Denník N

Utečenci na Slovensku

V roku 1944 dokázalo Slovensko prijať na svoje územie 18 000 registrovaných utečencov z východu a poskytnúť im základnú humanitárnu pomoc. Väčšina využila Slovensko ako koridor a pokračovala smerom na západ, ale veľa z nich si Slovensko vybralo za svoj nový domov.

O utečencoch z roku 1944 podrobne vypovedajú práce historikov z UMB v Banskej Bystrici, ktorí sa niekoľko rokov venovali tejto otázke. Atmosféru príchodu utečencov zachytáva aj román Jozefa Cígera Hronského Svet na trasovisku, kde môžeme vnímať aj súcit obyvateľov Slovenska s utečencami, ktorí boli vystrašení, zbedačení a s celými rodinami unikali pred postupujúcou Červenou armádou. Dôvodom bola skúsenosť s okupáciou a terorom, ktorý Sovietsky zväz nastolil na obsadenom území Poľska po roku 1939 a strach z jeho opakovania. Ako môžeme čítať v monografii Evakuácia v znamení úteku historikov Michala Šmigeľa a Petra Mička osemnásťtisíc ukrajinských, poľských a ruských utečencov tvorili okrem jednotlivcov celé rodiny, obrovské množstvo inteligencie a gréckokatolícke i pravoslávne duchovenstvo. Prevažná časť utečencov pochádzala zo západných oblastí Ukrajiny, hlavne z územia Haliča, ktoré pred vypuknutím druhej svetovej vojny bolo súčasťou Poľska..

Naša spoločnosť sa s týmto prílevom utečencov dokázala veľmi dobre vyrovnať aj vďaka tomu, že do humanitárnej pomoci boli zapojené okrem štátnych inštitúcii aj Červený kríž a cirkev. V prípade, že by nešlo o neslobodné obdobie Slovenského štátu, tak by pomoc iste poskytli aj ďalšie organizácie vybudované na občianskom princípe.

Dnešná situácia s utečencami v EÚ je iste odlišná, ale postoj občanov Slovenska v roku 1944 k utečencom ako ľuďom, ktorí potrebovali pomoc môže inšpirovať aj dnes. Prejav solidarity s poskytnutím pomoci ľuďom v núdzi totiž patrí k základným hodnotám našej kultúry.

Teraz najčítanejšie