Denník N

Prekvapivé tajomstvo slovenskej medzery DPH

Zlepšenie výberu DPH bolo brané ako náš najväčší pozitívny úspech vo verejných financiách v posledných rokoch. Posledné medzinárodné dáta Európskej komisie to však spochybňujú. K priemeru okolitých porovnateľných krajín sme sa vôbec nepriblížili, hoci ich výber bol už od začiatku oveľa lepší.

Keď som v roku 2011 ešte ako šéf Inštitútu finančnej politiky pri MF SR prišiel s témou vypracovať detailnú analýzu efektivity výberu DPH, netušil som, aké dopady to bude mať. Analýzu spracoval terajší výkonný riaditeľ RRZ a mala obrovský spoločenský dopad. Otvorenie diskusie o únikoch DPH s konkrétnymi odhadmi malo značný makrodopad (takto na tácke spracovaná téma bola osvojená nadchádzajúcim ministrom ako jeho hlavná téma), až po mikrodopad (tlak na DPH kauzy Bašternák, Kočner, atď.). Snáď táto komplexná analýza naštrbila aj mýtus, že sa z „grafov nenajeme“[1].

Pamätám sa, ako sme boli šokovaní sledujúc výsledky analýzy, ako daňové úniky DPH prudko narástli od roku 2006, kedy sa menila vláda. Vyvrcholilo to v roku 2012, keď chvíľu nefungoval daňový systém a opätovne sa menila vláda. Pozerajúc sa na naše domáce čísla sa javí, že situácia sa výraznejšie zlepšila. Tzv. medzera DPH na grafe nižšie hovorí, aké percento DPH sa nevyberie.

Odhad medzery DPH v rokoch 2000 až 2018, Slovensko (% z potenciálnej DPH)

Národný prepočet, zelenou farbou prepočet EK. Zdroj: Program stability 2019, MF SR

Toto bolo brané ako najväčší pozitívny úspech v našich verejných financiách v posledných rokoch. To som si donedávna myslel aj ja, pokiaľ som si však detailne nepozrel posledné medzinárodné porovnania[2]. Dáta Európskej komisie ukazujú, že aj po viacerých rokoch zlepšovania výberu DPH, má Slovensko naďalej obrovské úniky na DPH, dvakrát väčšie ako je priemer EÚ a najmä takmer dvakrát väčšie aj ako sú porovnateľné krajiny Česko a Maďarsko[3].

Porovnanie medzery DPH v rámci EÚ (posledný dostupný rok 2016, % z potenciálnej DPH)

Zdroj: EK, Study to quantify and analyse the VAT Gap in the EU Member States 2018 Report

Kľúčová otázka teda je: koľko Slovensko dobehlo v efektivite výberu DPH krajiny ako sú Česko a Maďarsko[4] ? Naozaj spravilo Slovensko v tejto oblasti od roku 2013 niečo výnimočné? Rok 2012 treba ignorovať, nakoľko predstavuje „nízku bázu“ kvôli dočasnej nefunkčnosti daňového systému[5]. Zoberme si teda ako začiatok prvý rok rok 2013[6].

Vývoj medzery DPH, Slovensko vs. porovnateľné krajiny (% z potenciálnej DPH)

Zdroj: EK, Study to quantify and analyse the VAT Gap in the EU Member States

Podľa údajov Európskej komisie, daňová medzera na Slovensku sa naozaj znížila od roku 2013 z 31,4% na 25,7%, tj, o 5,7 pb. Zrkadlom je tzv. efektívna daňová sadzba (EDS), ktorou sme sa stále chválili. Ale v Česku sa už počiatočné oveľa menšie výpadky DPH ešte ďalej znížili o porovnateľných 5,1 pb. A v Maďarsku takisto vyššia DPH sa ešte zlepšila až o 8,1 pb. Priemerné zlepšenie v Česku a Maďarsku tak bolo 6,6 pb, čo bolo viac ako na Slovensku ![7]

To výrazne relativizuje naše úspechy vo výbere DPH. Naopak, voči okolitým krajinám sme sa nepriblížili, resp. dokonca v priemere mierne zhoršili[8]. V roku 2016 sme mali väčší rozdiel v medzere DPH v porovnaní s priemerom CZ a HU ako sme mali na začiatku v roku 2013 (resp. 2011).

Je pravdou, že okolité krajiny nezaháľali. Maďarsko implementovalo prísny monitoring prepravy, Česko takisto zaviedlo kontrolný výkaz. Ale vzhľadom na to, že naša počiatočná pozícia výberu DPH bolo o toľko horšia, malo by byť oveľa jednoduchšie pre nás tento výber zlepšiť.

Zlepšenie medzery DPH od prvého plného roka novej vlády (resp. od posledného roka predchádzajúcej vlády), v pb a ako percentuálna zmena

2016 vs 2013 2016 vs 2011
SR -5.7 -18% -4.3 -14%
CR -5.1 -26% -2.8 -17%
HU -8.1 -38% -7.7 -37%
priemer (CR, HU) -6.6 -32% -5.2 -28%

Zdroj: Európska komisia, prepočty autor

Preto sa treba prestať chváliť a urýchlene analyzovať, kde sú príčiny nedobiehania okolitých krajín vo výbere DPH. A opätovne sa pokúsiť najesť z grafov.


Update 12.septembra 2019 (vyšli nové dáta EK za rok 2017)

EK publikovala nové dáta za rok 2017 (dáta za rok 2018 uvedené v dokumente sú len odhadmi a podľa inej metodiky). Ak si porovnáme opäť susediace krajiny, odkaz naďalej platí. Slovensko znižuje od roka 2013 medzeru DPH najpomalšie. Poliaci sa výraznejšie zlepšili, aj keď Poľsko je štrukturálne iná ekonomika ako zvyšné tri krajiny vo V4.

Zmena 2017 vs 2013 (percentuálna zmena, medzera DPH)

Percentuálna zmena
Maďarsko -34%
Česko -36%
Slovensko -26%
Poľsko -49%

Zdroj: Európska komisia, prepočty autor

Pre zaujímavosť pripájam výpočet, o koľko eur by sme mohli mať v rozpočte viac v roku 2017, ak by sme dosahovali zlepšenie medzery DPH ako v susedných krajinách od roku 2013.

O koľko mil. EUR by bol lepší výber DPH na Slovensku ak rovnaké percentuálne zlepšenie ako v

mil. EUR (rok 2017)
Maďarsku 196
Česku 237
Poľsku 546

Zdroj: Európska komisia, prepočty autor (zmena 2017 vs. 2013)

[1] V súčasnosti sa vyberá ročne viac ako 1 mld eur len z titulu lepšieho výberu DPH.

[2] Posledne dostupné medzinárodné dáta sú za rok 2016, momentálne EK spracováva rok 2017.

[3] Vždy je pri medzinárodných porovnaniach sa potrebné sústrediť na konfrontovanie sa s podobnými ekonomikami (veľkosťou, históriou, stupňom vývoja a otvorenosti ekonomiky). Ako najvhodnejšie sú preto krajiny Česko a Maďarsko.

[4] Lepšie je pozerať sa na samotný vývoj medzery DPH ako na „efektivitu výberu DPH“. Efektivita je ovplyvnená aj rôznymi legálnymi výnimkami (nižšími sadzbami), ktoré chápe ako neefektívnosť. Každopádne aj porovnanie efektivity výberu DPH by dalo rovnaké kvalitatívne výsledky.

[5] Zároveň sa menili aj vlády.

[6] Teda aj prvý plný rok novej vlády.

[7] Alternatívne porovnanie by bolo brať percentuálny úbytok medzery DPH. Tam by Slovensko bolo už citeľne najmenej úspešné, medzera DPH sa znížila o 18% u nás, vs. 26% pokles v Česku a až 38% pokles v Maďarsku od roku 2013.

[8] Ak spravíme porovnanie voči roku 2011 (a aj napriek očisteniu o jednorázové faktory), zlepšenie na Slovensku (pokles o 4,3 pb, tj, 14%) bolo opäť menšie ako priemerné zlepšenie v CZ a HU (pokles o 5,2 pb, tj, 28%).

Teraz najčítanejšie

Ján Tóth

Bývalý viceguvernér NBS pre menovú politiku, riaditeľ IFP, hlavný ekonóm ING Bank a UniCredit Bank a predseda Klubu ekonomických analytikov