Keď som sa z článku Michala Pataráka, ktorý som najskôr ani nechcel čítať, dozvedel, čo na podujatí Hanusove dni chystajú ich organizátori, vlastne som sa ani nerozčúlil. Celá vec ma zasiahla tak sprostredkovane. Ako niekoho, kto síce má mnohé vyriešené, ale aj tak má v komunite gayov a lesbičiek pomyselne adoptovaných všetkých tých, ktorí stále tápu v otázkach svojho sexuálneho zamerania.

Informovaný čitateľ vie, že na Hanusových dňoch nás navštívil Timothy Long, jeden z celej plejády liečiteľov, ktorí byť nepriznáva úmysel prvoplánovo liečiť homosexualitu u mužov, svojou prednáškovou a terapeutickou činnosťou však prakticky liečiteľnosť homosexuality pripúšťa. Toto je dar organizátorov podujatia pre odbornú verejnosť a samozrejme pre veriacich homosexuálnych mužov Slovenska.

O prednášku a následne kurz, ktorý je vlastne ‚za babku‘ (100 EUR) bol značný záujem. Toľko pomocníkov, ochotných podať pomocnú ruku pri riešení sexuálnej príťažlivosti k osobám rovnakého pohlavia. Toľko odborníkov, schopných pripustiť, že homosexualita je vlastne len dôsledok traumy z detstva. Ostatne hlavný terapeut má patričné vzdelanie, samozrejme teologické, tak prečo ho neprivítať s otvorenou náručou a neakreditovať ho Ústavom klinickej psychológie na Paneurópskej vysokej škole, odkiaľ má aj garantku, docentku Evu Naništovú. A zdôvodnenie? No predsa multi – kulty plus sloboda. Citujem z článku Denníka N:

„Fakulta psychológie Paneurópskej vysokej školy zastáva názor multikulturalizmu a slobody v akejkoľvek forme a slobodnej voľby sexuálnych preferencií, či sexuálnej orientácie vrátane,“ tvrdí hovorkyňa školy Jana Žjak. „Vyznáva princípy akademickej slobody a otvorenosti rôznorodosti odborných názorov a smerov. Takisto slobodu odbornej a vedeckej činnosti svojich zamestnancov,“ dodala.

No úprimne povedané, veľmi by ma zaujímalo, aké odborné a vedecké skúmanie previedla pani docentka Naništová v otázkach liečby tráum z detstva u homosexuálne orientovaných mužov. Akou vedeckou činnosťou by sa mohla pochváliť napríklad na poli výskumu homosexuality. Keby všetko na Slovensku fungovalo tak rýchlo a bezproblémovo, ako zastrešovanie odbornej činnosti teologického terapeuta, tak už máme mnohé dávno vyriešené.

Dobre, nechám iróniu iróniou. Ono to zas nie je až taká sranda. Keď si predstavím tých veriacich gayov, ktorí sami tápu v osobnej mizérii, často krát izolovaní vo svojom trápení a v strachu, že ich vlastná komunita veriacich odmietne. A následne príde takýto ‚odborník‘ s ratolesťou pomoci, ponúkajúc odborné kurzy za sto éčok, vzbudzujúc absolútne falošnú nádej, hneď ma prejde chuť vtipkovať.

Situácia na Slovensku však veľmi dobre nahráva týmto aktivitám. V Amerike čelia tieto terapeutické združenia veľkej kritike, musia svoju činnosť veľmi prísne zdôvodňovať a zjavne ju prezliekať do iného hávu, len aby mohli nejako fungovať. Tu ich prijmeme ihneď a s otvorenou náručou, tak prečo to nevyužiť? Je škoda, že sa až na jednu výnimku medzi veriacimi gaymi na Slovensku nenašiel nikto, kto by bol ochotný porozprávať svoj príbeh, pritom podobné pseudoterapie absolvovali viacerí. Potom je ďaleko jednoduchšie manévrovať v priestore, kde niet žiadnych prekážok a postaviť sa pred vyhladované fórum s demagogickým úsmevom a ponúkať zázraky na počkanie.

Ale nedá mi opýtať sa združenia Priestor prijatia, ktoré organizuje  program Timothyho Longa na Slovensku a ktoré už zo svojho názvu ponúka prijatie, či podobným spôsobom prijíma aj homosexuálov, ktorí nechcú meniť svoje zameranie. Tých, ktorí sa rozhodli, že sa pokúsia priblížiť Bohu aj ako homosexuálne žijúci, prípadne ruka v ruke so svojim partnerom. Prijali by ste a povzbudzovali na duchovnej ceste homosexuálny pár, ktorý kašle na terapeutov typu Longa? Odborníkov, ktorých odbornosť je teológia a ktorí hovoria o sebaprijatí, ale len vtedy, ak je dotknutý ochotný ‚sebaprijať sa‘ striktne podľa predstáv vylučujúcich homosexuálnu prirodzenosť? Ja viem, ako nezmyselne to znie…

Chcel by som touto cestou poprosiť veriacich gayov, dobre zvážte, komu dávate svoju dôveru pri riešení takých citlivých problémov, akým je homosexuálne zameranie. Nedajte sa psychicky vydierať predstavami, že plnohodnotnými ľuďmi môžete byť len, ak v sebe potlačíte svoju prirodzenosť, či si dokonca vnútite väčšinový model sexuality. Kvalitným a morálnym spôsobom môžete žiť aj ako homosexuáli. Či už sa rozhodnete homosexualitu praktizovať, alebo nie. Hľadajte v komunite veriacich tam, kde vás prijmú takými, akí ste. GayChristians Slovakia, je už všeobecne známe združenie na Slovensku. V poslednej dobe sa vytvára komunita Progresívnych veriacich, blízka novej politickej strane, ktorá má v agende aj práva LGBTI a ktorá ako dúfam svojou činnosťou zastreší aj komunitu veriacich gayov, ktorí potrebujú ako soľ inú alternatívu, ako je komunita veriacich, ktorá ich primárne odmieta.

Slovensko je krajina kontrastov. Zatiaľ vždy, keď sa udialo niečo zlé, temer vzápätí to bolo vyrovnané čímsi dobrým. To je skvelé, lebo nám to dáva nádej, že aj LGBTI ľuďom sa bude na Slovensku žiť dobre a bez stresov z obáv o budúcnosť. To najdôležitejšie nie je, či budú v tejto krajine mať homosexuáli skoro zavedený inštitút registrovaného partnerstva, alebo či budú môcť gayovia a lesbičky adoptovať deti, ak nás 75% národa bude odsudzovať a stigmatizovať. Ďaleko podstatnejšie je, aby nás ľudia prijali takých, akými sme a naučili sa milovať nás bez podmienok. Len preto akými sme a nie čím sme. Takže ďakujem Vám všetkým, ktorí idete často krát s kožou na trh kvôli LGBTI ľuďom, riskujete stratu zamestnania, čelíte nepriateľstvu a nenávisti, ste pod sústavným psychickým tlakom a odvádzate prácu, ktorú by sme my sami odviesť nedokázali.

Hana Fabry, Romana Schlesinger, Jana Jablonická Zezulová, Martin Macko, Branislav Ondrašík, Ondrej Putra, Róbert Bearmaid Furiel, Natália Blahová, Ondrej Prostredník, Jakub Pavlús, Martin Kováč, Miroslav Kocúr, Michal Patarák, Oľga Pietruchová, Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová, Juraj Droba, Stanislav Fořt, Mária Patakyová, Jana Dubovcová … a mnohí mnohí ďalší…

Roman Dulgerov