Denník N

Náhrada poznámkového bloku: Simplenote? (9. časť mini-seriálu)

Tá istá poznámka, a predsa taká iná – syntax Markdown dokáže robiť formátovacie divy! Vľavo poznámka v Toodledo – vpravo to isté v Simplenote. Toodledo nerozumie zjednodušujúcej syntaxi Markdown (v Toodledo treba krvopotne vypisovať plnú verziu značiek HTML), a tak poznámka v Toodledo nemá na prvý pohľad žiadnu štruktúru, kým v Simplenote je prehľadná.
Tá istá poznámka, a predsa taká iná – syntax Markdown dokáže robiť formátovacie divy! Vľavo poznámka v Toodledo – vpravo to isté v Simplenote. Toodledo nerozumie zjednodušujúcej syntaxi Markdown (v Toodledo treba krvopotne vypisovať plnú verziu značiek HTML), a tak poznámka v Toodledo nemá na prvý pohľad žiadnu štruktúru, kým v Simplenote je prehľadná.

V 9. časti mini-seriálu si pripomenieme, že máločo je pre človeka také dôležité ako kvalitný poznámkový blok. A nie, papierový zápisník to v roku 2019 nie je.

Obsah článku
  1. Dlhšie texty
  2. Krátke improvizované poznámky
  3. Spása zvaná Markdown
  4. Poznámkový blok na steroidoch
  5. Prstom čarbané poznámky a Google Keep
  6. Zvukové poznámky a pripomienky
  7. Poznámková psychohygiena
  8. Čítanie kníh ako dialóg
  9. Debakel papierových kníh a zápisníkov pri tvorbe poznámok
  10. Tvorba poznámok pri čítaní kníh
    1. Nadiktovanie poznámky bez premeny na text
    2. Nadiktovanie poznámky a automatická premena na text
    3. Ako si uložiť audio-poznámku k čítanej knihe?
    4. Rozlišovanie typov audio-poznámok
    5. Čarbanie poznámok ku knihám prstom
    6. Vyťukávanie poznámok ku knihám na klávesnici

1. Dlhšie texty

Na záznam dlhších či súvislejších textov, ktoré potrebujem mať vždy poruke, používam súbory čistého textu, teda „plaintextové“ súbory (.TXT), automaticky synchronizované cez Dropbox. Tieto súbory na tradičných počítačoch (u mňa Windows 7 a Windows 10, hoci ten druhý na MacBooku 12) upravujem v juhokórejskom (plain)textovom editore EditPlus; na androidnom mobile a tabletoch v japonskom (plain)textovom editore Jota+; a na iPadoch (kedysi aj na iPhone) v (plain)textovom editore z Texasu nazvanom Permanote (bývalý Nebulous Notes; žiaľ, vývojár sa rozhodol apku opustiť a skôr či neskôr bude za ňu zrejme treba v iOS hľadať náhradu).

V EditPluse píšem aj všetky svoje blogočlánky či iné texty – až v poslednom kroku, po ich úplnom dopísaní, ich prehodím do WordPressu a do jeho v porovnaní s EditPlusom nemotorných editorov (čo platí pre „vizuálny“ variant editora aj pre variant HTML). Je dobré mať koncepty článkov, poviedok, románov rozpísané radšej v obyčajnom textovom súbore, nie priamo v ťažkotonážnom WordPresse (a už vôbec nie v klasickom Worde či v jeho googlovskej napodobnenine, Dokumentoch Googlu). Keď človek ide po ulici a napadne mu dodatok k rozpísanému textu, ľahšie sa mu (vďaka automatickej synchronizácii pomocou Dropboxu) na mobilnom telefóne otvorí a edituje rozpísaný text, teda (plain)textový súbor TXT, v „ľahkonohom“ softvériku ako Jota+ alebo Permanote než v akokoľvek zjednodušenom mobilnom variante WordPressu (nehovoriac o Worde či Dokumentoch Googlu).

2. Krátke improvizované poznámky

Čo však pri kratších improvizovaných poznámkach (príklad: zoznam vecí, ktoré treba nakúpiť v obchode), kvôli ktorým sa ani neoplatí založiť plnohodnotný textový súbor TXT? Tu siahneme po softvéri špecializovanom na záznam poznámok (a ich automatickú synchronizáciu na všetkých platformách a dostupnosť na každom počítači aj mobilnom zariadení).

V konverzáciách s technickou podporou Toodledo som v posledných rokoch veľakrát prosil, aby v poznámkovej časti Toodledo spojazdnili syntax Markdown. Márne. Teraz, keď ma Toodledo prinútil hľadať náhradu niektorých svojich nefunkčných alebo poruchových súčastí, povedal som si, že si hneď „jedným vrzom“ nájdem aj náhradu poznámkového bloku, v ktorom bude fungovať Markdown, hoci poznámky ako také naďalej fungujú v rámci Toodledo spoľahlivo.

3. Spása zvaná Markdown

Syntax Markdown je skvelá vec, ako sa môže každý presvedčiť pohľadom do manuálu. Markdown umožňuje pri písaní v čistom, neformátovanom texte jednoduché formátovacie triky, ktoré šetria čas – kvôli formátovaniu textu tak netreba spúšťať masívny WordPress, Word ani Dokumenty Googlu.

Napríklad: ak chcem nejaké slovo zvýrazniť kurzívou, stačí ho obkolesiť hviezdičkami *takto*. Ak chcem nejaké slovo zvýrazniť tučným písmom, stačí ho obkolesiť dvoma hviezdičkami **takto**. Ak chcem, aby nejaký riadok bol formátovaním zvýraznený ako (pod)nadpis textu na (trebárs) 2., 3. či 5. úrovni, stačí pred riadok vsunúť príslušný počet mriežok: ## Nadpis, ### Nadpis, ##### Nadpis. (Podpora Markdownu sa dá zabudovať aj priamo do WordPressu a na prípadne potrebnú neskoršiu premenu Markdownu na „plné“ HTML existujú online konvertory, napríklad tento; konvertory fungujú aj opačným smerom, teda z HTML do Markdownu.)

Výsledok pri zobrazení tej istej poznámky je dramaticky rozdielny pri použití softvéru, ktorý podporuje Markdown, a softvéru, ktorý ho nepodporuje (pozri obrázkové porovnanie v úvode článku).

Komu záleží na organizácii poznámok a ich zreteľnej štruktúre, nedá na Markdown dopustiť. V Toodledo sa takéto formátovanie dá docieliť len vypisovaním úplnej verzie značiek HTML v špicatých zátvorkách, čo dokáže pisateľovi riadne liezť na nervy a namiesto šetrenia času ho oň oberá.

Mimochodom, možnosť ľahko niektoré slovo zvýrazniť kurzívou alebo tučným písmom by sa zišla aj inde, nielen v našich poznámkových blokoch. Čo také facebookové statusy a hlavne komentáre? Multimiliardová korporácia – ale nevie či nechce pisateľom kurzívu, tučné písmo a iné základné formátovanie v (bežných) statusoch ani komentároch sprístupniť, hoci spojazdniť u seba Markdown by pre Facebook bola hračka.

4. Poznámkový blok na steroidoch

Softvérov – poznámkových blokov je naporúdzi veľa; ja som sa – s prihliadnutím na internetové odporúčania a podporu Markdownu – rozhodol pre Simplenote a zatiaľ som nadšený. A ani by som ho nenazval „simple“, ale skôr „poznámkový blok na steroidoch“. Za zmienku stojí, že tento softvér funguje v ľubovoľnom prehliadači typu Chrome, Firefox či Vivaldi a je zadarmo – a zadarmo sú aj mobilné apky Simplenote pre Android a iOS. O stratu poznámok sa obávať netreba – kedykoľvek je možné zazálohovať a stiahnuť si všetky poznámky jediným kliknutím.

Kedysi existovala aj platená verzia Simplenote, ale vraj samotným autorom softvéru prišlo trápne, aby za elementárnu funkčnosť poznámkového bloku účtovali poplatky (aspoň kým nevymyslia v tomto smere niečo skutočne prevratné), a tak momentálne je Simplenote k dispozícii „len“ zadarmo. Pritom až taký elementárny Simplenote nie je: zapamätáva si dokonca aj históriu jednotlivých poznámok! Ak sa teda pri písaní poznámky pomýlime a radi by sme sa vrátili k verzii poznámky zo včerajška, Simplenote to dokáže (Toodledo ani náhodou…).

A čo reputácia vývojára Simplenote? Nuž, je ním firma Automattic, ktorej najznámejším dieťaťom je… WordPress, v ktorom čítate tento blog i celý Denník N, ako aj veľkú časť celosvetového internetu.

5. Prstom čarbané poznámky a Google Keep

Každodenne používam aj rovnako bezplatný poznámkový softvér Google Keep, no ten syntax Markdown nepodporuje a aj v prehľadnosti a organizácii poznámok za Simplenote zaostáva. (Zato takisto bezplatný poznámkový softvér od Applu pre mňa použiteľný nie je, keďže nefunguje na všetkých troch mnou každodenne používaných platformách: Windows, Android a iOS.) Google Keep však oproti Simplenote dokáže niečo iné: v jeho apkách na mobiloch i tabletoch je možné poznámky aj čarbať prstom, nielen zdĺhavo vyťukávať na klávesnici.

Čarbanie prstom v Google Keep využívam bohato a každodenne – rýchlejší spôsob písomného záznamu v stresovej situácii, keď sa človek ponáhľa (napríklad uprostred inej činnosti, trebárs porady či športovania, na ulici či v MHD), asi neexistuje. No zároveň mám záväzok každý večer otvoriť Google Keep a všetky poznámky načarbané v priebehu dňa buď ihneď vybaviť, alebo spracovať a presunúť na iné miesto – do poznámkového bloku Simplenote, do zoznamov, do správy úloh…

Slabinou Google Keep je, že ak si potrebujeme prstom načarbať dlhšiu poznámku, pridanie ďalšej „stránky“ k načatej čarbanej poznámke je zbytočne zložité – na pridanie ďalšej stránky treba vždy až dvakrát ťuknúť prstom, a aj spätne sa taká dlhšia načarbaná poznámka v Google Keep zle číta, je neprehľadná.

Lepšie než Google Keep na to idú softvériky špecializované na čarbanie poznámok prstom, nie na ich vyťukávanie na klávesnici. V Androide sa mi najviac pozdáva apka Squid, na jablčných zariadeniach apka neu.Notes. V oboch apkách sa dajú pohodlne a rýchlo prstom načarbať trebárs aj 15- či 20-stranové poznámky, prehľadnosť je skvelá. Žiaľ, Squid a neu.Notes majú oproti Google Keep fatálny nedostatok: nefunguje v nich synchronizácia zhotovených poznámok medzi rôznymi platformami (Android, iOS, Windows, macOS i Linux), ako ju potrebujem. A tak som – či chcem, či nie – pri čarbaní poznámok prstom väčšinou odkázaný na Google Keep.

6. Zvukové poznámky a pripomienky

Rýchlosťou môže načarbaniu poznámky či pripomienky konkurovať asi len jej nadiktovanie (to umožňuje aj Google Keep). No nie vo všetkých životných situáciách – veď musíme brať ohľad na ľudí vo svojej blízkosti. Ak práve prebieha porada a napadne mi niečo dôležité, nadiktovať si to nemôžem – len načarbať alebo vyťukať do (digitálneho) poznámkového bloku.

Zvukové poznámky a pripomienky si diktujem aj do hodiniek Samsung Galaxy Watch (ktoré každú nahrávku automaticky hneď prepošlú na mobilný telefón na neskoršie spracovanie). Na mobiloch a tabletoch si poznámky a pripomienky (ale aj denníkové záznamy) diktujem do apiek Easy Voice Recorder (Android) a RecUp (iOS). Tieto apky každú nahrávku automaticky hneď odošlú do Dropboxu, vďaka čomu sa každá nahrávka dá neskôr vypočuť/spracovať aj na ľubovoľnom inom mobilnom zariadení, notebooku či stolnom počítači.

Pre zvukové nahrávky platí to isté, čo pre načarbané poznámky: na konci dňa musia byť všetky zvukové nahrávky a pripomienky vybavené, prípadne presunuté do archívu alebo do iného poznámkového média na neskoršie spracovanie. Každý deň treba začínať „s čistým stolom“ – aby nás v pozadí mysle neťažilo (pod)vedomie, že niečo zo včerajška zostalo nevybavené; nech je to teda aspoň spracované – skategorizované na neskoršie vybavenie.

7. Poznámková psychohygiena

To je posolstvo fenomenálnej knihy Davida Allena Ako veci vybaviť (Getting Things Done): ak aj niečo nevybavíme priamo v deň, keď sme si to predsavzali, na konci dňa si treba takú nevybavenú úlohu „vyhodiť z hlavy a z mysle“ a treba si ju „uložiť na externé médium“, teda odsunúť do zoznamu na neskoršie vybavenie. Na konci dňa, pred odchodom na spánok, si vždy treba „vyprázdniť hlavu“ od nevybavených úloh, aby sme nový deň začínali vždy s čerstvým elánom.

Tak ako pri emailoch dodržiavam základ psychohygieny – princíp „Inbox Zero“, teda to, že na záver každého dňa musím mať priečinky Doručené vo všetkých svojich štyroch emailových schránkach úplne prázdne (čiže všetky emaily musia byť na záver dňa buď vybavené, alebo odsunuté mimo dohľadu do sekundárnych priečinkov na neskoršie spracovanie) –, rovnaký princíp uplatňujem aj na poznámky čarbané do Google Keep alebo nadiktované na hodinky či mobilné prístroje: na záver dňa musím mať hlavný priečinok v Google Keep znova prázdny, bez jedinej poznámky, aby sa dal nový deň začať „s čistým stolom“. Poznámky v Google Keep aj zvukové pripomienky teda buď vybavujem priamo v daný deň a hneď ich znova vymažem či presuniem do archívu, alebo – ak ide o niečo zložitejšie či „trvanlivejšieho“ rázu – ich presuniem do poznámkového bloku Simplenote, do zoznamov či do softvéru na správu úloh.

8. Čítanie kníh ako dialóg

Je čítanie kníh pasívny dej? Autor knižky vedie monológ a my, čitatelia, sme jeho pasívnym príjemcom?

Vedci a psychológovia sa zhodujú, že to tak nie je. Ako píšu bratia Heathovci v knižke Nápad za milión (Made to Stick), už len prečítanie alebo vypočutie si slovného spojenia „Eiffelova veža“ spôsobí u čitateľa/poslucháča mimovoľný, podvedomý pohyb zreničiek smerom nahor.

V skutočnosti je každé čítanie knihy dialóg – hoci si „svoju stranu“ konverzácie neuvedomujeme a zdá sa nám, že celý čas len pasívne mlčíme.

Všetko, čo čítame alebo vôkol seba vnímame, vzbudzuje v nás bezprostredné reakcie. A tak ako je užitočné viesť si denník o svojom skutočnom živote – je užitočné viesť si aj „čitateľský denník“ (ale naozajstný: nie fingovaný, ako ho poznáme od základnej až po vysokú školu) zaznamenávajúci naše reakcie na knižky, ktoré čítame.

9. Debakel papierových kníh a zápisníkov pri tvorbe poznámok

Hlavná výhoda elektronickej knihy oproti papierovej: možnosť vytvárať si v knižke (bez jej zničenia!) anotácie, farebné zvýraznenia, poznámky neobmedzenej (!) dĺžky, všetko so zachovaním prehľadnosti. Tu ukážka anotácií vo svojpomocne nafotografovanej PDF verzii Úkladov jazyka od Pavla Branka, keďže tento titul – ako mnohé iné, najmä na Slovensku – z nepochopiteľných dôvodov dosiaľ nie je dostupný vo formáte elektronickej knihy (EPUB).

Tu je vari hlavná výhoda elektronickej knihy oproti papierovej: skúste si v papierovom vydaní robiť zvýraznenia v texte a poznámky k textu v tom štýle, ako ich vidno na snímke vyššie (vo svojpomocne nafotografovanej PDF verzii Úkladov jazyka od Pavla Branka)!

Je to nemožné. Papierovú knihu si takýmto intenzívnym poznámkovaním ihneď zničíte. Už okrem vás nikomu inému neposlúži. Naproti tomu v elektronickej knihe stačí (ak si to želáme) jedno ťuknutie prstom – a všetky poznámky i zvýraznenia z knižky zmiznú, knižka je znovu ako nová.

Nehovoriac o tom, že by vás trafil šľak z neustáleho kupovania nových a nových farebných zvýrazňovačov, pier a ceruziek. Pocítila by to vaša peňaženka, no najmä nervy vzhľadom na čas života mrhaný zháňaním kancelárskych pomôcok. Navyše už samotná manipulácia s toľkými rôznymi zvýrazňovačmi, perami, fixkami všakovakých farieb by pri čítaní knihy veľmi zdržiavala!

Načo to všetko, keď ako zvýrazňovač, fixka, pero i ceruzka všetkých farieb (ba aj ako guma) nám môže – v elektronickej knihe – kedykoľvek poslúžiť holý prst? (Prstov si so sebou nosíme „do zásoby“ dokonca až desať – naproti tomu čitateľa papierovej knižky s desiatimi rôznymi zvýrazňovačmi som ešte nestretol.)

A čo ak sa pri zvýrazňovaní v papierovej knižke pomýlime? Čo ak omylom zvýrazníme inú (napríklad dlhšiu) pasáž, než sme zamýšľali? To je koniec… Musíme začať rôzne škrtať či prepisovať, čím si papierovú knižku zničíme ešte viac a svoje poznámky v nej ešte viac zneprehľadníme. Čo ak sme niečo v papierovej knižke omylom zvýraznili žltou farbou, no chceli sme zelenou? Znova máme smolu. Naproti tomu v elektronickej knižke stačí jedno ťuknutie prstom na odstránenie pomýleného zvýraznenia – a znova pred sebou vidíme čisté riadky textu: môžeme text zvýrazniť tak, ako sme plánovali. Prehľadnosť poznámok zostane vždy stopercentná tak, ako nám (subjektívne) vyhovuje.

Najväčšie terno na záver: keďže čítanie knihy je dialóg, čo ak chceme na to, čo nám autor hovorí, sami zareagovať vlastnými slovami? V papierovej knižke je to zúfalé: môžeme byť radi, ak sa nám namáhavo podarí do knižky vpísať a naškriabať na okraje stránky papiera alebo pomedzi riadky aspoň zopár (zle čitateľných) slov, pričom však celý čas zápasíme s (pod)vedomím, že priestoru na našu reakciu, na našu „repliku“ v rámci dialógu s autorom knihy, je v papierovej knihe vždy pramálo. Ak máme toho, čo by sme chceli autorovi knihy (od)povedať, na srdci viac, budeme si k papierovej knižke musieť zadovážiť ešte aj externý zápisník.

Áno, aj ja som takto kedysi, pred vynálezom e-kníh, čítal papierové knihy: okrem papierovej knižky som si so sebou nosieval aj papierový blok a pero (ktorému sa vždy v najnevhodnejšom okamihu vypísala náplň) a pri komentovaní knižky som si musel zložito do bloku zaznamenávať, ktorá moja poznámka v papierovom bloku sa týka ktorej strany papierovej knihy a konkrétne ktorých riadkov a slov na danej strane.

Ach, mne na niektoré poznámky k textu nestačil ani papierový poznámkový blok (nieto voľné minipriestory v samotnej knižke) – toľko by som bol rád odpapuľoval Dostojevskému, Hemingwayovi či Satinskému! S humorom dodajme, že dialóg s autorom knihy má tú „výhodu“, že nám na naše poznámky nemôže spätne odvrávať (koniec koncov, klasici bývajú – žiaľ – príslovečne mŕtvi), a tak sa vo svojej poznámke k textu môžeme dosýta vyrečniť. Lenže čo ak pri spätnom čítaní svojej poznámky zistíme, že sme uprostred nej zabudli vložiť 4 či 5 viet rozoberajúcich iný dôležitý aspekt diskutovaného problému? Pri papierovom poznámkovom bloku je to znova zúfalé – tak sa zamoceme do svojich vlastných poznámok, že ich s odstupom času po sebe nerozlúštime už ani my sami, nieto iní ľudia.

Žiadna z týchto „poznámkových dilem“ neexistuje v elektronickej knihe. Ak si želáme v elektronickej knihe okomentovať konkrétnu vetu, ba konkrétne slovo vo vete – je to hračka. K danej vete či slovu sa dá umiestniť textová bublina (ba aj viacero textových bublín) a do každej bubliny je možné – v dokonalej prehľadnosti a bez stresu z nedostatku priestoru na vyjadrenie – umiestniť našu vlastnú poznámku v neobmedzenom rozsahu. Papierová kniha tak v súboji s elektronickou knihou pri ponímaní čítania ako dialógu utrpela porážku na celej čiare a zahanbená odchádza do kúta.

10. Tvorba poznámok pri čítaní kníh

No nikto z nás sa pri čítaní knihy nechce príliš zdržiavať tvorbou poznámok. Áno, dialóg s autorom knihy je kľúčový, no nemá ísť na úkor prostého pôžitku z čítania knihy. Záznam poznámky pri čítaní má byť bleskovka – rovnako malá záťaž, ako keď niekomu odpovieme v bežnej reči, v bežnom živote.

Aké máme možnosti (elektronického) záznamu poznámky pri čítaní?

  1. záznam poznámky na klávesnici
    1. ťukaním na klávesnici
    2. ťuknutím na kláves s mikrofónom, nadiktovaním poznámky a jej automatickým prevodom do písaného textu
  2. načarbanie poznámky prstom
    1. ponechanie v načarbanej podobe
    2. automatická premena načarbaného na plnohodnotný elektronický text
  3. nadiktovanie poznámky a jej ponechanie v audio-podobe, bez premeny na text

Ktorá z týchto možností je najrýchlejšia?

a) Nadiktovanie poznámky bez premeny na text

Suverénnym víťazom je možnosť č. III: keď môžeme svoju poznámku k textu nadiktovať normálnym tempom reči, ako keby sme sa nerozprávali s autorom knihy, ale s kamarátom na pive. Často a rád túto možnosť poznámkovania čítanej literatúry využívam. (Pri papierovej knihe by som nepochodil, lebo s papierovou knihou so zabudovaným mikrofónom a diktafónom som sa ešte nestretol.)

No hoci ide o najrýchlejší spôsob záznamu poznámok, má aj svoje nevýhody. Ako sme už vyššie spomenuli, musíme brať ohľad na svoje okolie: nie vždy máme možnosť hovoriť pri čítaní knihy nahlas – zo študovne knižnice by nás pohnali svinským krokom, ak by sme si všetky poznámky k študovanej literatúre chceli diktovať; hneď by bol v študovni (alebo aj v školskej triede…) hurhaj ako na trhu.

Veľkou nevýhodou diktovaných poznámok oproti písaným je aj spätný prístup k nim: musíme si ich znova vypočuť, aby sme zistili, čo sme v nich zaznamenali; to zdržiava najmä vtedy, ak ide o dlhé, teda viacminútové (viachodinové?!) poznámky. Naproti tomu písaná poznámka ak je aj dlhá na dve strany, môžeme ju bleskovo zrakom preletieť a hneď vieme, či obsahuje to, čo hľadáme.

b) Nadiktovanie poznámky a automatická premena na text

Možno hneď zaznie otázka: prečo teda nie je ideálnym spôsobom záznamu poznámky možnosť I.b, keďže jej výsledkom je písaný text? Preto, lebo v teórii to znie úžasne – priam ideálne, ale realita je (ako to už býva) biedna. Komunikovať so softvérom na automatické rozpoznávanie reči a jej prevod do textu je ako baviť sa s nedoslýchavým strýkom na hlučnej rodinnej oslave, ktorému treba všetko hovoriť ex-tra po-ma-ly, občas aj zopakovať, a artikulovať mimoriadne starostlivo – strýko inak nezačuje, čo mu hovoríme. Všetci hlasom ovládaní asistenti a asistentky, s akými som sa doteraz stretol (Siri, Google Assistant, Bixby, Cortana…), sú takýmito „nahluchlými strýkmi“. Môj prvý nesmelý test asistentky Siri na iPhone dopadol tak, že po zopár váhavých úvodných slovách z mojej strany začala Siri, bez akéhokoľvek kontextu či inštrukcie odo mňa, vytáčať číslo daňového úradu! Nie, nevymýšľam si. Nemal som ďaleko od infarktu – a odvtedy sa Siri a jej kolegyniam z fachu vyhýbam.

Preferujem teda ponechávanie audio-nahrávok v pôvodnej audio-podobe – hoci to spomaľuje ich spätné spracúvanie. Koľko času stratím pri spätnom spracúvaní audio-poznámok, toľko získam tým, že smiem diktovať skutočne bleskovo, normálnym tempom reči, a nemusím sa zdržiavať pomalým a zreteľným diktovaním a čakaním na automatický prevod do textu (ktorý beztak nebýva bezchybný a neraz si vyžaduje dodatočné manuálne opravy).

c) Ako si uložiť audio-poznámku k čítanej knihe?

Žiaľ, neviem zatiaľ o softvéri čítačky elektronických kníh EPUB, ktorý by umožňoval záznam zvukových poznámok priamo do textu čítanej knihy. Vo svete dokumentov PDF však už takáto (a výborná) apka existuje na jablčnej platforme iOS: ukrajinský PDF Expert. Napriek tomu, že PDF Expert dokáže nahrávať audio a vkladať ho na želané miesto v texte čítanej knihy, túto funkciu nevyužívam. (A na štúdium dokumentov PDF mi najviac vyhovuje ruská apka GoodReader v iOS, kanadská apka Xodo v Androide, hoci popri nich ako sekundárnu apku používam aj PDF Experta.) Audio-záznam je totiž, oproti písanému slovu, predsa len náročný na kilobajty a megabajty – a ak by sme si v jednej knižke v PDF Expertovi nadiktovali veľa zvukových poznámok (alebo málo, no dlhých), rozmer dokumentu PDF by nám nepríjemne narástol a „napučal“ z typických stoviek kilobajtov či pár megabajtov možno až na desiatky, ba stovky megabajtov. Tomu sa chcem vyhnúť.

Používam preto iný spôsob záznamu audio-poznámok k čítanej knihe, hoci trochu pripomína moje niekdajšie trampoty s tvorbou poznámok k papierovej knihe v papierovom zápisníku – pripomína v tom, že keď si audio-poznámku neuložíme priamo do textu knihy, potom nemusí byť ihneď jasné, ku ktorej časti knihy, ku ktorej vete či slovu sa audio-poznámka viaže. Našťastie, toto sa dá pri zvukovej poznámke indikovať oveľa jednoduchšie než pri písanej poznámke v papierovom bloku: netreba si nadiktovať číslo strany (v elektronických knihách aj tak strany neexistujú), netreba rátať riadky na (beztak na každom prístroji inej) obrazovke ani počet slov v riadku – jednoducho keď začínam diktovať audio-poznámku k čítanej knihe, vždy na úvod prečítam zopár slov z knihy, na ktoré sa audio-poznámka viaže. Troška to zdržiava, ale je to relatívne rýchle a bezbolestné riešenie.

Poznámky k čítaným knihám si teda diktujem rovnako ako audio-denník: do už spomínaných apiek Easy Voice Recorder (Android) a RecUp (iOS), ktoré každú poznámku automaticky odošlú do Dropboxu. V ňom si platím terabajtový úložný priestor za 99 € ročne, takže v Dropboxe ma už to, že audio-nahrávky zvyknú (aj pri nastavení zníženej kvality nahrávania) požierať veľa megabajtov, trápiť nemusí. Keď mi do Dropboxu pristane nová audio-nahrávka, automaticky to zistí skvelý bezplatný softvérik IFTTT, ktorý mi odkaz na vypočutie nahrávky automaticky prepošle ako nový záznam do (audio-)denníka Day One. Z neho sa nahrávka dá vypočuť na ľubovoľnom mobilnom zariadení aj tradičnom počítači, keďže Day One sa všade automaticky synchronizuje. Pravda, snažím sa v rámci Day One udržiavať bežné denníkové záznamy, teda komentáre k svojmu životu, a poznámky k čítaným knihám (a pozeraným filmom…) v separátnych zošitkoch, aby sa mi nepremiešavali – hoci, ako sa vyjadril Logan Pearsall Smith: „Život je vraj to pravé, ale ja si radšej čítam.“ („People say that life is the thing, but I prefer reading.“)

Ideálne softvérové riešenie záznamu audio-poznámky k čítanej knihe by preto bolo také, keby sa priamo do textu čítanej knihy uložila nie samotná audio-nahrávka, ale klikateľný odkaz na ňu, pričom samotnú audio-poznámku by softvér na čítanie elektronickej knihy automaticky odoslal do niektorého z cloudových úložísk (Dropbox, Disk Google, iCloud, OneDrive – čo si čitateľ vyberie). Verím, že v budúcnosti sa nájdu šikovní vývojári softvérov čítačiek elektronických kníh, ktorí nám takýto optimálny, multimediálny spôsob tvorby audio-poznámok (ba potenciálne i video-poznámok, s cloudovým úložiskom typu YouTube či Vimeo) sprístupnia.

d) Rozlišovanie typov audio-poznámok

Ďalšou frustrujúcou vecou pri audio-poznámkach je, ak ich používame na viaceré účely. Ak si v priebehu dňa urobíme trebárs 20 audio-poznámok, ako máme na konci dňa vedieť, ktoré z dvadsiatky audio-poznámok sú bežné (triviálne) denníkové záznamy, ktoré sú našimi reakciami na čítanú knihu (alebo pozeraný film, počúvanú hudbu…) – a ktoré obsahujú dôležité pracovné pripomienky, na ktoré treba ešte v ten deň (alebo neskôr) reagovať? Takéto rozlišovanie nie je vôbec jednoduché a každý človek si naň zrejme vyvinie svoj vlastný systém. Ja to robím tak, že keď si diktujem audio-poznámku, ktorá je pracovnou pripomienkou (čiže na ktorú bude neskôr treba reagovať nejakou činnosťou), nielenže si poznámku do hodiniek, mobilu či tabletu nadiktujem – ale okrem toho si ešte aj do separátneho zápisníka napríklad prstom načarbem čas, kedy som danú pracovnú pripomienku nadiktoval: aby som ju večer ľahko našiel v záplave iných (a nedôležitých) audio-záznamov z daného dňa. Každú pracovnú audio-pripomienku si tak musím zaznamenať až dvojako: raz hlasom, a okrem toho si treba, do iného zapisníka, zaznamenať ešte aj čas jej nahrania, napríklad načarbaním prstom. Grrr! Nie je to vôbec ideálny, ale ešte stále najrýchlejší spôsob záznamu pracovnej pripomienky, aký poznám. Ak čitatelia blogu poznajú efektívnejší spôsob, budem vďačný za každú radu.

Podobne si, zväčša načarbaním času nahrávky prstom do separátneho zápisníka, musím pri zhotovení nahrávky identifikovať aj také nahrávky, ktoré sú poznámkami k čítanej knihe (pozeranému filmu, počúvanej hudbe…), aby som ich večer, keď pohľadom do Dropboxu a denníka Day One kontrolujem audio-nahrávky z celého dňa, vedel identifikovať a priradiť do toho správneho zošitka Day One – „čitateľského“, „diváckeho“ či „poslucháčskeho“ denníka (ktoré mi slúžia ako podklady na písanie recenzií).

e) Čarbanie poznámok ku knihám prstom

Možnosť II.a, teda vytvorenie poznámky k čítanej knihe načarbaním prstom, by som označil za „kompromis“ (a takisto ho často využívam) medzi možnosťami IIII: načarbať poznámku prstom je určite rýchlejšie než vyťukať ju na klávesnici, ale ani nie také rýchle ako poznámku nadiktovať.

Pre možnosť II.b platí to isté, čo sme vyššie uviedli pri možnosti I.b: v teórii to znie skvele, ale v praxi je to bieda. Tak ako sa musíte veľmi namáhať, hovoriť pomaly a starostlivo artikulovať, aby vám porozumela hlasová asistentka – podobne treba prstom čarbať (a je to potom vôbec ešte „čarbanie“?) úhľadne, ak očakávame, že softvér neskôr dokáže našu čarbanicu automaticky premeniť na klasický elektronický text. V praxi sa mi toto nikdy neosvedčilo – automatická premena čarbanice na text buď zlyháva celkom, alebo býva taká chybná, že aj tak ju treba manuálne opravovať… no najmä: ak musíme „čarbať úhľadne“, stráca sa tým hlavná výhoda čarbania – rýchlosť záznamu. Ak by ma malo čarbanie natoľko spomaľovať – to si potom poznámku radšej vyťukám na klávesnici.

Aj k možnosti II.a patrí jedno „žiaľ“: neviem zatiaľ o softvéri čítačky elektronických kníh EPUB, ktorý by umožňoval záznam poznámky čarbaním prstom. Všetky čítačky elektronických kníh EPUB, s ktorými som sa zatiaľ stretol, ponúkajú len možnosť záznamu poznámok metódou I.a, prípadne I.b. Naproti tomu v mnohých softvéroch na čítanie dokumentov PDF je záznam poznámky čarbaním prstom možný. Ako vidno, vo svete EPUB – teda vo svete elektronickej literatúry – zíva ešte veľa „dier na trhu“; ako tvrdím, elektronická literatúra ako celok je ešte aj v roku 2019 nielen na Slovensku, ale i celosvetovo v plienkach. E-knihy pozná svet len niekoľko desaťročí a zatiaľ sme iba nesmelo načreli do ich potenciálu. Ani momentálne najkvalitnejšie softvéry na čítanie elektronických kníh EPUB, aké poznám (taiwanský Moon+ Reader Pro v Androide; maltský Marvin v iOS), ma zďaleka neuspokojujú. V recenzii v softvérových obchodoch by som im dal po tri hviezdičky (alebo, ak budeme zhovievaví a ak by sa dalo, po tri a pol hviezdičke), nie 5 hviezdičiek. Na jar 2019 zatiaľ nepoznám žiadny softvér na čítanie elektronických kníh, ktorému by som dal aspoň 4 hviezdičky – o piatich ani nehovoriac. Naozaj veľké a zatiaľ nezaplnené medzery na trhu! Pokiaľ ide o typicky a tragicky nemotorné korporátne softvéry na čítanie kníh (Kindle, Apple Books, Google Play Books, Kobo…), tým by som dal najviac 2 hviezdičky. Vzhľadom na ich, ako obvykle, korporátne skresanú funkčnosť s nádychom primitívnosti v nich čítať knižky skrátka nedokážem – náročného čitateľa zrejme neuspokoja.

f) Vyťukávanie poznámok ku knihám na klávesnici

Nuž, a pokiaľ ide o najklasickejšiu z klasických metód záznamu elektronických poznámok (väčšina ľudí pozná a používa len túto), čiže vyťukanie poznámky na klávesnici – možnosť I.a? Čuduj sa svete, ale hojne používam aj túto metódu. Najmä keď si k čítanej knižke potrebujeme zhotoviť len veľmi stručnú poznámku (slovko či dve), kvôli takej blche sa ani neoplatí „naštartovať diktafón“, ani poznámku čarbať prstom… Pár slov či kratučké vety sa dajú svižne zaznamenať aj na mobilnej softvérovej klávesnici – najmä ak nezostaneme pri základnej klávesnici, ktorú nám na mobil či tablet predinštaloval Apple, Samsung či Google, ale doinštalujeme si radšej famóznu klávesnicu SwiftKey. Iste, SwiftKey už dnes patrí Microsoftu, no napriek tomu je to skvelý softvér – nie typicky korporátne ťažkopádny (Microsoft iba, podobne ako v prípade Skype, odkúpil hotový softvér SwiftKey od pôvodných vývojárov). Vo SwiftKey sa vďaka prediktívnemu písaniu a synchronizácii osobného prediktívneho slovníka medzi rôznymi prístrojmi, ba aj oboma platformami (Android, iOS), dajú ťukať dokonca i relatívne dlhšie texty prekvapujúco svižne. Pravda, oproti štandardnému prstokladu na tradičnom počítači, teda písaniu všetkými desiatimi prstami bez pozerania na klávesnicu, je aj tempo SwiftKey slimačie – ale taká už je daň za používanie mobilného prístroja (ak si spolu s ním nechceme všade vláčiť aj – akokoľvek skladateľnú či až zrolovateľnú – hardvérovú klávesnicu).

Zajtra v 10. časti seriálu:

Náhrada zoznamov

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.