Lev Nikolajevič Zohavený (6. časť mini‑seriálu)

Neautentickosť vydaní klasikov nie je problém len na Slovensku. Za smerodajné ruské vydanie môjho najobľúbenejšieho spisovateľa Leva Tolstého považujú dokonca aj fundovaní literárni vedci monumentálne 90-dielne vydanie zobraných spisov Полное собрание сочинений, ktoré v Rusku vychádzalo za Stalina takmer 30 rokov. Monumentálne to vydanie rozhodne je, a nepochybne sa na ňom namučilo množstvo ľudí (aj s najlepšími úmyslami), ako i pár generácií literárnych vedcov – no za textologicky spoľahlivé to vydanie rozhodne nepovažujem. Osobne odmietam toto vydanie čítať – a hľadám radšej vydania, ktoré vyšli ešte za Tolstého života. Na nich sa prejavila pre zmenu cárska cenzúra; no ak si mám vybrať, vždy dám prednosť cárskej pred komunistickou cenzúrou – či skrátka úpravou textu dávno po úmrtí autora.

A nie, nejde len o také banality (?) ako maniakálne prepisovanie každého výskytu slova „Boh“ na „boh“ s malým b, ako to mali komunisti vo zvyku. Aj v tomto údajne najlepšom akademickom vydaní Tolstého diel sa bezuzdne „modernizovalo a upravovalo“ (v rovnakom štýle ako vo vydaniach slovenských klasikov v papierovom Zlatom fonde Tatranu) – menila sa napríklad aj interpunkcia viet, ako si sovietska súdružka editorka zmyslela… Nie, to všetko je pre mňa neprijateľné.

Mojím vydavateľským vzorom je koncepcia, ktorú v nemčine volajú wort- und zeichengetreu – vernosť do posledného slova a interpunkčného znamienka. Nič z pôvodného vydania sa v novom vydaní po smrti autora nesmie zmeniť – okrem nesporných preklepov či tlačových chýb, ktorých menovitý, konkrétny a úplný zoznam je pripojený na záver knihy. Exemplárnou v tomto smere, vzorom pre zamýšľané digitálne vydavateľstvo AveLit, je americká edícia klasikov Library of America. Obávam sa, že o takejto vydavateľskej koncepcii zatiaľ na Slovensku ani nesnívame.

Preto to vnímam tak, že na dozor nad textovou kvalitou (ale aj kvalitou formátovania a kódu EPUB) vydávaných elektronických kníh bude potrebné založiť nové „virtuálne digitálne“ nakladateľstvo, ktoré si práve textologickú spoľahlivosť i softvérovú kvalitu vydávaných e-kníh určí za svoju najvyššiu prioritu. Preto založím AveLit a už som si preň zadovážil i doménu www.avelit.org. Mojím cieľom je zverejniť v ňom, okrem iného, také elektronické vydanie Timravinej klasickej knižky, z ktorého by mala radosť aj samotná Timrava.

Zajtra v 7. časti seriálu:

Starosti jablčného aktualizovača