Denník N

Zodpovednosť za naše peniaze alebo bič na nezodpovedných politikov

Je vo verejnom záujme, aby niektoré témy nemohli byť vystavené bezmedznému populizmu v referende. Zrejme to však nestačí, najmä pre populistické škody do budúcnosti. Zaujímavá, ale určite aj kontroverzná diskusia o „biči na nezodpovedných politikov“ by sa tak mohla otvoriť.

V najbližších dňoch sa zrejme bude meniť šéf pokladne Slovenskej republiky. A to vytvára prirodzený priestor sa zamyslieť, nakoľko dnešný systém podporuje zodpovednosť pre naše verejné financie, či už formálne, alebo neformálne.

Je vo verejnom záujme, aby niektoré témy nemohli byť vystavené bezmedznému populizmu v referende. Okrem základných práv a slobôd sú to dane, odvody a štátny rozpočet. Dôvodom je, aby populizmus a momentálne nálady (napríklad zrušme dane) nevyhrali pred zodpovednosťou a odbornejším prístupom. A teda zmeny vo verejných financiách mohli byť premyslenejšie a v konečnom dôsledku tak výhodnejšie pre občanov. Zrejme to však nestačí, najmä pre škody smerom do budúcnosti[1].

Napadajú mi dve rozhodnutia „miliardových škôd“, ktoré reagovali na čistý populizmus a boli proti jednotnému odbornému konsenzu naprieč ideologickými tábormi (čo je mimochodom relatívne zriedkavá situácia). A obe nastali v oblasti dlhodobých verejných financií, v dôchodkovom systéme.

Prvou bola úprava 2. piliera mladým právnikom, ktorá nahnala ľudí do „garantovaných fondov[2]. Celoživotné investovanie v garantovaných fondoch ochudobňuje sporiacich a de facto takmer ničí celý zmysel 2.piliera. Stalo sa to z marca do apríla v roku 2013. Ak by tento zo zákona „násilný“ presun medzi fondami nenastal, sporitelia by boli bohatší o miliardu (podľa výpočtu Inštitútu finančnej  politiky). Inými slovami, k dnešnému dňu to vyzerá tak, že sporitelia, ktorí boli zákonom presunutí z akciového fondu do dlhopisového, dostanú z druhého piliera dôchodok menší o takmer 20% ![3] Priestor pre škodlivý populizmus tak mohol vzniknúť nízkou finančnou gramotnosťou občanov a politickým zneužitím psychologických faktorov[4].

Druhým rozhodnutím „miliardových škôd“ v tomto prípade pre udržateľnosť slovenských verejných financií bol ústavny strop pre dôchodkový vek. V tomto prípade bol spolupredkladateľ aj jeden z uvažovaných kandidátov na ministra financií. Zrušili tak slovenský dôchodkový automat, ktorý podľa OECD znamenal jedno z najlepších riešení pre stabilizáciu dôchodkového piliera na svete. OECD tento náš automat dával za príklad pre krajiny, ktoré chcú dôchodkovú reformu vykonať[5]. Predloženie návrhu a hlasovanie sa uskutočnilo napriek všeobecnému odbornému nesúhlasu aj na Slovensku. Tento návrh spôsobil trvalé zhoršenie dlhodobej udržatelnosti slovenských verejných financií o 1,6 mld eur[6].

Je možné, že v oboch prípadoch „miliardových škôd“ mohli byť predkladatelia len využití. Dôležitá otázka však pre budúcnosť krajiny je taká, aké opatrenia by sme mali prijať, aby ľudia, ktorí takéto opatrenia predkladajú a aktívne presadzujú, niesli aj ich následky.

Zaujímavá, ale určite aj kontroverzná diskusia o „biči na nezodpovedných politikov“ by sa mohla odvíjať v troch oblastiach. Ak niekto spôsobí škodu (občanom, verejným financiám) obrovského rozsahu za určitých podmienok[7], tak:

1: Legislatívna

Nebude môcť vykonávať verejnú funkciu v oblasti verejných financií po dobu 20 rokov.

2: Analytická

Dlhová brzda, ktorá je limitom len pre aktuálny dlh netrestá nezodpovednosť do budúcnosti by bola rozšírená o limit pre dlhodobú udržatelnosť verejných financií a spustili by sa dlhodobo blokované výdavkové limity[8]

3: Deklaratívna (nominovanie)

Prezident zváži nominovanie do verejnej funkcie.

Rečnícka otázka. Hm, aká iná výhrada by bola relevantnejšia pre nomináciu riadenia verejných financií ako spôsobenie škody obrovského rozsahu pre stabilitu našich verejných financií ?

 

 

[1] Tzv. dlhová brzda disciplinuje len aktuálne míňanie nad rámec príjmov a to minulé, nie budúce.

[2] Ak sa sporiteľ nerozhodol ináč, v roku 2013 bol automaticky presunutý do dlhopisových fondov. „Kým v marci 2013 investovalo do negarantovaných fondov až 88% sporiteľov, o mesiac neskôr to bolo už len 9%.“, pozri tu.

[3] Toto číslo bude s väčšou pravdepodobnosťou ešte vyššie, pokiaľ naďalej v tom fonde ostanú. IFP odhaduje, že sporiteľ by si presunom z tohto fondu (do indexového fondu) mohol zvýšiť úspory o ¾.

[4] Pozri str.4-5 tu a OECD Pensions Outlook (2016, 2018).

[5] Bolo to naposledy povedané priamo v prítomnosti premiéra Pellegríniho. “Chvalabohu som nebol ten, kto musel hlasovať….Možno si pamätáte moju tlačovú besedu s generálnym tajomníkom Gurriom z OECD … ktorý vyslovene v mojej prítomnosti povedal: Máte jeden z najlepšie nastavených dôchodkových systémov z pomedzi všetkých krajín. Prosím, nerobte to, že si ho zničíte… sme si pohoršili z dlhodobého pohľadu a samozrejme ak nám niekto bude dávať stanoviská … toto sa výrazne už prejaví v tých hodnoteniach … a zároveň sme vlastne my tí, ktorí urobili tú otáčku a salto mortale …. Ja si uvedomujem, že to má z dlhodobejšieho hľadiska zásadnejší dopad na verejné financie.“. Zdroj: Hnclub – Pellegrini, 4.4.2019 od 21.min.

[6] Pozri tutu.

[7] „Technické“ podmienky sú na veľmi širokú diskusiu a mohli by obsahovať napr. podmienky existencie všeobecného jednotného odborného nesúhlasu, neexistencia poctivej dopadovej analýzy v návrhu zákona, prehrievanie ekonomiky, atď.

[8] Tzv. S2 indikátor Európskej komisie. S týmto nápadom prišiel ako prvý ekonóm Jurzyca v rámci EK diskusie „Sme pripravení na starnutie obyvateľstva?“ tu (od 30 min).

Teraz najčítanejšie

Ján Tóth

Bývalý viceguvernér NBS pre menovú politiku, riaditeľ IFP, hlavný ekonóm ING Bank a UniCredit Bank a predseda Klubu ekonomických analytikov