Denník N

Starosti jablčného aktualizovača (7. časť mini-seriálu)

Ilustračné foto – Flickr/Arden (CC BY-SA 2.0)
Ilustračné foto – Flickr/Arden (CC BY-SA 2.0)

V 7. časti mini-seriálu lamentujeme nad tým, aké utrpenie prinášajú aktualizácie softvéru i hardvéru.

Obsah článku
  1. Hneď po kúpe iPhonu/iPadu: vypnutie aktualizácií
  2. Najväčšia slabina iPhonu/iPadu: operačný systém
  3. Jeseň – čas stresu a hrôzy
  4. Keď je hviezdou hovienko, ale základ nefunguje
  5. Najväčšia prednosť Androidu oproti iOS

1. Hneď po kúpe iPhonu/iPadu: vypnutie aktualizácií

Každá aktualizácia softvéru či hardvéru si vyžiada svoje obete. Preto sa aktualizáciám softvéru i hardvéru podľa možnosti vyhýbam; na mobile aj na všetkých tabletoch mi visia desiatky aktualizácií mnou používaných apiek, ktorým som však povolenie na spustenie nedal, pretože sa držím hesla: „Nehas, čo ťa nepáli.“ Aktualizujem – softvér i hardvér – až vtedy, keď sa to zdá nevyhnutné.

Keď som si voľky-nevoľky kúpil 5. verziu iPadu mini, a teda som takpovediac proti vlastnej vôli zaktualizoval svoj hardvér i softvér, tušil som, že sa to nezaobíde len tak bez následkov.

Skutočnosť však prekonala moje najhoršie obavy. Ako vždy vo vesmíre Applu – po softvérovej stránke. Po hardvérovej stránke je 5. verzia iPadu mini ohromujúca – je to malá mobilná raketa. No zato softvér!

Apky od Applu nepoužívam žiadne – veď ich spoločným znakom je primitívnosť: čo najväčšie možné skresanie funkčnosti, proti ktorému sa ešte nevzbúria používatelia. Žiaľ, na iPadoch a iPhonoch sa ich majitelia nevyhnú tomu hlavnému jablčnému softvéru – operačnému systému iOS.

2. Najväčšia slabina iPhonu/iPadu: operačný systém

Ten je taký ťažkopádny a s každou verziou, každým rokom ťažkopádnejší a čoraz viac obmedzujúci a zotročujúci svojich používateľov, že práve iOS bol hlavnou príčinou, prečo som na jeseň 2017 po siedmich rokoch opustil iPhone a presedlal na Samsung Note – a neľutujem. Isteže, aj Samsung sa snaží svojich používateľov obmedzovať či všeličo im vnucovať (humorné hardvérové tlačidlo Bixby…), no pri Androide môže majiteľ prístroja tieto obmedzenia ľahko obísť – áno, aj bez „rootovania, jailbreakovania“ a iných pochabostí (a tak som si funkčnosť na prvý pohľad nepotrebného tlačidla Bixby prispôsobil na vlastné potreby, nesúvisiace s nahluchlou asistentkou Bixby).

Na ilustráciu toho, aký je iOS ťažkopádny: ani v roku 2019 neumožňuje, aby si majiteľ prístroja určil predvolené apky na rôzne každodenné operácie – napríklad ani to, ktorú apku bude používať na odosielanie emailov pri ich „vyexpedovaní“ z iných apiek; všetkým majiteľom iPhonov a iPadov je na odosielanie takýchto mailov vnucovaný jablčný Mail: a ako je obvyklé pri softvéroch od Applu, funkčne je to okresaná a navyše aj poruchová apka. (Ak totiž jablčný Mail raz za čas manuálne neotvorím, odosielanie mailov sa v ňom samo od seba zasekne a emaily odosielané z iných apiek jednoducho nikdy odoslané nebudú a zostanú naneurčito trčať v jablčnom Maile v priečinku na odoslanie – táto chyba je v iOS na všetkých iPadoch aj iPhonoch už minimálne 5 či 6 rokov, ale na jej opravu sa klasicky kašle.)

3. Jeseň – čas stresu a hrôzy

Jeseň je to ročné obdobie, ktorého sa majiteľ jablčného prístroja môže najviac obávať. Relatívne najhladšiu, najmenej poruchovú prevádzku si môže užívať vždy v lete či na jar, keď sa už podarilo ako-tak vyžehliť poruchy a nedostatky predošlej verzie iOS z minuloročnej jesene. A nie, Applu nestačí raz slušne povedať: „Ďakujem, nemám záujem o novú verziu iOS“ – iPhone/iPad bude okienko ponúkajúce/vnucujúce aktualizáciu iOS vyhadzovať svojmu majiteľovi na oči každých pár dní a vždy ho treba manuálne odťukávať preč (áno, až dvoma ťuknutiami prsta).

(Podobne zvykne otravovať aj Samsung, no nie až tak naliehavo a s takou frekvenciou ako Apple. U Samsungu sa to prejavuje najmä umiestnením ikonky o aktualizácii operačného systému do notifikačnej lišty, pričom sa taká ikonka nedá odstrániť. Na mobile mi tak už veľa mesiacov visí ikonka s ponukou aktualizácie na Android Pie, ktorú ignorujem, keďže viem, že každá aktualizácia operačného systému naruší či neraz nepríjemne pozmení nielen jeho vlastnú prevádzku, ale aj a najmä prevádzku apiek v ňom nainštalovaných. Takto som svojho času dlhé mesiace – ako to len šlo – odkladal aj aktualizáciu na Android Oreo. Že sú jednotlivé verzie Androidu pomenúvané podľa nezdravých sladkostí, moju nechuť aktualizovať iba zvyšuje.)

Každú jeseň sa treba obávať, že prechod na novú verziu iOS prinesie problémy nielen v samotnom operačnom systéme, ale aj znemožní prevádzku apiek od iných vývojárov v novom operačnom systéme, prípadne ju urobí poruchovou. V extrémnych prípadoch sa stáva, že apka v novej verzii iOS prestane fungovať úplne a nedá sa ani len spustiť. Návrat k predošlej verzii iOS býva spravidla možný len niekoľko dní či týždňov, s ťažkosťami – ak vôbec. Človek tak vydaním novej verzie iOS môže prísť aj o apky z tretích strán, na ktoré sa každodenne spolieha. Vývojári apiek – najmä tí menší, jednotlivci, nie softvérové tímy či korporácie – neraz nestíhajú držať krok s vražedným tempom aktualizácií diktovaným Applom. Len čo vývojár krvopotne, horko-ťažko, možno až niekedy na prelome rokov či na jar, konečne prispôsobí prevádzku svojej apky novo vydanej verzii iOS z jesene (beta-testovanie iOS pred jeseňou v úzkom okruhu masochistických nadšencov nikdy neodhalí všetky nástrahy), už sa neúprosný cyklus každoročných aktualizácií preklápa do svojej druhej polovice a je čas začať sa znova obávať príchodu ďalšej verzie iOS na ďalšiu jeseň, pripravovať a optimalizovať na ňu kód… Vývojár ani nemá čas poriadne si vydýchnuť: ešte ani poriadne nedoriešil problémy súvisiace s vydaním poslednej verzie iOS na minulú jeseň – a už sa musí pripravovať na riešenie problémov súvisiacich s vydaním ďalšej verzie iOS na ďalšiu jeseň. Poznám vývojárov, ktorí vzhľadom na toto vynútené „zabijacké“ tempo aktualizácií operačného systému prestali s vývinom svojich apiek úplne. Ničilo ich ako vývojárov aj ako ľudské bytosti.

Každý rok na jeseň zvykne v novej verzii iOS prestať fungovať niečo, čo v predošlých rokoch fungovalo bezproblémovo. Najnovšie na jeseň 2018 pri prechode na iOS 12 Apple zablokoval prevádzku apiek zobrazujúcich stav opotrebovanosti (postupné skracovanie životného cyklu) batérie iPhonu/iPadu. Ešte stále sa to dá zistiť pomocou softvérov nainštalovaných na tradičný počítač (3uTools vo Windows; coconutBattery v macOS) a po jeho káblovom prepojení s iPhonom/iPadom, ale

4. Keď je hviezdou hovienko, ale základ nefunguje

Každoročné aktualizácie mobilných operačných systémov pôsobia pri každom vydaní čoraz samoúčelnejšie. Zoznam nových funkcií v novej verzii iOS býva z roka na rok čoraz kratší a kratší, neraz až triviálne pôsobiaci. Ak medzi hlavné inovácie novej verzie operačného systému patrí nový súbor animovaných smajlíkov vrátane antropomorfizovaného hovienka, je zle-nedobre.

Apple pred pár rokmi, keďže nebolo z čoho iného, urobil veľké haló z novej verzie kontrolného centra. Pritom ide o triviálnosť a zúfalo, celkom v štýle Applu, neflexibilnú funkciu: ani si tlačidlá v kontrolnom centre nemôžeme usporiadať tak, ako by nám to vyhovovalo, ani si nemôžeme do kontrolného centra umiestniť tlačidlá tých apiek, ktoré naozaj používame, a vyhodiť z neho tie tlačidlá, ktorých sa nikdy nedotkneme. Aspoňže sa v aktuálnom iOS 12, na rozdiel od iOS 11, usporiadanie tlačidiel v kontrolnom centre zachováva rovnaké pri preklápaní prístroja z vertikálnej orientácie na horizontálnu či naopak.

Naďalej, ani v roku 2019, iOS neumožňuje umiestnenie widgetov priamo na pracovnú plochu iPhonu či iPadu. Prístup k widgetom, cez manuálne stiahnutie rolety s widgetmi, je v iOS taký zdĺhavý, ťažkopádny a neprehľadný, že radšej widgety v iOS nepoužívam vôbec.

Naďalej, ani v roku 2019, nie je možné usporiadať si ikonky na pracovných plochách iPhonu či iPadu na ľahšiu orientáciu tak, aby na pracovnej ploche zostali aj prázdne miesta – aby nemusela byť ikonkami posiata celá pracovná plocha. Naďalej, aj v roku 2019, Apple trvá na tom, že na ozrutnú pracovnú plochu 13-palcového displeja iPadu Pro sa zmestí menej ikoniek (so zbytočne veľkými rozostupmi medzi jednotlivými ikonkami), než sa zmestí na plochu 6-palcového iPhonu.

A naďalej, aj v aktuálnej verzii iOS 12, sa v nej zachovalo to najhoršie, čo na jeseň 2017 priniesol iOS 11: hrôzostrašná správa notifikácií – nemožnosť odstrániť všetky nové notifikácie jediným ťuknutím prsta: nie, najprv treba iPhone či iPad odomknúť, hneď ho zase zamknúť a ešte raz odomknúť – až potom sa to dá. Rozum sa zastavuje.

Kedysi sa dali na iPhone či iPad inštalovať apky aj z tretích zdrojov (aj bez jailbreakovania) – síce zložito (napríklad pomocou prepojenia s tradičným počítačom a desktopovej apky iFunBox), ale dalo sa to. Pred niekoľkými rokmi, s príchodom iOS 9, však Apple túto možnosť zablokoval. A zablokoval nielen inštaláciu apiek z tretieho zdroja – ale ani zálohovať mimo mobilného prístroja (a potom zo zálohy obnovovať) sa už apky nainštalované na iPhone či iPade nedajú. Jediná (neprijateľne zdržujúca) možnosť zálohovania apiek je cez iTunes na tradičnom počítači (tohto behemota som však prestal používať hneď po zavedení iCloudu), respektíve cez iCloud – ten je však deravý.

5. Najväčšia prednosť Androidu oproti iOS

Za najhorší nedostatok iOS oproti Androidu tak považujem, že sa majitelia iPadov a iPhonov stávajú rukojemníkmi aktualizácií – operačného systému aj jednotlivých apiek. Ak raz zaktualizujete, cesta späť je zarúbaná. A nie: žiadny výrobca softvéru by nemal svojich zákazníkov dokopávať do dobrodružstiev „jailbreakovania“ – vari sa len nechceme vrátiť do nultých rokov tohto storočia, do éry pred vynálezom iPhonu, keď chabučký operačný systém Windows Mobile bolo na novom telefóne vždy najprv treba „hekovať a krekovať“, „flešovať romky“ a podobné divočiny, len aby sa nový mobil dal aspoň ako-tak rozumne používať.

Keď na iPhone alebo iPade prejdete na novšiu verziu apky a zistíte (čo sa stáva často), že v novej verzii apky sa niečo porúchalo, alebo sa vám napríklad nepáči nový dizajn apky – máte smolu, lebo Apple vás už naspäť nepustí. A vôbec nemáte záruku, že vývojár apky si chybu v novej verzii všimne, že zareaguje na spätnú väzbu od používateľov a chybu pohotovo opraví. Niekedy taká oprava trvá dni, inokedy až týždne či mesiace – a niekedy nepríde nikdy. Podľa mňa by to malo byť tak, že v softvérových obchodoch (Applu aj Googlu) s apkami by vedľa tlačidla na stiahnutie apky bolo aj tlačidlo „Návrat“ („Downgrade“), ktorým by sa dalo ľahko vrátiť k predošlej verzii apky v prípade, že zistíme, že aktuálne nainštalovaná verzia apky nám nefunguje alebo sa nám nepáči.

Takto ľahko sa to síce nedá ani v Androide, ale možnosť návratu k ľubovoľnej staršej verzii apky je v Androide vždy otvorená – aj bez „rootovania“. Pred pár rokmi zmenila androidná apka na monitorovanie a zobrazovanie stavu batérie, Battery Tools & Widget, dizajn ikoniek vo svojom widgete na taký ohavný, že nie som schopný apku používať v jej novších verziách. No keďže je reč o Androide, žiadny problém – z voľných repozitárov apiek na internete sa dá stiahnuť staršia verzia apky s pôvodným elegantným dizajnom a kedykoľvek si ju môžem nainštalovať aj na novo kúpený androidný prístroj. Vo svete Applu však nič také neexistuje: Apple vám dovolí nainštalovať si na nový iPhone alebo iPad výlučne najnovšiu verziu nejakej apky – a ak sa apka nebodaj (možno len omylom či dočasne) vytratila z jablčného obchodu s apkami, tak si nenainštalujete ani jej poslednú verziu; kúpou nového iPhonu či iPadu stratíte apku úplne. A nie, nepomôže vám ani „úplná záloha“ predošlého prístroja v iCloude.

Zajtra v 8. časti seriálu:

Kolaps kikiríkavého softvéru

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.