Denník N

Prašina je dobrodružnou knihou pre mládež, ktorá zaujme aj dospelých technooptimistov

Pri súčasnom slovenskom preklade českej knihy často zaznieva otázka, prečo takýto preklad vôbec vzniká. Pre každého, kto vyrástol v spoločnom česko-slovenskom priestore sa prosto javí tento dotaz ako opodstatnený. Úplne sa však pritom zabúda na fakt, že po rozpade spoločného štátu, sú nové slovenské generácie síce vystavované českej televíznej kultúre, no nuansy českého textu a beletrie ich už môžu v čítaní s porozumením výrazne limitovať.

V prípade českej literatúry určenej pre deti a mládež platí tento predpoklad ešte viacnásobne. Aj z toho dôvodu vznikol slovenský preklad úspešnej českej knihy s názvom Prašina. Tá je v Česku prirovnávaná k legendárnym foglarovkám, s ktorými súčasný mladý slovenský čitateľ už ani nenaviazal vzťah, takže ani cez tento, tak trocha marketingový mostík, by ku knihe vlastne neprišiel.

Mladý český programátor Vojtěch Matocha, sám odchovanec českého skautingu, napísal knihu, ktorá nadväzuje na úspešnú tradíciu českej dobrodružnej literatúry pre mládež. Príbeh zasadil do kulís súčasnej Prahy, pričom uprostred tejto metropoly vytvoril záhadné, a tak trocha mysteriózne miesto s názvom Prašina.

Je to tajomný a temný ostrov uprostred Prahy, kde nefunguje elektrina, nejazdia električky a smartfóny sú bez signálu. Je to protipól hlučného a vysvieteného mesta pokroku, kde sa čas prirodzene spomalí a pre návštevníka Prašiny sa komótnymi javia aj jej obyvatelia. Ide o dlhodobo ohraničený priestor, ktorý sa však z času na čas sa zväčšuje alebo zmršťuje.

Všetko vždy závisí od počasia. V lete sa Prašina zmenšovala, počas zimy a daždivých dní naopak narástla. Počas niekoľkých letných dní sa však postupne začala zväčšovať bez tejto meteorologickej logiky. Záhadný fenomén Prašiny si na vlastnej koži vyskúšajú traja mladí hrdinovia: Jirko, En a Tony, ktorí sa počas pobytu v tejto záhadnej pražskej štvrti dostanú do virvaru napínavých udalostí, a to aj s ohrozením ich vlastného života.

Stanú sa hlavnými aktérmi záchrany záhadného stroja, ktorý drží Prašinu v určitých pevných hraniciach. Zostrojil ho miestny rodák, nedocenená osobnosť vo veľkosti Alberta Einsteina. Tajuplný stroj vraj funguje ako zátka, ktorá drží Prašinu pod kontrolou. Spotrebúva pritom akúsi antielektrinu, ktorá potom nepreteká do okolitého sveta.

Dobrodružný príbeh má v sebe niekoľkovrstvový sujet duality. V dejovej stope sa vedie zápas dvoch svetov. Jeden reprezentuje pokrok a techniku, ten druhý je svetom pomalosti a starých časov pred elektrinou. Okrem toho sa počas celej dejovej linky vedie klasický tvrdý boj dobra a zla, pričom autor do tohto konfliktu veľmi originálne vsadil aj relativizujúcu pointu.

Okrem dobrodružného deja, tak z celej knihy pre uvažujúceho čitateľa, vystupuje aj konkrétny zaujímavý filozofický problém, dotýkajúci sa úrovni súčasného technologického sveta. Pražská Prašina je z dnešného pohľadu síce mimo kurzu, symbolizuje však možnosť voľby. Je azylovým miestom pre tých, ktorí by možno chceli žiť úplne inak, ako sa žije v globalizovanom svete. V tomto kontexte je pozoruhodné, že autorom je človek, vzdelaním matematik a programátor, teda zástanca pokroku, ktorý sa na digitalizácii reality sám podieľa.

 

Vojtěch Matocha: Prašina, Artforum, 2019, lustrácie: Karel Osoha, Preklad: Marta Blašková Maňáková

Teraz najčítanejšie