Denník N

Čo som zistila pri čítaní Beblavého facebookov: že mi ten starý konformista stále rovnako lezie na nervy.

Tá Matovičova tlačovka mala inak celkom onakvejšiu dohru, s váhou, akú Beblavý sa ešte nikdy nepokúsil dosiahnuť a v tomto sa s tým “bláznom Matovičom” ani nikdy nebude môcť porovnávať. Hlavne, že si však nájde čas reagovať na pa-informácie nejakých väzobne stíhaných zúfalcov. To sú tie priority verejné.
Tá Matovičova tlačovka mala inak celkom onakvejšiu dohru, s váhou, akú Beblavý sa ešte nikdy nepokúsil dosiahnuť a v tomto sa s tým “bláznom Matovičom” ani nikdy nebude môcť porovnávať. Hlavne, že si však nájde čas reagovať na pa-informácie nejakých väzobne stíhaných zúfalcov. To sú tie priority verejné.

Zámer bol korektný a ušľachtilý: prebehla som ďalšiu hrdú štátnickú výzvu pána Beblavého tuto na N-ku “Čo som zistil pri čítaní Sulíkovho programu…”, čo sa tu vyníma ako stratený kotlebovec medzi električkami bez povolených komentárov.

A tak som chcela s radosťou venovať chvíľku času tomu, či už teda sú aj nejakou reálnou „stranou“ s konkrétnym programom, tj. takou tou knižočkou, kde je čierne na bielom, o čo im vlastne ako miláčikom médií ide. Žiaľ, niekoľko mesiacov pred voľbami ešte stále žiadny nemajú. Ale to nevadí. Však na kolene sa určite dá zbúchať ešte nejaký ďalší tuctový stredopravý program do budúceho roka.

Tak mi ako chudere deprivovanej občianke neostalo nič iné, len si preštudovať tie jeho facebooky.

Beblavý sa vlastne ako jediný demokrat prehlasuje za “alternatívu” ešte aj voči ustálenej demokratickej opozícii, ako to robí už len Kotleba.

Jeho priaznivci, príp. PS-Spolu, s radosťou obviňujú Sulíkovu SaS za pád vlády Radičovej a hlavne nástup druhej Ficovej vlády.

Pri tejto logike treba však obviňovať potom a priori konformizmus Beblavého v Procházkovej Sieti vrátane silného mediálneho lobbingu, a teda následok nástupu Ficovej vlády III s veľmi tesným – slabým mandátom, ale predsa. A s tým už oveľa temnejšie udalosti, ktoré sa nikdy nemali stať – nebyť niektorých “sľubov”… Bohvie, ako horšie by to bolo bez Matovičových ťahov na Procházku.

A, práve počas tejto tretej vlády sa niektoré jej kreatúry cítili už tak neohrozené, že museli prísť o život dvaja ľudia.

Lebo dovtedy bol “Sulík horší ako Fico” – čo je emočná aj všeobecná inteligencia na podpriemernej úrovni. Asi ako pripúšťať po takej udalosti “rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády”. Lebo Zem je stále plochá. Teda, hlavne mysle niektorých mienkotvorcov.

Pričom u SaS išlo skôr o neznalosť svojich praktických možností (ako odísť zo sály pred hlasovaním), u Beblavého to sú hlavne dlhodobo odstavené etické radary na krátku vzdialenosť.

Nedá mi to a musím teda opäť trochu poukázať na veruže čudesné rozpory tohto pána poslanca. Síce som sa už venovala jeho “charakteru” v jednom staršom texte, ale vždy sa oplatí to popísať aj v kontexte súčasnejších udalostí.

U Beblavého nikdy nebol problém uznať, že ide o ako-tak príčetného poslanca, s ako-tak verejným záujmom, konštruktívnou (akosi “vhodnou”) kritikou, celkom fajn návrhmi, aj celkom odborne domyslenými, a teda má nejaký ten prehľad. Čiže navonok “formálne” je to ok

Preto sa zdá byť celkom relevantné ho vnímať ako súčasť akejsi alternatívy – akurát, tu sa rýchlejšie dostaneme ku kameňu úrazu ako napríklad pri takom “šialenom” Matovičovi…

S Kotlebom a Kollárom má Beblavý spoločnú jednu typickú črtu – svoj zanedbateľný význam, irelevantnosť v súčasnej politike, absenciu ich praktickej spoločenskej potreby, programovej alebo politickej výnimočnosti. Preto všetci traja väčšinu času trávia vyhraňovaním sa voči ostatným, demokraticky prípustným alternatívam.

Korektnosť káže, a za chrbtom a síce pred voličmi najviac nakydá na potenciálnych strategických partnerov.

Prehlasuje o sebe – či o svojej mimoparlamentnej strane náhodných odídencov a pozbierancov, že predstavuje “alternatívu” – akurát, čo to znamená?

Pravidelne sa totiž vo svojich vyjadreniach kriticky vyhraňuje voči ostatným, a veruže dlhodobejším, strategicky neodmysliteľným stranám demokratickej opozície (nech už sú, aké sú, majú tam ten mandát, s ktorým treba vedieť pracovať) – a nerobí to v kontexte “odbornosti”, ale tak, ako nasvedčuje vyššie uvedený status – oni nie sú skutočnou opozíciou, oni nevedia spolupracovať (konkrétne hovorí celý čas hlavne o SaS a Oľano, kedysi tam bol ešte aj Lipšic, či niekto z KDH, samozrejme aj Kollár), oni nie sú tí proeurópski atď. A potom nezaváha dodať niečo v zmysle, že “on vie s opozičnými stranami spolupracovať ako jeden z mála” – a ako príklad zabije to Progresívne…

Čiže dve mimoparlamentné mikrostrany s mikrohistóriou – respektíve ich politická minulosť je viac o zmenách strán a odchádzaní, ako o kontinuálnom spoluvytváraní nejakého projektu 4 a viac rokov (tj. 1 a viac volebných období), teda ešte poriadne nemuseli čeliť nejakým reálnym problémom, konfrontáciám, skúškam, vnútorným či vonkajším krízam – teda, okrem Čaputovej legendárnej skládky a nejakých uhladených IT káuz… hm.

Čo to je oproti dlhodobému protikorupčnému ťaženiu v prvej línii Remišovej, Matoviča, Lipšica, Rajtára, Nicholsonovej (podaktorí už mali tiež ochranku kvôli reálnej, nie paranoidnej, hrozbe), alebo Natálii Blahovej v otrasných sociálnych kauzách s kadejakými bizarnými prepojeniami a mnoho ďalších len z týchto dvoch strán…

Voči tej dlhodobejšej opozícii zo mňa nesrší idealizmus, je to len realistickejší pohľad – občas si treba spraviť taký zoom out a porovnať si to s ostatnými krajinami a niekedy aj byť rád, že si človek nemusí vyberať medzi úkazmi ako Merkel a “opozícia” Schulz, alebo Macron a Le Pen, Berlusconi a M5S a pod.

Jednoducho, vždy sa dá na to frflať, len aby nám tá pestovaná skepsa potom nebránila v skutočnej zmene. A neviedla len ku krajne neúctivej “rekonštrukcii vlády” à la Kiska. Je to krajne neúctivé pochopiteľne k zavraždeným a ich rodinám, nechať smerákov hrať divadlo s Pellegrinim na hrobe zavraždených.

Ale tak rok sa s rokom stretol, a Kiskova daňová kauza už má prvé obvinenie. No nič, to budú asi len tie chemtrailsy… Andrej to predsa nemohol tušiť, že si v bratovej firme na drzovku viackrát podozrivo krátili dane. Je to však príjemný pocit si po roku uvedomiť, že niekto nám tu možno celý čas držal sympatického pána prezidenta za… „krídla“.

Akurát, ešte v PS medzičasom stihli šľachetne hodiť tohto svojho “kľúčového partnera” cez palubu. Také výpovedné, i keď sa im nemožno v tomto diviť. Žeprieskumy rozhodnú o jeho vyjednávacej pozícii”.

Mne na tom nemá čo prekážať, len je to skôr smiešne – po tej tvojej daňovej kauze sa budeme s tebou baviť podľa lajkov na sociálnych sieťach, momentálnej popularity. Nie podľa skutočnej osobnosti, ponúkanej vízie či intenzity angažovania sa, ako to medzi normálnymi kandidátmi chodí. To aj celkom dobre vystihuje samotný “fenomén Kiska”.

Ekonomicky úchylný mačkopes menom PS-Spolu.

Beblavému sa dá trochu aj rozumieť, veď už sa chudák nechal zrecyklovať dvoma stredopravicovými stranami, a teraz si originálne založil ďalšiu fungl-novú tuctovú stredopravú stranu zatiaľ bez oligarchov, a teda zároveň aj bez vlastných zdrojov na jej dlhodobé financovanie a udržanie (čo nebol prípad jeho predošlej SDKÚ a Sieť)

A, hlavne, v ťažiskových otázkach boja proti korupcii či v opatreniach pre podnikateľské prostredie nemá čo prevratné ponúknuť, ako sa zásadne odlíšiť už od existujúcich parlamentných strán, či nebodaj od tých svojich predošlých skrachovaných mentorov – keďže toto naozaj veľmi podrobne majú rozpracované aj 2 parlamentné pravicové strany, ako SaS (ich web mi momentálne žiaľ nefunguje) či Oľano, ktoré sa tým zaoberajú už viac ako jedno živé (sú prítomné v parlamente) volebné obdobie a sú v týchto dvoch témach aj zhruba orientačne zladené.

A tie zároveň finančne aj existenčne nie sú našťastie závislé na spájaní sa s ekonomicky krajne protichodnými progresívnymi ľavičiarmi.

Bude to taký mačkopes, je sa na čo tešiť, ako budú PS a Spolu medzi sebou korčuľovať v úplne protichodných postojoch, len preto, aby spolu preliezli do toho parlamentu.

Čiže jeho hlas bude zase len do počtu, jeho podstata je byť predvídateľným a spoľahlivým pešiakom vo svojom preddefinovanom, aj keď celkom klamlivo “fungujúcom” systéme.

Zo strany SaS či Sulíka však prichádza minimum takýchto kopancov voči samotnému Beblavému či Spolu (aspoň som naozaj nič nezaregistrovala, ono to ani nie je veľmi ich štýl). Sulík vie totiž chudák reagovať len na “čierne na bielom”. A to pán Beblavý ešte neráčil zbúchať, takú záležitosť, že program.

U Matoviča je tá komunikácia určite iná, ale on to tiež robí aspoň o čosi “priamejšie”, bezprostrednejšie, kritiku sa nehanbí adresovať priamo jemu aj s očakávaním reakcie.

Beblavý má však rád takúto svoju komunikáciu, “pozabučky” niekoho poohovárať, hoc aj vo verejnom priestore, len akoby tam oni neboli. Nie je to nič iné ako smiešne infantilné ohováranie, nič vecne relevantné, diskutabilné alebo konštruktívne.

Každopádne, spájať tuctovú stredopravú stranu bez prostriedkov s progresívnymi ľavičiarmi bytostne pricucnutými na eurofondy, ktorí zároveň kážu o akomsi lepšom podnikateľskom prostredí, znie nateraz dosť exoticky aj na takú výstrednú republiku akou je Slovensko.

Záver na mačkopsa neviem lepší vymyslieť.

 

Coming this weekend: ak mi pozícia Slnka náhodou zase nezatrhne tento nehumánny pravicový účet, tak som sa venovala jednému pohľadnému kandidátovi PS-Spolu do Europarlamentu, a cez víkend by som to mala vedieť sfinalizovať. Lebo na príčetnosti krajiny totiž záleží, nestačí sa tu len srdiečkovať. Je to spracovanie jednej diskusie, ktorá bola rovnako frustujúca, ako aj zábavná až ezoterická.

 

Teraz najčítanejšie

Zora Šikrová

Keď ma niečo už veľmi rozčúli, tak o tom napíšem text :) Aj keď občas by som mohla napísať niečo aj o kultúre... Asi som alergická na pokrytectvo - či už u masmédií, politikov - hlavne ľavičiarov, ale aj napr. u finančne založenej charity.