybu spravila aj ŽŠR, keď akciu nekonzultovala s vedením a škola svoje rozhodnutie obhajovala aj tým, že nechcela spôsobovať zbytočné rozhorčenie u rodičov a že prezliekanie sa za opačné pohlavie nemusí byť práve najvhodnejšie, keďže môže pôsobiť zosmiešňujúco voči ľuďom, ktorých sa snaží podporovať. Čiže veľa kriku pre nič, ŽŠR dala za pravdu škole a ideme ďalej.

Avšak to by to nebol Andrej Danko, keby sa neozval a nepridal trochu koncentrovanej tekutej stupidity do diskusie. Takže sa posťažoval, ponakladal kade sa dalo a vyzval ministerku Lubyovú, aby legislatívne upravila okruh ľudí, ktorí majú prístup na školy, lebo to potrebujeme viac ako napríklad takú reformu školstva. Veď to počká. Pri rozhodovaní, komu zakážeme prístup na školy, pani ministerke odporúčať začať vlastným predsedom.

Študentom GJH chcem vyjadriť podporu, je super, že sa snažia podporovať otvorenosť a organizovať zaujímavé akcie na svojej škole. Aj keď sa to teraz nepodarilo. A my ostatní by sme si z GJH mali brať príklad a robiť veci naviac aj na našich školách. Keď zlyháva ministerstvo, môžeme prebrať iniciatívu my a na školy priniesť zaujímavé diskusie či iné vzdelávacie akcie. A začať môžeme s Fridays for Future. My sme budúcnosť, my sme tí, na ktorých sme čakali, tak vezmime veci do vlastných rúk!

Mimochodom, ak chcete vidieť šikovných a aktívnych študentov diskutovať o klíme, pozrite si pondelkové Finále Slovenskej debatnej ligy, kde stredoškoláci debatovali o zákaze spaľovacích motorov.

Číselné uvedomenie týždňa

27 percent Slovákov by podľa prieskumu Focusu súhlasilo s vládou s Kotlebom. Potvrdilo sa nám tak škaredé proroctvo z prezidentských volieb. Ľudí, ktorím neprekážajú náckovia je minimálne toľko, ako ľudí čo ich chcú voliť.

Na záver zopár citátov

„Aj nám je to trápne a nebaví nás to.“

– Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská o stavbe novej nemocnice v Bratislave a o živote v koalícii.

„Áno, nezhorel iba kultúrny monument. Požiar je symbolom zániku starej kresťanskej Európy.“

– Vladimír Palko o tom, že horiaca Notre Dame je vlastne znamením, že sme všetci stratení.

„Hovorí sa, že peniaze nie sú všetko a za peniaze sa nedá kúpiť všetko, hlavne zdravie a čo ja viem čo, ale ja tomu moc neverím. Možno nie sú všetko, ale sú 95 percent.“

– Marián Kočner vo filme svojho brata. Zvyšných 5 percent, čo si za peniaze nekúpi, je priepustka z Leopoldova.

„Už si nedám svoj život kaziť hundrošmi!“

– Zahundral si Andrej Danko.

„Lenin by ťa dal do laty.“

– Ľuboš Blaha o Lucii Ďuriš-Nicholsonovej a o tom, ako by rád riešil svojich politických oponentov.

„Nechápem to, nemá svedomie. Je to hnusné. Hodnotovo musí byť ľudská troska.“

– Zlatica Kušnírová o Tiborovi Gašparovi, ktorý nariadil lustrovanie novinárov.