Denník N

Chránia nás vakcíny celý život? Aké opatrenia okrem zákazu škôlok môžeme čakať? S hlavným hygienikom hovoríme o imunologickom prehľade.

Po 16 rokoch Slovensko hodnotilo stav imunity populácie. Čo hovoria prvé výsledky? Sú dospelí s nízkou hladinou protilátok pre spoločnosť rizikom? Prečo klesá hladina protilátok už u detí pár rokov po vakcíne? Odpovedal imunologický prehľad na vážne otázky, ktoré vyvolali posledné epidémie osýpok? Rozprávali sme sa s hlavným hygienikom JÁNOM MIKASOM.

 Po 16 rokoch sme zmapovali stav imunity našej populácie. Čo vás najviac prekvapilo?

„K realizácii imunologického prehľadu sme pristupovali s pokorou, lebo po tých 16 rokoch sme nevedeli, s akými prekážkami sa budeme stretávať. Obávali sme sa, že si ľudia nebudú chcieť dať odobrať krv, že to budú odmietať rodičia. Stretli sme sa s opačnou reakciou. Nielen verejnosť, ale i lekári prejavili veľký záujem zúčastniť sa prehľadu. To sa nám podarilo pretaviť do čísel, odobrali sme 4218 vzoriek, čo je relatívne veľký súbor, ktorý nám už môže niečo napovedať.“

Do roku 1989 sa u nás imunologické prehľady robili takmer každý rok, potom nastali veľké pauzy. Posledný prehľad u nás bol v roku 2002. Na čom sa to na 16 rokov zaseklo?

„Na prioritách, aké si ministerstvo zdravotníctva zvolí a na financiách. Ďakujem exministrovi Druckerovi a ministerke Kalavskej, že sme mohli prehľady zrealizovať. Stáli približne 250-tisíc eur, takže je to aj finančne náročná vec. Ale boli potrebné, tých 16 rokov je naozaj veľa. Počas toho obdobia prebehli zmeny v očkovacom kalendári, menili sa vakcíny, klesla úroveň zaočkovanosti detskej populácie a vyskytli sa epidémie osýpok i vírusovej hepatitídy A. To bol posledný impulz k tomu, že potrebujeme zistiť stav imunity slovenskej populácie a odpovede na to, či treba zmeniť očkovaciu stratégiu, alebo pokračovať podľa súčasnej a dosahovať vyššiu zaočkovanosť.“

Rozhodnutie spustiť imunologický prehľad odštartovala minuloročná epidémia v Bratislave, keď ochoreli 5 dospelí a 4 z toho boli zaočkovaní. Vtedy ste povedali, že epidemiológia stojí pred vážnymi otáznikmi. Dostali ste odpovede? Podľa imunologického prehľadu u dospelých hladina protilátok na osýpky klesá, najmenej imúnna je skupina vo veku 35-39 rokov – podľa údajov, ktoré ste zverejnili na tlačovej konferencii, má v tejto vekovej skupine protilátky len 54,7 percenta ľudí.  

„V tomto období sme zrealizovali ešte  ďalšie laboratórne dovyšetrenie vzoriek u osôb vo veku 35 až 39 rokov, ktorým boli v rámci imunologického prehľadu zistené hraničné hodnoty protilátok. Chceli sme overiť, či niektoré hraničné hodnoty neprejdú do pozitívnej či negatívnej skupiny, alebo zostanú hraničné. Takže po dovyšetrení má v tejto vekovej kategórii protilátky 68,3 percenta ľudí a vnímavých na ochorenie je 18,8 percenta ľudí. Zvyšok má hraničné hodnoty. Finálna správa o výsledkoch imunologického prehľadu bude zverejnená približne do mesiaca.“

Zdroj: ÚVZ SR, Imunologický prehľad 2018

informácii o prvých výsledkoch Úrad verejného zdravotníctva SR uvádza, že 500 ľuďom zo 4218 bude odporučené preočkovanie. O akých ľudí ide?

„Ide o osoby, ktoré mali záznam o očkovaní dvomi dávkami vakcíny a vyšli im hodnoty protilátok proti osýpkam buď hraničné alebo negatívne. U týchto osôb vieme, že hladina protilátok nie je dostačujúca a bude im odporučené preočkovanie jednou dávkou MMR vakcíny.“

V čase, keď ochoreli očkovaní dospelí v Bratislave, od epidemiológov zaznela informácia, že na vine je nestabilná vakcína, ktorou sa kedysi očkovalo, a ktorá bola citlivá na chladiaci reťazec. Podľa vyjadrenia profesora Prymulu z českého ministerstva zdravotníctva však mala i epidémia v Prahe podobný priebeh a môže to byť aj dôsledok toho, že vakcína nedrží ochranu takú dlhú dobu, čo je celosvetový problém. Ako je to teda?

„Príčin bude pravdepodobne viacero. Jedna je tá, že ani dnešná moderná vakcína nie je stopercentne účinná. Dve dávky MMR vakcíny zabezpečia približne 97 % účinnosť, jedna dávka približne 93 % účinnosť v prevencii osýpok. Druhou príčinou je to, že v minulosti sa používali vakcíny, ktoré boli nestabilnejšie pri vyšších teplotách a vyžadovali si prísne dodržiavanie chladového reťazca. A treťou to, že pri očkovaní môže časom dôjsť k tzv. vyvanutiu imunity, kedy sa postupne znižuje hladina protilátok v krvi, keďže sa organizmus nedostáva s ochorením do kontaktu.“

Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., MPH., je od roku 2016 hlavným hygienikom SR, teda vedie Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Vyštudoval Lekársku fakultu a Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Očkovaniu sa venuje dlhodobo, v rokoch 2006-16 viedol Pracovnú skupinu pre imunizáciu ÚVZ SR.

Z Čiech naposledy prišla správa, že v Pardubickom kraji postavili mimo službu do karantény kvôli osýpkam naraz 75 hasičov. Už preto nariaďujú plošný skríning hasičov aj policajtov, a tých s nízkymi protilátkami preočkujú. U nás vo vzťahu k dospelým budú nejaké opatrenia?

„Určite budú, pravdepodobne odporúčacieho charakteru. Počkajme si však na odporúčania Pracovnej skupiny pre imunizáciu ÚVZ SR. Keď sa však pozrieme na vekové skupiny od 25 do 49 rokov, je namieste odporučiť očkovanie rizikovým skupinám – minimálne zdravotníckym pracovníkom.“

Prečo deti očkujeme povinne a dospelým, ktorí nemajú protilátky, očkovanie iba odporúčame?

„U dospelých máme povinné očkovanie proti záškrtu a tetanu každých 15 rokov. Deti očkujeme, pretože detská populácia je najzraniteľnejšia a ochorenie sa často spája s komplikáciami. Vo vyšších vekových skupinách, aj keď majú po očkovaní len hraničné hodnoty protilátok, predpokladáme, že v prípade ochorenia nenastanú komplikácie a klinický prejav ochorenia bude slabší. Bolo by ťažké určiť, ktorých dospelých treba očkovať, bolo by treba sledovať zdravotnú dokumentáciu. To bude aj jeden z dôležitých výstupov imunologického prehľadu. Odporučíme, aby pediatri a všeobecní lekári pre dospelých riadne zaznamenávali do zdravotných záznamov informáciu o očkovaní – šaržu, názov vakcíny, dátum očkovania. Pretože, ak nie je istota, že vakcínu človek dostal, môže dochádzať k spochybňovaniu jej účinnosti.“

Rozumieme, že i pri nízkej úrovni protilátok, môžu mať zaočkovaní ľahší priebeh ochorenia, ale to je benefit pre jednotlivca. Čo však kolektívna imunita, ktorej dôležitosť pri šírení chorôb sa stále zdôrazňuje? Nemali by sme kvôli nej venovať väčšiu pozornosť i dospelým s nízkou hladinou protilátok? Navyše, ide o vekové kategórie, ktoré sa dnes stávajú rodičmi. Takže máme najnižšie protilátky proti osýpkam u ľudí vo veku 30-40, ktorí sú v dennom kontakte so svojím malým nezaočkovaným dieťaťom.

„Áno, je tam riziko, ak nemajú dostatočnú hladinu protilátok, alebo nie sú očkovaní. Ak by človek chcel mať istotu, bolo by vhodné, aby požiadal lekára, aby mu pozrel v zdravotnej dokumentácii, či má záznam o dvoch očkovaniach, resp. či neprekonal osýpky. V opačnom prípade je možnosť dať sa zaočkovať.“

Nemalo by byť zaočkovanie týchto ľudí v záujme nás všetkých? Stačí očkovanie odporúčať?

„Uvidíme, ako zhodnotí výsledky Pracovná skupina pre imunizáciu ÚVZ SR, diskutujeme na túto tému.“

Nemala by byť aspoň vakcína pre tých, ktorí sa rozhodnú neriskovať a dajú sa preočkovať, bezplatná? Dnes si ju musia zaplatiť.

„To je praktická otázka, uvidíme, čo bude kategorizované a hradené zdravotnými poisťovňami. Predpokladám, že ak by bolo očkovanie povinné pre niektoré rizikové skupiny, hradil by ho zamestnávateľ. Ale cena vakcíny nie je vysoká, je to približne 10 eur plus výkon, takže ak by som sa obával, sám by som do vakcíny investoval. Ale je to otázka aj na diskusiu so zdravotnými poisťovňami, možno by to mohol byť benefit pre ich poistencov.“

Zdroj: ÚVZ SR, Imunologický prehľad 2018

Imunologický prehľad mal tri ciele – zistiť stav imunity populácie, či očkovacie látky zabezpečujú tvorbu protilátok a či sú správne nastavené očkovacie schémy. Protilátky proti osýpkam však klesajú už u detí – u trojročných sa pohybujeme na úrovni 96,3 percent a pri osemročných to klesá na 83,6 percent. Takže pokles imunity voči zaočkovanosti je pri osemročných deťoch takmer 15% v horizonte 6-7 rokov po aplikácii vakcíny. Vyvoláva to otázky, ako účinné sú očkovacie látky, keď už po pár rokoch nastáva taký pokles…

„Môže tu zohrávať úlohu viacero faktorov, ktorými sa naďalej zaoberáme. Ako ukázal prehľad,  stratégia očkovania na Slovensku je dobrá a očkovanie MMR vakcínou je v prevencii osýpok vysoko účinné. Neviem vám teraz povedať, ktoré osemročné deti sa dostali do prehľadu, či i tie, ktoré odmietli prvú dávku vakcíny…“

To nesedí – odmietnutia prvej dávky predstavujú dnes asi 3 %, samozrejme, nezaočkovaných je viac, ale nedostaneme sa na 83,6 percent. A tu sa navyše rozprávame o ročníku narodenia 2010, kedy bola zaočkovanosť 98,4 percent a počet odmietnutí jedno percento…

„Vidíme pokles protilátok u detí, preto sme už s kolegami hovorili i tom, či druhú dávku vakcíny neposunúť z 11. na 6. rok života. Pravdepodobne to bude jeden z návrhov, takže by sa menil očkovací kalendár. Závery a odporúčania sa teraz dokončujú, uvidíme ako sa vyjadrí Pracovná skupina pre imunizáciu ÚVZ SR. Potom budeme hovoriť o odporúčaniach s pani ministerkou a informovať verejnosť.“

Zatiaľ sa na verejnosť dostal iba jeden návrh opatrenia, a to zákaz nezaočkovaných detí v škôlkach. Veríte, že to zvýši zaočkovanosť?

„Uvidíme, chceme týmto opatrením naznačiť, že situácia začína byť vážna. Snažíme sa prijať také opatrenie, aby sme chránili deti v predškolských zariadeniach a zdôraznili, že očkovanie je dôležité.“

Zakazuje sa návšteva prvého a druhého ročníka škôlky, potom už nastupuje povinná školská dochádzka a zakazovať zaškolenosť asi nie je možné.

„Návrh ide do medzirezortného pripomienkového konania a budeme o ňom ešte diskutovať s ministerstvom školstva. Je to zámer, ktorý sme pripravili s pani ministerkou, pretože sankcie za odmietnutie očkovania nie sú efektívne a vzhľadom na pokles zaočkovanosti detskej populácie musíme prijať opatrenia.“

Paradoxne však zakazujeme škôlky pre deti vo veku, kedy majú najvyššie hladiny protilátok – 96% a neriešime školy, kde ochrana klesá na 83,6 percent a navyše tam máme dospelých učiteľov, z ktorých sú mnohí bez protilátok…

„V škole by ochranu detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke riešil práve posun druhej dávky vakcíny do šiesteho roku. A pri dospelých sa môžeme rozprávať o odporúčaní pre pedagogických pracovníkov.“

V Čechách platí zákaz nezaočkovaných detí v škôlkach už dlho a zaočkovanosť im klesá ešte rýchlejšie, ako u nás. Prečo si myslíte, že u nás to zaočkovanosť zvýši?

„Uvidíme v akej forme bude nakoniec náš návrh schválený. Netrúfam si odhadnúť, ako to dopadne. Ale na druhej strane vidíme odmietanie očkovania, zvýšený turizmus a migráciu obyvateľstva a my musíme konať. Možno nastane presun MMR vakcíny do šiesteho roku života a potom musíme vyriešiť rizikové skupiny. Ale nemusíme dramaticky meniť očkovací kalendár.“

Vrátime sa ešte k imunologickému prehľadu. Zaujíma nás, či sa robili i kvalitatívne porovnania protilátok u tých, čo ochorenie prekonali a tými, čo majú protilátky po očkovaní. Pýtame sa, pretože aj profesor Prymula vyjadril domnienku, že „paradoxne môžeme mať hladiny protilátok formálne protektívne, ale v skutočnosti protektívne nebudú, pretože rokmi sa mohol ľahko zmeniť i vírus, ktorý tu máme.“

„To by sme museli robiť vedeckú štúdiu, nie imunologický prehľad. Vírusy, samozrejme, menia vlastnosti, niektoré viac, niektoré menej. Zoberte si chrípku, ktorá mení vlastnosti tak, že musíme mať vo vakcíne každý rok iný typ antigénu. Alebo HIV, ktorý mení vlastnosti tak, že stále nemáme očkovaciu látku.“

Zdroj: ÚVZ SR, Imunologický prehľad 2018

Hovorili sme doteraz o osýpkach, ale neprekvapili vás výsledky mumpsu? Úroveň protilátok takmer vo všetkých vekových kategóriách dosahuje 50-60 %, vrátane detí rok – dva po vakcíne.

„Keď si porovnáme hodnoty protilátok pri osýpkach, mumpse a rubeole, vidíme, že každá zložka MMR vakcíny má inú imunogenicitu (schopnosť vyvolať imunitnú odpoveď). U rubeoly sme dosiahli v priemere hodnotu 97,5%, u osýpok od 98,2% po, teraz po dovyšetrení vzoriek, 68,3%. Najnižšiu imunogenicitu má mumpsová zložka vakcíny. Tu je dôležité, zvýšiť celkovú zaočkovanosť aspoň na 98 – 99 %, aby sa vírus nemal ako šíriť v populácii. Ale počkajme si na závery Pracovnej skupiny pre imunizáciu ÚVZ SR.“

ÚVZ SR pod vedením Ján Mikasa po 16 rokoch uskutočnil Imunologický prehľad. „Rád by som sa poďakoval všetkým, ktorí sa na realizácii Imunologického prehľadu podieľali – lekárom, epidemiológom, mikrobiológom a najmä všetkým, ktorí boli ochotní nechať si odobrať vzorku krvi a do Imunologického prehľadu sa aktívne zapojili,“ hovorí.

Vysvetlime si, ako vlastne zaočkovanosť súvisí s kolektívnou imunitou. Médiá to často interpretujú tak, že ak dosiahneme zaočkovanosť 95 percent, je zabezpečená kolektívna imunita. Správne?

„Kolektívna imunita predstavuje taký stav odolnosti populácie (prirodzenej i umelo získanej) proti ochoreniu, ktorý bráni šíreniu infekcie a vzniku epidémií. Zaočkovanosť je podiel očkovaných osôb (detí v rámci povinného očkovania) z počtu osôb podliehajúcich očkovaniu (detí v ročníku narodenia). Keď hovoríme o 95 – 98 %, hovoríme o zaočkovanosti. Nakoniec, keby sme porovnávali niektorý ročník narodenia, pravdepodobne by nám mohlo vyjsť, že percento zaočkovanosti je vyššie ako percento ľudí, ktorí majú protilátky. V tejto súvislosti, ale treba zdôrazniť význam pojmu nákazlivosť choroby, napríklad osýpky majú až stopercentnú nákazlivosť.

Nejde nám ani tak o definíciu, zaujíma nás, či platí, že ak teda dosiahneme 100% zaočkovanosť v ročníkoch, či môžeme hovoriť, že máme zabezpečenú kolektívnu imunitu. A čo je vlastne našim cieľom – dosahovať kolektívnu imunitu, alebo 100 percentnú zaočkovanosť?

„Kolektívna imunita znamená, že v určitej populácii je veľa ľudí imúnnych a infekčné ochorenie nemá úrodnú pôdu, aby sa šírilo. A keď máme vysokú kolektívnu imunitu, je chránená väčšina ľudí. A tým pádom sú chránení i tí, ktorí si nevytvorili dostatočne vysokú hladinu protilátok alebo nemohli byť očkovaní v dôsledku kontraindikácie. Ja by som pri kolektívnej imunite nehovoril o 95 %. Toto číslo používa WHO, keď hovorí, že ak klesne celková zaočkovanosť pod 95 %, môžeme očakávať epidémie daného ochorenia. Ale je to umelo vytvorená hranica, epidémie môžu vzniknúť i keď je zaočkovanosť 98 % a nemusia vzniknúť i keď je zaočkovanosť 91 %. Preto  treba dosiahnuť čo najvyššiu zaočkovanosť, aby sme minimalizovali vznik tzv. „imunitných dier“, teda nahromadenia vnímavých osôb, ktoré nemajú dostatočnú hladinu protilátok, resp. neboli očkovaní. Práve tieto imunitné diery sú dôležité pri vzniku a ďalšom šírení epidémií.“

Úrad verejného zdravotníctva každoročne očkovanie kontroluje a vydáva o tom správu. V tej poslednej uvádzate, že úrad zistil napr. pri MMR 1635 odmietnutí očkovania. Tých rodičov ste tu mali, riešili ste udelenie pokuty, zisťuje úrad pri rozhovoroch s nimi dôvody odmietnutia?

„Pokiaľ mám informácie, rodičia odmietajú povinné očkovanie z rôznych dôvodov. Je skupina ľudí, ktorí  odmietajú všetko, čo je povinné, pretože máme demokraciu a je rok 2019. Potom sú ľudia, ktorí tvrdia, že to nie je v súlade s ich presvedčením. Ale myslím si, že väčšina je tých, ktorí sú zneistení a majú určitý strach a rešpekt, pretože chcú pre svoje deti to najlepšie a hľadajú informácie o očkovaní. Sám mám dve deti, takže to chápem. Je prirodzené, že dnes hľadáme informácie na internete, na sociálnych sieťach, no je niekedy ťažké vyselektovať, ktoré sú relevantné. Odporúčam, aby sa ľudia pýtali lekárov a odborníkov v tejto oblasti.“

Pýtame sa pretože obraz vo verejnosti i v médiách je dnes taký, že kolektívnu imunitu ohrozujú v prvom rade odporcovia očkovania, ktorí naleteli pochybnej štúdii o autizme. Ak dôvody štatisticky nesleduje úrad, môžeme vychádzať len z prieskumov – o jeden sa snažila SAV, podľa neho úplne odmieta očkovanie  2,4 percenta ľudí. A keď sa v ďalšom prieskume pýtali na dôvody, rodičia hovorili, že zažili negatívnu skúsenosť s prvým dieťaťom a boja sa očkovať ďalšie dieťa, privítali by šetrnejší spôsob, napr. monovakcíny….

„…ale monovakcína  napr. proti osýpkam nie je na Slovensku registrovaná. Trend ide smerom k používaniu polyvalentných (viaczložkových) vakcín, kde sa jedným vpichom pri jednej návšteve pediatra očkuje proti viacerým ochoreniam. Ak by došlo pri niektorých vakcínach k posunu do vyšších vekových skupín, bolo by treba vypracovávať individuálny očkovací kalendár pre každé takéto dieťa a bolo by to zaťažujúce pre rodičov, pre lekára i pre administratívnu kontrolu.“

Ak by sme však poznali dôvody rodičov, mohli by sme opatrenia na zvýšenie zaočkovanosti šiť možno viac „na mieru“, nie riešiť len plošnými zákazmi? Ak máme rodičov, ktorí sú najmä zneistení a hľadajú informácie, museli by napr. absolvovať povinne poradňu…

„Sledovať dôvody pre odmietanie očkovania je dobrá myšlienka. Ale pokiaľ ide o poradenstvo, tak na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva máme poradne zdravia a poradne očkovania, kde môže každý konzultovať svoje pochybnosti. Ľudia nám píšu a my sa snažíme poradiť im, no stále sa nám nedarí stav zaočkovanosti otočiť. Vždy zostane skupina ľudí, ktorá sa nedá presvedčiť. Zaplatia pokutu a výsledok je, že dieťa zostane nezaočkované. Preto si myslíme, že namiesto sankcií je treba pristúpiť k opatreniam, ako je zákaz vstupu neočkovanému dieťaťu do škôlky. A to, že pristupujeme k tomuto opatreniu je treba brať v tom duchu, že sa na Slovensku v priebehu posledných dvoch rokov zmenila epidemiologická situácia. Roky sme nemali epidémie osýpok a minulý rok sme mali viac ako 400 prípadov v okresoch Michalovce a Sobrance. Naozaj som sa obával, či v osadách s obyvateľmi žijúcimi v nízkom sociálno-hygienickom štandarde, nedôjde k úmrtiu. Deti zostávali vonku, kde boli mínusové teploty. Ľahko mohlo dôjsť k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu i k úmrtiu. Situáciu sa podarilo zvládnuť. A teraz pribudli epidémie osýpok v okresoch Trebišov, Košice a Vranov nad Topľou.“

Ale je pri tejto komunite zákaz škôlok to najlepšie opatrenie? Roky sa spoločnosť naopak snaží zvýšiť zaškolenosť týchto detí žijúcich v nízkom sociálno-hygienickom štandarde. Chceme, aby chodili do škôlky a boli lepšie pripravené na školu. Neuvažujete o špecifických opatreniach, ktoré by riešili zaočkovanosť detí z tohto prostredia?

„Počas epidémie osýpok to však bolo jedno z nevyhnutných protiepidemických opatrení. V tejto komunite je ťažké prijať epidemiologické opatrenia, ťažko sa tu pracuje i pediatrom a všeobecným lekárom pre dospelých. Pri riešení epidémie sme sa stretli s nedodržiavaním protiepidemických opatrení. Spolupracovali sme s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a s neziskovou organizáciou Zdravé komunity.“

To boli opatrenia počas epidémie. Aké opatrenia však plánujete pre lepšiu zaočkovanosť v komunitách s nízkym hygienickým štandardom? Zákaz škôlok ide proti záujmu spoločnosti dosiahnuť tu vyššiu zaškolenosť. Minuloročná epidémia vznikla v Michalovskom okrese, kde máme zaočkovanosť nad 95 %. Nie je to skôr dôsledok prístupu k týmto komunitám?

Ale aj v Bratislave sú určité komunity, ktoré nie sú z rôznych dôvodov preočkované. Nemusí ísť len o komunity s nízkym sociálno-hygienickym štandardom. No opatrenia budeme robiť. Nehovorili sme zatiaľ o hepatitídach. Podnetom pre realizáciu imunologického prehľadu bola práve epidémia osýpok a vírusovej hepatitídy typu A. Očkovanie proti hepatitíde A nie je dnes povinné, ale na základe výsledkov imunologického prehľadu pripravíme opatrenie, aby sa malé deti z nízkeho hygienického štandardu očkovali.“

Zdroj: ÚVZ SR, Imunologický prehľad 2018

Podľa údajov z epidémie v Michalovciach bolo z „nízkeho hygienického štandardu“ až 96 percent osôb, ktoré ochoreli. Väčšina však išla podľa očkovacieho kalendára, napr. až 32 percent bolo zaočkovaných dvoma dávkami vakcíny.

„V rámci doplnkového laboratórneho vyšetrenia vzoriek u detí, ktorým boli diagnostikované osýpky, boli laboratórne zistené negatívne protilátky proti ružienke a tie môže mať dieťa len po očkovaní. Z tohto je zrejmé, že tejto skupine nemohla byť podaná vakcína MMR. Problém budeme riešiť s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a so zdravotnými poisťovňami. Aj v takom ťažkom prostredí pre prácu lekára musíme dbať na to, aby bola zdravotná dokumentácia správne vedená a vedeli sme, že v Michalovciach napríklad nemajú 97 % zaočkovanosť, ale značne nižšiu a teda môžeme čakať epidémiu.“

Takže to sú chyby v zdravotnej dokumentácii?

„Áno, predpokladáme, že došlo k chybám v zdravotnej dokumentácii. Ale náš úrad nie je kompetentný tieto veci vyšetrovať. Poskytneme informácie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zdravotným poisťovniam.“

Najnovšie v rámci diskusie o možných opatreniach ministerstvo zdravotníctva pripustilo, že v hre je i zavedenie systému odškodňovania nežiadúcich účinkov vakcín. Tento systém má 19 krajín, v Čechách teraz takýto návrh zákona schválila vláda. WHO ho považuje „za dôležitú súčasť úspešného vakcinačného programu v krajine“. Aký je váš názor?

„Na Slovensku máme zákon o odškodnení za bolesť a spoločenské uplatnenie. Samozrejme, podľa neho o prípadnom dôsledku a odškodnení rozhoduje súd. Je veľmi ťažké určiť, že nežiadúci účinok nastal po podaní vakcíny. Predpokladám, že by musela vzniknúť expertná skupina z odborníkov z viacerých oblastí. Musela by posudzovať príčinnú a časovú súvislosť medzi aplikáciou vakcíny a vznikom účinku a zvážiť všetky okolnosti prípadu. Problémom by bolo zabezpečiť, aby sa systém nezneužíval. Bolo by treba riešiť finančné zabezpečenie takýchto odškodnení. V niektorých krajinách je garantom štát, niekedy do programu vkladajú peniaze dobrovoľne firmy, alebo je financovaný výrobcami vakcín. A treba zvážiť aj otázku – ak odškodníme účinky vakcín, čo s liekmi?“

Lieky neužívame povinne. Množstvo vedľajších účinkov je známych a každý sa môže dobrovoľne rozhodnúť, či je pre neho väčším benefitom užiť liek a riešiť svoje ťažkosti. Vakcíny sa aplikujú povinne zdravému človeku pre potreby prospechu celej spoločnosti.

„Ale aj kvôli nemu, aby neochorel…“

…ak by to bolo kvôli nemu, tak musíme mať dobrovoľný systém očkovania.

„Možno by bolo významovo vhodnejšie nahradiť pojem povinný, pojmom nevyhnutný, keďže očkovanie je v dnešnej dobe nevyhnutnosťou.“

Ale ak sú sankcie, systém je povinný. Dnes sú to pokuty a je tu návrh zakázať škôlky

„… neberieme to ako sankciu, ale ako opatrenie. Navrhujeme, aby do škôlky bolo prijaté len dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému očkovaniu podľa očkovacieho kalendára, má potvrdenie od lekára, že je proti nákaze imúnne alebo nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu. Ak by návrh prešiel, navrhujeme práve zrušenie sankcie – pokuty. Ale, samozrejme, nevylučujem do budúcna zavedenie systému odškodnenia, len hovorím, že je tam veľa otázok, ktoré by bolo treba vyriešiť.“

PREČITAJTE SI AJ AKO FUNGUJÚ ODŠKODŇOVACIE SCHÉMY:

WHO: Benefity očkovania pre spoločnosti sú jasné. Súčasťou vakcinácie by však mal byť program na odškodnenie negatívnych dôsledkov

Nemusíme variť z vody, odškodňovacie systémy tu roky fungujú. V Česku sa pri svojom návrhu inšpirovali americkým systémom, ktorý má 30 rokov, odškodňuje situácie, ktoré sa vyskytli a vyskytujú opakovane v presne určenom čase a každý iný účinok skúmajú experti. Systém potom štatisticky nežiadúce účinky sleduje, a to zvyšuje dôveryhodnosť.

„V Českej republike prešiel návrh zákona vo vláde a budeme pozorne sledovať ďalší vývoj. Ja osobne sa nebránim diskusii ohľadom odškodnenia nežiadúcich účinkov po očkovaní, len vnímam veľa problémov, ktoré by bolo treba v tejto súvislosti vyriešiť. Súčasne zdôrazňujem, že na ŠÚKL je možné hlásiť nežiadúce účinky kedykoľvek a nemusí to robiť len lekár, ale i rodič.“

ŠÚKL však hovorí o podhlásenosti a vyzýva ľudí, aby hlásili i menej bežné účinky, nielen tie očividne spojené s vakcínou ako teplota či opuch. Ale tie menej bežné často rodičia a niekedy ani lekári nepoznajú.

„Rodičia ich sledujú a niektorí aj hlásia. Tie najvážnejšie sú alergické reakcie, najmä anafylaktický šok. Nebránim sa ale odškodňovaniu, ak by to malo pomôcť ľuďom v rozhodnutí, či dajú svoje dieťa alebo seba zaočkovať s tým, že ak by sa niečo stalo, bolo by to kompenzované. Ale môžem vám povedať, že ani s týmto sa zrejme neuspokoja všetci rodičia.“

Ak je zákaz škôlky opatrenie, neuvažovali ste riešiť odmietanie očkovania cez zdravotné poistenie? Ak sú neočkovaní rizikom pre populáciu, mohli by mať vyššie poistenie. Dnes to poznáme pri zubároch – kto nejde na prehliadku, platí si ošetrenie.

„Môže to byť jedno s ďalších opatrení do budúcna. Vyžadovalo by si to ale diskusiu so zdravotnými poisťovňami  a pravdepodobne by na to nestačila len novelizácia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ale bolo by treba otvoriť balík viacerých zákonov.“

Na záver ešte jednu osobnejšiu otázku k imunologickému prehľadu.  Hovorili ste, že sa do neho ľudia sami hlásili, aby zistili, ako na tom sú s imunitou. Vy ste sa nechali skontrolovať?

„Bol so zvedavý a overil som si u mojej všeobecnej lekárky, či mám v zdravotnej dokumentácii záznam o dvoch očkovaniach MMR vakcínou, ale nedal som si robiť testy. No i bez testov zvažujem, že sa dám zaočkovať jednou dávkou vakcíny.“

Text a foto: Andrea Hajdúchová, Vladimír Settey

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. Som novinárka (pôsobila som v SME, niektoré články tu: https://www.sme.sk/aut/195/andrea-hajduchova), dnes pracujem v oblasti PR, aktuálne v treťom sektore (WWF Slovensko, za ktorý blogujem rovnako tu na Nku). Ako novinárka som sa venovala najmä témam: ľudské práva, životné prostredie, sociálne veci, okrajovo školstvo, zdravotníctvo. Na blogu chcem prinášať najmä zaujímavé rozhovory z týchto oblastí. Staršie blogy na SME https://hajduchova.blog.sme.sk/