Denník N

Čo má spoločné zmena klímy a pohlavie korytnačiek?

Vedci potvrdili, že takmer všetky čerstvo narodené karety obrovské v blízkosti austrálskej Veľkej koralovej bariéry sú ženského pohlavia. Je to spôsobené globálnym otepľovaním. WWF Austrália spustila projekt na záchranu karety obrovskej a karety pravej.

Roger Leguen, WWF

Na Slovensku nemáme živočíchov, ktorých pohlavie by záviselo od teploty prostredia, v ktorom sa vyvíjajú ich vajíčka. Aj u nás však vidíme dopady zmeny klímy na prírodu. A téma klimatických zmien sa stáva aktuálnou aj u nás. A vďaka študentom a študentkám sa dostáva už i na slovenské námestia.

Pohlavie „bábätiek“ karety obrovskej či karety pravej závisí od teploty piesku, v ktorom sa vyvíjajú ich vajíčka. Ak je teplota piesku 29,1 stupňov Celzia a viac, narodí sa z vajíčka samička. Ak je teplota piesku nižšia, bude to samček. Zmena klímy spôsobuje, že teplota piesku v čase kladenia vajíčok takmer neklesá pod 29 stupňov a väčšina novonarodených korytnačiek má ženské pohlavie. Ak sa budú liahnuť iba samičky, o karetu obrovskú prídeme. Reprodukcia jednoducho nemôže prebiehať bez zastúpenia mužskej populácie. Náš projekt a mnohé ďalšie sa snažia tento problém riešiť, hľadáme cesty ako znížiť teplotu piesku, aby sme zabezpečili vývoj oboch pohlaví karety a udržali populáciu,“ vysvetľuje vo videu Christine Hof z WWF Australia.

Pomer samičiek a samčekov dosahuje už hodnotu 116:1. Téme sa venovali vedci, vrátane odborníkov z WWF Australia, v prestížnom vedeckom časopise Current Biology: “Klimatické zmeny ovplyvňujú druhy rastlín a živočíchov na celom svete. Dopad globálneho otepľovania však najlepšie vidíme na druhoch, ktorých pohlavie závisí od teploty prostredia, v ktorom nakládli vajíčka. Vidíme to v prípade nárastu ženskej populácie karety. S odhadovaným nárastom globálnej teploty o 2,6 stupňa Celzia do roku 2100 je budúcnosť tohto druhu ohrozená, a to vysokou úmrtnosťou ešte v štádiu vajíčka a tiež obmedzenou reprodukciu, keď sa zo zachovaných vajíčok vyliahnu predovšetkým samičky.“

Ako zachraňujeme karety?

Ak k týmto dôsledkom globálneho otepľovania pripočítame nelegálny lov, neúmyselné zachytenie korytnačiek do rybárskych sietí, znečistenie oceánov najmä plastmi, ktoré si korytnačky zamieňajú za prirodzenú potravu, hrozí nám, že stratíme ďalší symbol morskej fauny. Kareta obrovská je už dnes na zozname ohrozených druhov a  austrálske pobrežie patrí medzi najväčšie lokality, kde kladie vajíčka. WWF Australia preto spojila sily s odborníkmi z Queenslandskej univerzity a vlády a  hľadajú riešenia, ako znížiť teplotu piesku v čase, keď do neho korytnačky kladú vajíčka. „Čísla, ktoré vidíme sú alarmujúce, pre nás sú výstražným signálom a my musíme konať, aby sme populáciu zachránili,“ hovorí Ian Bell, z vládneho oddelenia životného prostredia a vedy v Queenslande. Vajíčka premiestňujú hneď po nakladení do umelo vytvorených hniezd, ktoré chladia. Piesok polievajú či budujú rôzne prístrešky, ktoré vytvárajú tieň. Viac o projekte na wwf.org.au/coolturtles.

Posledná správa vedcov Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) hovorí, že nám zostáva 12 rokov, kým sa klíma globálne ohreje o +1,5°C oproti predindustriálnej ére. A upozorňujú, čo znamená rozdiel 1,5 oproti 2 stupňom Celzia.

Najteplejší rok 2018

Teplota prostredia v čase vývoja ovplyvňuje pohlavie u korytnačiek a niektorých druhov krokodílov. A hoci u nás takéto dôsledky nevidíme, vplyv zmeny klímy pozorujeme i my. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu bol rok 2018 „historicky najteplejším v histórií prevádzky niektorých meteorologických staníc na Slovensku“. Podľa SHMU u nás priemerná ročná teplota vzduchu za posledných 100 rokov narástla o 1,1 °C, najteplejších 12 rokov bolo zaznamenaných od začiatku 90-tych rokov. Zároveň došlo k poklesu zrážok v priemere o 5,6 %.
Dôsledkom sú extrémne prejavy počasia, znižovanie zásob podzemných vôd, posúvanie vegetačných pásiem. Tie by sa mohli v priebehu najbližších 50 rokov posunúť o 200 až 300 km na sever resp. o 150-200 m do vyšších polôh. Z pohľadu lesov tak na strednom a severnom Slovensku ubudne smrekov na úkor buka či javora. Taký vývoj potvrdzuje i výskum vedcov z 11 krajín, vrátane tých z Ústavu krajinnej ekológie SAV. Skúmajú údaje z  európskych vrcholov, vrátane tatranských štítov a potvrdzujú, že dochádza k posunu druhov rastlín a tento posun sa posledné roky zrýchľuje.

Michael Storey, WWF

Pre spomalenie globálneho otepľovania robíme stále málo. A aj na Slovensku, kde sme svedkami pokračujúceho ubúdanie lesov, mokradí, regulácií riek a fragmentácie biotopov, hoci naša Stratégia na adaptáciu zmeny klímy hovorí, že tieto veci treba zmeniť.
Preto mladým študentom a študentkám u nás patrí poďakovanie, že sa pridali ku globálnemu hnutiu #fridaysforfuture a hovoria spolu so 16-ročnou švédskou aktivistkou Gretou Thunberg: „naš dom sa rozpadá a lídri sa musia podľa toho správať.“

Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

WWF Slovensko

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových organizácií ochrany prírody, ktorá má za cieľ prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Pôsobí v 150 krajinách sveta a sústredí sa na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. Na Slovensku WWF realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje ochranu vôd a zelených vodohospodárskych opatrení, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.