Denník N

Parkovanie nie je téma len pre veľké mestá

Každý dnes rieši parkovaciu politiku v Bratislave. Je to logické. Bratislava je najväčšie mesto s najväčším počtom osobných áut, ktoré denne brázdia jej cesty. Inými slovami povedané, Bratislava je aj najväčší „prúser“ z hľadiska parkovania. Ale takéto „prúsery“ majú aj ďalšie a oveľa menšie mestá. Jedno z takýchto miest bolo a je mesto Trenčianske Teplice. Malé kúpeľné mesto so svojimi špecifikami.

Jedným z hlavným špecifík mesta je jeho rozdelenie na kúpeľnú (vnútorné kúpeľné územie) a rezidenčnú časť. V našom kúpeľnom meste sa táto oblasť nachádza priamo v centre mesta. Na rozdiel napríklad od mesta Piešťany, kde je kúpeľná časť na samostatnom ostrove.

Často počujeme, že zavedenie parkovacej politiky sa spája výhradne so zavedením tzv. parkovného – t.j. vytiahnutie peňazí od vodičov. Nie je to však pravda. A každý, kto pristúpi k implementácii parkovacej politiky len z dôvodu zvýšenia príjmov, robí chybu. Prvoradým cieľom musí byť urobiť poriadok v statickej a dynamickej doprave mesta.

 

Čo všetko sme museli riešiť a zohľadniť:

Návštevníci

Mesto je pravidelne navštevované tisíckami ľudí, ktorí prichádzajú osobnými automobilmi. Návštevníci sa rozdeľujú na dve skupiny:

  • Ubytovaní návštevníci (ročne cca 80 tisíc)
  • Návštevníci prichádzajúci na niekoľko hodín (kultúrne podujatie ako Art in Park, Hudobné leto, alebo kúpanie a pod. – rádovo 100 tisíc

Rezidenti – obyvatelia mesta – platcovia mestských daní. Väčšina z nich žije na sídlisku. Jeho budovatelia si nemysleli, že niekedy bude potrebné riešiť problémy ako zaparkovať auto v blízkosti svojho bytu. Paneláky a ich odstavné plochy vybudované v 90. rokoch nie sú na tom o nič lepšie. Jednoducho povedané – slovenská sídlisková klasika. V lokalite prevládali a prevládajú asfaltové plochy kombinované s komunikáciami, ktoré sú niečo medzi cestou a chodníkom. Bez akéhokoľvek systému a pravidiel.

 

V otázke návštevníkov bola kľúčová dohoda s miestnymi kúpeľmi a s ďalšími subjektmi podnikajúcimi v cestovnom ruchu. Veľká časť ich klientov prichádza autom a ubytuje sa v objektoch, ktorých parkovacie plochy sú verejne prístupné. Samospráva si tieto plochy prenajala, aby presadila v centre mesta jednotnú parkovaciu politiku.

Obyvatelia mesta – voliči sú omnoho komplikovanejšia téma. Z tohto dôvodu sme v prvom kole zvoli postup, ktorý bol voči obyvateľom veľmi ústretový (a nie je možné ho aplikovať aj v iných, väčších mestách). Každý držiteľ vodičského preukazu s trvalým pobytom v meste mal nárok na rezidenčnú parkovaciu kartu, ktorá umožňovala bezplatné parkovanie.

 

Manažment zavádzania parkovacej politiky:

1. Nultý krok bol vyznačenie a osadenie dopravného značenia. Nie je to také jednouché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Podmienkou je  mať projekt statickej a dynamickej dopravy, podľa ktorého sa zavádza nový režim parkovania. Z dôvodu dodržania všetkých legislatívnych noriem vám klesne počet doterajších existujúcich miest. Skutočnosť, s ktorou treba počítať. Jedným z riešení tejto situácie je vytváranie jednosmerných ulíc. Tie síce nabúrajú zaužívaný stereotyp vodičov, ale na druhej strane sú alternatívou za stratené parkovacie miesta (možnosť parkovania po oboch stranách vozovky).

2. Určenie miest a spôsob platieb za parkovné. V tom čase existovali tri možné spôsoby:

 

  • cez parkovacie automaty
  • cez mobilné telefóny formou sms alebo aplikáciou
  • zakúpenie parkovacích kariet

 

Rozmiestnenie parkovacích automatov je jedna z najťažších úloh. Musíte nájsť miesto, ktoré je ľahko  dostupné, kde môže vodič bezpečne stáť a zároveň obsluhovať automat. Platba prostredníctvom mobilného telefónu už dnes nemôže robiť problém takmer nikomu. Táto forma je rýchla a flexibilná. Parkovacie karty  boli určené návštevníkom mesta, ktorí tu plánovali stráviť niekoľko dní. Jednalo sa najmä o kúpeľných hostí. Ich pobyty  trvajú od jedného do troch týždňov. Umiestnenie predajných miest kariet zohrávali kľúčovú úlohu. Na základe dohody s hoteliermi bolo možné si ich kúpiť priamo na recepcii ubytovacieho zariadenia.

Hneď pri „check ine“ klient – vodič dostal možnosť si zakúpiť parkovaciu kartu. Tento predajný kanál sa ukázal ako veľmi efektívny a garantoval aj finančný príjem pre samosprávu.

3. Pravidlá spoplatnenia

Asi najťažšia úloha. Diskusia o cene za parkovné sa často stáva viac politickou ako odbornou. Na základe niekoľko ročnej skúsenosti možno povedať, že čím jednoduchšie pravidlá, tým lepšie. Platí to pre obe strany, ako pre vodiča, tak aj pre výbercu platieb (mesto). Detailný (no pre vodiča komplikovaný) model rôznych cenových úrovní sme zredukovali do čo najjednoduchšej verzie. K tomuto poznaniu sme sa  dopracovali až časom. Postupným sledovaním a analyzovaním správania sa ľudí pri platení. Všeobecné nariadenie mesta sme niekoľko krát novelizovali a menili.  V tomto prípade platí, že niet nad praktickú skúsenosť.

4. Kontrolné mechanizmy

Samospráva má jediný kontrolný mechanizmus – mestskú políciu.  Z hľadiska jej personálnych kapacít a rozsahu činnosti nemožno počítať, že dokáže všetkých hriešnikov (neplatičov) identifikovať a pokutovať. Je to nemožné. Navyše ani samotný zákon nevychádza samospráve príliš v ústrety, najmä keď hriešnik odmietne zaplatiť a je pripravený ísť do konfliktu s policajným orgánom.

5. Komunikácia s verejnosťou

Nemenej dôležitý prvok je proaktívne informovanie verejnosti o spoplatnení jednotlivých úsekoch. Nestačí len klasické dopravné značenie, ktoré je osadené na základe rozhodnutia štátnych orgánov. Vodič musí mať informáciu aký úsek je spoplatnený, za akú sadzbu a aké sú možnosti platby. Nie je nič horšie pre destináciu cestovného ruchu, ak príde vodič – návštevník do neznámeho prostredia bez toho, aby vedel kde môže zaparkovať a koľko ho to bude stáť. Informácie prostredníctvom internetu a webovej stránky mesta považujem za samozrejmé.

 

Zavádzanie pravidiel parkovania nikdy neskončí…a parking je veľký biznis

V prvom kole sme zaviedli nové pravidlá parkovania vo vnútornom kúpeľnom území a v  jeho bezprostrednom okolí. V ďalšom kole by nasledovalo spoplatnenie tejto časti  pre všetkých rezidentov, ale za výhodnejších podmienok. Veľkou výzvou je samozrejme sídlisko. Reálne spoplatnenie prichádza do úvahy až v prípade vybudovania dostatočných parkovacích kapacít. Tento proces už začal. Avšak potrvá ešte niekoľko rokov pokiaľ táto lokalita bude mať parkovacie miesta spĺňajúce všetky pravidlá cestnej premávky.

Úvodom som napísal, že príjem z parkovného nesmie byť jediným cieľom, najmä v meste, ktoré žije z návštevníkov. Kľúčové pre nás vždy bolo urobiť poriadok v parkovaní a nastaviť pravidlá. Rast (a nezanedbateľných) príjmov je už len  bonusom z dobre nastaveného systému.

Záver

Zavedenie parkovacej politiky v našich mestách vyžaduje rozum, odvahu a trpezlivosť.

Ak nedokážete skĺbiť tieto tri atribúty prehráte. Na začiatku je dôležité mať know-how a vedieť ako na to. Potom však treba urobiť politické rozhodnutie hlasovaním a stáť zoči – voči automobilovej verejnosti. A nemenej podstatné je nepodľahnúť internetovým hejterom, ktorí sa budú chytať každej chybičky, ktorej sa dopustíte.

Výsledok sa dostaví!

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie