Denník N

Lev Nikolajevič Zohavený (6. časť mini‑seriálu)

Toto sú zábery ako Platón a Aristoteles na jednej fotografii – alebo ako Beatles a Rolling Stones. Lev Tolstoj v spoločnosti svojho o 32 rokov mladšieho kolegu Antona Čechova. Lenže Tolstoj nakoniec Čechova o 6 rokov prežil...
Toto sú zábery ako Platón a Aristoteles na jednej fotografii – alebo ako Beatles a Rolling Stones. Lev Tolstoj v spoločnosti svojho o 32 rokov mladšieho kolegu Antona Čechova. Lenže Tolstoj nakoniec Čechova o 6 rokov prežil…

V 6. časti mini-seriálu konštatujeme, že Leva Tolstého zomleli až dva mlynské kamene cenzúry – z jednej strany cárska, z druhej komunistická.

Neautentickosť vydaní klasikov nie je problém len na Slovensku. Za smerodajné ruské vydanie môjho najobľúbenejšieho spisovateľa Leva Tolstého považujú dokonca aj fundovaní literárni vedci monumentálne 90-dielne vydanie zobraných spisov Полное собрание сочинений, ktoré v Rusku vychádzalo za Stalina takmer 30 rokov. Monumentálne to vydanie rozhodne je, a nepochybne sa na ňom namučilo množstvo ľudí (aj s najlepšími úmyslami), ako i pár generácií literárnych vedcov – no za textologicky spoľahlivé to vydanie rozhodne nepovažujem. Osobne odmietam toto vydanie čítať – a hľadám radšej vydania, ktoré vyšli ešte za Tolstého života. Na nich sa prejavila pre zmenu cárska cenzúra; no ak si mám vybrať, vždy dám prednosť cárskej pred komunistickou cenzúrou – či skrátka úpravou textu dávno po úmrtí autora.

A nie, nejde len o také banality (?) ako maniakálne prepisovanie každého výskytu slova „Boh“ na „boh“ s malým b, ako to mali komunisti vo zvyku. Aj v tomto údajne najlepšom akademickom vydaní Tolstého diel sa bezuzdne „modernizovalo a upravovalo“ (v rovnakom štýle ako vo vydaniach slovenských klasikov v papierovom Zlatom fonde Tatranu) – menila sa napríklad aj interpunkcia viet, ako si sovietska súdružka editorka zmyslela… Nie, to všetko je pre mňa neprijateľné.

Mojím vydavateľským vzorom je koncepcia, ktorú v nemčine volajú wort- und zeichengetreu – vernosť do posledného slova a interpunkčného znamienka. Nič z pôvodného vydania sa v novom vydaní po smrti autora nesmie zmeniť – okrem nesporných preklepov či tlačových chýb, ktorých menovitý, konkrétny a úplný zoznam je pripojený na záver knihy. Exemplárnou v tomto smere, vzorom pre zamýšľané digitálne vydavateľstvo AveLit, je americká edícia klasikov Library of America. Obávam sa, že o takejto vydavateľskej koncepcii zatiaľ na Slovensku ani nesnívame.

Preto to vnímam tak, že na dozor nad textovou kvalitou (ale aj kvalitou formátovania a kódu EPUB) vydávaných elektronických kníh bude potrebné založiť nové „virtuálne digitálne“ nakladateľstvo, ktoré si práve textologickú spoľahlivosť i softvérovú kvalitu vydávaných e-kníh určí za svoju najvyššiu prioritu. Preto založím AveLit a už som si preň zadovážil i doménu www.avelit.org. Mojím cieľom je zverejniť v ňom, okrem iného, také elektronické vydanie Timravinej klasickej knižky, z ktorého by mala radosť aj samotná Timrava.

Zajtra v 7. časti seriálu:

Starosti jablčného aktualizovača

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.