Ako „malý Simon“ prosí svoju kremžskú ženu, aby sa mohol ísť zabávať
Pri návšteve mesta Krems v Dolnom Rakúsku som dozvedela o zaujímavej povesti o kremžských mužoch pod papučou. Je to povesť Simandl, čo znamená v rakúskom dialekte „malý Simon“.
Príbeh o Simandlovi hovorí o meštiankach mesta Krems, ktoré mali takú dominantnosť nad svojimi manželmi, že spôsobili vytvorenie mužského spolku Simandl. Tento spolok bol vytvorený, aby umožnil mužom ísť sa večer zabávať a spolok sa potom stretával pri príležitosti pravidelných ročných slávností (hodov) na počesť svätého apoštola Simona. Od mena tohoto svätého bol odvodený názov Simandl, čo v rakúskom dialekte znamená „malý Simon“.
Ďalší príbeh hovorí, že v roku 1618 na začiatku Tridsaťročnej vojny, keď sa české nekatolícke stavy priblížili k bránam katolíckeho mesta Krems, sa mešťania mesta Krems vzdali a namiesto obrany otvorili dobrovoľne brány mesta. Ale meštianky mesta Krems sa vzbúrili a začali brániť mesto, ktoré aj ochránili. A odvtedy nastala nadvláda kremžských žien nad mužmi.
Fontána Simandl, ktorú dnes môžeme obdivovať na konci ulice Untere Landstrasse, bola vytvorená v roku 1929 viedenským sochárom Franzom Zelesným. Súšošie fontány predstavuje silnú kremžskú manželku, pred ktorou kľačí jej manžel a prosí svoju ženu, aby mu dala kľúč od domu, aby sa vedel vrátiť domov potom ako príde z večernej zábavy. Veľmi zábavná historka.
A možno práve to bola inšpirácia pre vytvorenie štipľavej kremžskej horčice.
