Prepáčte, gen. Štefánik
V prvom rade nám prepáčte to, že sme dopustili, aby Slovensko za týchto sto rokov fackovali ľudia – často naši vlastní a na nich postavené nedemokratické režimy.
Prepáčte, že sa z pamiatky na Vašu osobu a dielo stala prehliadka tej najodpornejšej pokryteckosti.
Prepáčte, že sme ako občania dovolili to, že na Vašej mohyle stoja takí ľudia velebiaci Váš odkaz, ktorí nemajú mentálnu kapacitu mu porozumieť a degradujú cnosti Vám vlastné.
Prepáčte, že sme ako voliči dopustili to, že politici – reprezentanti národa, ktorí by mali reprezentovať túto krajinu, jej ľudí a myslieť na naše spoločné dobro, myslia predovšetkým na dobro seba samých. Tí, ktorí by po Vašom vzore mali pre náš štát a národ konať dobro aj za cenu vlastnej obety, obetovali našu spoločnú budúcnosť pre vlastné blaho v súčasnosti.
Prepáčte, že sme nedokázali nadviazať na úprimné úmysly a hodnoty slobody ktoré ste šírili a na veľkú hanbu sme sa stali slobody nie priateľom ale jej nepriateľom, rovnako ako sme sa stali nepriateľom tolerancie a brzdami spoločného pokroku.
Prepáčte, že neschopnosť patologicky narcistických ľudí, ktorí majú z nepochopiteľných dôvodov kompetenciu viesť štát podľa vzoru „nebást se a nekrást“ viedla k tomu, že pod Vašou mohylou vejú vlajky strany, ktorej ideológiou nie sú vaše skutočné ideály ale ich pravý opak – pod Vašou mohylou stoja ľudia, ktorých láska k vlasti sa prejavuje odmietaním všetkého cudzieho, živením nenávisti k odlišným a glorifikovaním zlých ľudí (s ktorými ste mimochodom takmer súťažili v rovnakej ankete a ktorí by sa Vám celkom iste nepozdávali).
Ešte raz prepáčte, že spomienka na Vás sa stala nástrojom politického marketingu.
Tí sa skrývajú za Vás, ktorí by Vám najmenej rozumeli.
