Denník N

Zlaté fondy – alebo pozlátka? (5. časť mini-seriálu)

Odvážime sa to čítať? Foto – modrykonik.sk
Odvážime sa to čítať? Foto – modrykonik.sk

V 5. časti mini-seriálu si pripomenieme, že ani pri knižných vydaniach nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Teším sa na to, že podľa možnosti už na Vianoce 2021 vydám niektoré z Timraviných klasických diel v elektronickej knihe vo svojom vlastnom „virtuálnom digitálnom nakladateľstve“ AveLit, ktoré v najbližších mesiacoch plánujem založiť – a že si na to nebudem musieť od nikoho pýtať povolenie. Viac o predbežnom edičnom pláne nového vydavateľstva napíšem v záverečnej 13. časti tohto seriálu blogočlánkov.

A áno, vydať Timravine zobrané diela nanovo v spoľahlivom a kvalitnom elektronickom vydaní by sa určite oplatilo. (Nemyslím finančne…) Za nepoužiteľnú na seriózne čítanie považujem napríklad väčšinu vydaní slovenských klasikov v papierovej edícii vydavateľstva Tatran Zlatý fond – ide typicky o bezuzdne „modernizované“ verzie textov. Timrava sa pritom proti neautorizovaným úpravám svojich textov a brutálne necitlivým, „mechanickým“ zásahom korektorov bránila (bezúspešne) už počas svojho života.

Mojím vzorom medzi slovenskými literárnymi kritikmi je Alexander Matuška – ale nad vydaním jeho diel v papierovom Zlatom fonde Tatranu som mohol nanajvýš zaplakať. Obe knižky som si s radosťou kúpil, ale potom som ich ako nepoužiteľné na čítanie daroval knižnici. Svojvoľné prepisovanie Matuškových slov i viet; zmeny slovosledu a interpunkcie – lebo vraj v pôvodnom stave, ako Matuška svoje texty napísal a vydal, boli (napríklad) „príliš bohemistické“.

Mám dojem, že ešte Timrava bola v rámci Zlatého fondu Tatranu možno zriedkavou výnimkou a jej editor sa pri posmrtných úpravách snažil krotiť, no celkovo môžem nad Zlatým fondom Tatranu len zalomiť rukami a čítať sa tie vydania neodvážim. Nie – ak mi nepomôžu databázy naskenovaných kníh od Googlu, musím zamieriť do Univerzitnej knižnice, zohnať si pôvodné vydanie klasického diela, svojpomocne si ho nafotografovať mobilom či tabletom a tak ho čítať.

V ešte vyššej miere platia obavy z textovej nespoľahlivosti vydaní pre elektronickú verziu Zlatého fondu, nesúvisiacu s Tatranom a spravovanú denníkom SME. Veľmi si vážim Tomáša Uleja a množstvo roboty, ktorú pri spúšťaní tohto – svojou podstatou nekomerčného, altruistického a „dobrovoľníckeho“ – projektu svojho času odviedol, no nie je tajomstvo, že v rámci tohto projektu sa skenovalo a digitalizovalo „hocičo, čo (nadšencovi – dobrovoľníkovi) prvé prišlo pod ruku“. Tomáš ma v neskorších rokoch uisťoval, že v tomto ohľade sa situácia postupom času zlepšovala, no zostávam skeptický. Naďalej je viac ako otázne a skôr nepravdepodobné, že Zlatý fond SME ponúka textologicky spoľahlivé vydania, vhodné aj na seriózne či vedecké literárne štúdium.

Zajtra v 6. časti seriálu:

Lev Nikolajevič Zohavený

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.