Človek – meteor
Milan Rastislav Štefánik býva pripodobňovaný k meteoru. Za svojich krátkych necelých 39 rokov, a z toho prakticky len dve aktívne desaťročia, vyžaroval svetlo, energiu a charizmu v takej miere, že sa mu podarilo stihnúť viac, ako stihli iní ľudia za svoje dlhé životy. Vedec, cestovateľ, zberateľ, vojak, letec, politik, diplomat a užívateľ života a jeho krás, či už ženských, exotických alebo kultúrnych. V žiadnej z týchto sfér sa neuspokojil s priemerom, ale naopak, snažil sa o maximum a často sa mu to vďaka neúnavnej pracovitosti a cieľavedomosti aj podarilo.
Už pred svetovou vojnou prežil a dosiahol viac ako dosť. Predovšetkým však seba i iných presvedčil, že dokázať sa dá všetko, ak človek kráča neochvejne za svojím cieľom. Hviezdne roky mu priniesla svetová vojna, ktorá ho vyšvihla do vysokej politiky a do rozhodovania o osudoch vojakov, krajín a národov. Muž z malých Košarísk pomáhal poraziť cisárske Nemecko, rozbíjal habsburskú monarchiu, bojoval proti nastupujúcemu boľševizmu a predovšetkým rozhodujúcim spôsobom spoluvytváral na zelenej lúke štát, na pleciach ktorého stojí i súčasná Slovenská republika. Navyše, žiadny manuál k podobným činnostiam neexistoval, všetko sa robilo za pochodu a bez akýchkoľvek skúseností. Nečudo, že dosiahnuté výsledky nadobúdali charakter až rozprávkového konca a jednotliví protagonisti sa stotožňovali s bytosťami tých najzázračnejších vlastností. Išlo predsa o agendu neprimeranú bedrám jedného vzrastom malého, navyše ťažko chorého človeka.
Jeho tragická smrť akoby symbolizovala dopad meteoru na zem. Zanechal po sebe – obrazne povedané – kráter nevídaných rozmerov a „dedičstvo“, s ktorým sa vyrovnávame až doteraz. Smrť prišla nečakane skoro a Štefánik odišiel (na rozdiel napríklad od Beneša) do dejín so vztýčenou hlavou. A zostal vzorom pre generácie živých a podstatne dlhšie žijúcich.
Roman Holec
Filozofická fakulta UK
