Denník N

Čo robiť, keď je zákon proti (učiteľom, ľuďom, občanom, voličom)?

Azda ešte žiaden zákon nebol v histórii nášho štátu prijímaný s takou nevôľou, ako zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Zrejme preto, že sa týka približne 80 000 učiteľov, z ktorých veľká časť má už dlhoročného „čarovania“ na ministerstve školstva dosť. Nejde iba o nekonečné ministerské prešľapy, ako opakovane rozkrádané eurofondy, nefunkčné riadenie ministerských organizácií, populistické rozdávanie miliónov eur na nezmyselné „projekty“ na úkor školstva, cielená likvidácia vedy, neodborné obsadzovanie dôležitých funkcií či úplná absencia sebakritiky a zdravého rozumu. Dalo by sa povedať, takmer úplné morálne dno. Ministerka Lubyová hovorí o nevyhnutnej ochrane učiteľov, potrebe kvalitného vzdelávania, atraktívnych škôl, kariérneho poradenstva a ďalších vecí. No nič z toho aktuálna podoba zákona, ktorú už stihol vetovať aj prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, neprináša. To, o čom hovoria učitelia, je chýbajúci voľný trh kvalitných učebníc či asistenti učiteľov, bujnejúca šikana v školách, nefunkčné celoživotné vzdelávanie, nespravodlivé ohodnotenie. A pretrvávajúce degradovanie postavenia učiteľskej profesie v spoločnosti. Nie je toho málo.

Čo na to ministerka? Nezaháľa a naďalej tvrdo pracuje – proti učiteľom. Popri tom stihla viackrát prispieť aj k ďalšej potupe politickej kultúry na Slovensku. Napríklad pri tlačovej besede k odoberaniu akademických titulov si neodpustila výsmešné poznámky smerom k aktivitám nespokojných učiteľov (zároveň aj VŠETKÝCH učiteľov). Naši politici majú vo všeobecnosti problém s jednou z profesijných cností politika – prijímať kritiku ako súčasť svojej politickej sebareflexie, keďže opovrhovanie kritikmi je trápne a poukazuje na „malosť“ jedinca. V súvislosti s vyslovením (ne)názoru na opísanie záverečnej práce JUDr. Danka zase spochybnila nielen svoje ministerské a odborné kompetencie, ale najmä tie morálne – rektori, dekani, akademickí pracovníci, učitelia vyjadrili jasné stanovisko a zlodej ostal zlodejom, s ministerkou či bez nej. No a keď mala Martina Lubyová reagovať na otázky učiteľov, prečo zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch nebol dostatočne komunikovaný s tými, ktorých sa týka, ministerka bez škrupúľ zaútočila – pre SITA povedala, že predstavitelia Iniciatívy slovenských učiteľov a Slovenskej komory učiteľov odmietli jej pozvanie na rokovania k zákonu, čo považuje rezort školstva za nekonštruktívny prístup k riešeniu problémov učiteľov. Dokonca si našla čas o tom napísať pre Hospodárske noviny. Ministerstvo zároveň označilo legálne reakcie odbornej aj širokej verejnosti prostredníctvom otvorených listov a petícií (ktoré patria v civilizovaných spoločnostiach medzi demokratické spôsoby občianskej aktivity a zodpovednosti), za ultimáta a negatívnu medializáciu, dokonca za „módu“, ktorá predchádza seriózne rokovania. S čím asi pani ministerka nerátala, je fakt, že učitelia sú aj napriek nízkym platom stále súčasťou inteligencie národa, a tak si komunikáciu uložili do archívu a pri tejto milej príležitosti zverejnili. Au. Deti učíme, že pravda vždy vyjde najavo – už nejeden z našich neohrozených politikov zistil, že klamať sa nielenže nepatrí, ale ani neoplatí. Pani ministerka návrh učiteľov na verejnú diskusiu zamietla sama – ťažko potom seriózne rokovať, všakže.

Učitelia, pedagógovia, vychovávatelia – ešte vyčkávame, spoliehame sa …? Môžeme slušne vyzývať pani ministerku, aby prestala ničiť to, čo už dávno zničili jej predchodcovia. Môžeme jej dokola pripomínať, že dupať po mŕtvole nie je žiadna frajerina. Môžeme jej tiež vstupovať do svedomia, aby sa správala v súlade s funkciou, ktorú jej v skutočnosti do rúk nevložil stranícky predseda, ale občania/voliči. Zmení sa niečo? Keď budeme sedieť „za katedrou“, tak určite celkom NIČ. Máme ešte nejakú učiteľskú hrdosť? Tak ju zoberme vyvetrať vo štvrtok 9.5.2019 na spoločné stretnutie pod názvom „STOP zákonu, ktorý je proti učiteľom, žiakom, rodičom a kvalitným školám“ pred úrad vlády a následne pred parlament.

P.S. A viete, že mnohých slovenských poslancov viac ako zákony zaujíma pivo v parlamentnom bufete či pudrovanie nosa na parlamentných toaletách? Vidíme sa na Námestí slobody o 15.30 a budeme kráčať pred NR SR spoločne a dostatočne nahlas pre lepšiu budúcnosť našich detí. Kto iný ak nie my sami sme tí, na ktorých ešte stále čakáme?

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Silvia Dončevová

Sociálna pedagogička, Katedra pedagogiky a andragogiky, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Na spestrenie voľného času aj supervízorka pre pomáhajúce profesie a mediátorka v rodinných a pracovných sporoch, v úplnom utajení inštruktorka port de bras a yogy. Ak sa podarí dobre sa zašiť, vášnivá čitateľka.