Ekeocha: nestojíme o pomoc s vyhladením Afričanov
Pred pár dňami som mal príležitosť zúčastniť sa zaujímavej prednášky, v rámci BHD 2019, na tému Ideologická neo-kolonizácia Afriky. Prednášala Obianuju Ekeocha, pro-life aktivistka, špecialistka na výskum biochémie so zameraním na hematológiu. Dovoľte mi ponúknuť zopár myšlienok, ktoré ma oslovili i prekvapili.
Uju (čítaj Udžu) najprv tému uviedla krátkym historickým exkurzom do problematiky kolonizácie Afrického kontinentu. Afrika bola rozdelená na kolónie západnej civilizácie po roku 1884 Berlínskou konferenciou. V roku 1961 však dosiahla nezávislosť. Aspoň tak by sa to mohlo zdať, uviedla Uju, ktorá tvrdí, že Afrika sa následne stala ideologickou kolóniou závislou od svojich donorov – krajín pod záštitou DAC (Development Assistance Committee), ktorej súčasťou je aj Slovenská Republika. Aj mnohé iné regióny patriace medzi rozvojové, dostávajú medzinárodnú pomoc, avšak len v Afrike sa prejavil výrazne stúpajúci trend, podľa ktorého sa najväčšia časť poskytnutých dotácií vyhradila na reguláciu pôrodnosti.
A ako DAC a podobné skupiny pomáhajú Afrike?
Práve regulácia pôrodnosti evidentne dominuje v celom balíku poskytovanej pomoci, ako Uju demonštrovala aj na niekoľkých grafoch. Tieto prostriedky sú prevažne investované do reklám na bezpečný sex, rôzne formy antikoncepcie či propagáciu umelých potratov. Hlas volajúci po týchto „výdobytkoch“ civilizovaných krajín však podľa Uju v Afrike nepočuť. Ľudia volajú po zlepšení ekonomiky, bezpečnosti, po práci pre mladých, ktorí sú často nezamestnaní, pretože nemajú potrebné vzdelanie. Volajú po budovaní vodovodov, elektrických sietí a školstva.
Ekeocha uviedla, že Afričania považujú za najpálčivejšie nasledovné problémy: ekonomická stabilita, bezpečnosť, zamestnanosť mladých, vzdelanie, infraštruktúra, boj s chudobou a dostupnosť elektrickej energie. Uju túto skutočnosť dokumentovala zoznamom predvolebných sľubov politikov, ktorí vždy sľubujú práve to, čo ľudia chcú. V zozname nevystupuje ani jednoduchší prístup k antikoncepcii, ani k asistovaným potratom.
Podľa známeho naratívu západných krajín je najväčším problémom Afrických krajín preľudnenosť. Je to však naozaj tak?
Ako Echeocha uviedla, ľudia v Afrike sa vo veľkom sťahujú do veľkomiest ako Lagos preto, že na vidieku nemajú prístup k pitnej vode, elektrine, ani vzdelaniu. Hustota obyvateľstva v meste dosahuje až 14,469 obyvateľov na km2. Toto číslo často využívajú propagátori regulácie pôrodnosti v Afrike, keď ním dôvodia, že hustota obyvateľstva v Afrike je obrovská. Avšak kým hustota obyvateľov v Lagose je voči priemernej hodnote v krajine 67-násobná, pre porovnanie, Bratislava dosahuje „len“ 10-násobnú hustotu voči priemeru. Skrátka a dobre, ak by v Afrike bola vybudovaná infraštruktúra, ľudia by neboli existenčne nútení sťahovať sa do veľkomiest. A teda v Lagose naozaj môžeme hovoriť o preľudnenosti avšak sú to zámerne použité čísla, aby dokazovali, čo dokázať majú.
Prečo však smeruje najväčšia časť dotácií práve na tento účel?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rozvinuté krajiny pomáhajú týmto spôsobom rozvojovým preto, lebo je to lacnejšie. Je lacnejšie znížiť počet ľudí, ako im poskytnúť pomoc pri elektrifikácii, či stavbe cestných komunikácií. Pri hlbšom zamyslení však zisťujeme, že ide o viac. Farmaceutické spoločnosti pochopili, že sa na Afrike dá veľmi slušne zarobiť. Ako je to možné, keď je Afrika chudobnou krajinou? Ako môže bohatá farmaceutická firma zarobiť na ľuďoch, ktorí nemajú pokryté ani niektoré základné potreby? Jednoducho. Namiesto finančných prostriedkov na nákup technológií potrebných na budovanie infraštruktúry dáme Afričanom kondómy, antikoncepciu a asistované potraty „zadarmo“. Dotácie to zatiahnu. A na Slovensku dobre vieme, že čo sa financuje dotáciami, nebýva podhodnotené, ale práve naopak.
Jedna žena z prednášky hovorí svoj príbeh o tom, ako jej zaviedli do maternice teliesko, ktoré je v Európe zakázané kvôli svojim nežiaducim účinkom ako tŕpnutie rúk, bolesti hlavy a podobne. Ženy v Európe boli za tieto vedľajšie účinky farmaceutickými spoločnosťami odškodnené. Keď si spomenutá Africká žena chcela kvôli týmto neduhom nechať teliesko odstrániť, povedali jej, že to síce možné je, ale bude ju to stáť niekoľkomesačnú mzdu. Nechajte ma hádať, žeby toľko, čo za teliesko dostala farmaceutická firma z dotácií DAC?
Prednáška je v anglickom jazyku a môžete si ju pozrieť tu:
