Denník N

Trojica

Hm, toto je len jeden roh…

Posteľ, kdesi v rohu miestnosti. Zastrčená, len tak, bez ladu a skladu. Keď ju doviezol, chcel jej vybrať najlepšie miesto. To bolo plánov, chystal sa zariaďovať. Pamätá si, spočiatku stála na opačnej strane, potom pod oknom. Keby to bolo také ľahké. Tie jeho schopnosti, s ničím nebol spokojný. A bývanie tiež nič moc.

Poradiť sa nebolo s kým, napokon rozhodol on. Roh izby, už natrvalo, žiadne ďalšie premiestňovanie nebude. Leží a pozerá okolo seba. Aj nová maľovka by sa zišla, hovorí jeho odborné oko. Nič také, veď je tu ona. Nájomníčka. Hovorí jej tak, jednoducho si na ňu zvykol. Trocha syra či smotany a už je vonku z príbytku. Aj meno dostala, hovorí jej Ruženka. Nájdu sa aj takí, čo si ťukajú na čelo, vraj odporná myš. Ale kdeže, je to pravá myšia dáma, útla a jemnocitná. Hrýzť už dávno prestala, obľúbila si ho. A nie je to len jednostranné, ani on si to tu bez nej nevie prestaviť. Chýbala by.

Aha, tam je. „Dobré ráno, Ruženka,“ prihovára sa jej tlmeným hlasom. Spočiatku vidieť len kúsok ňufáčika, potom viac. Jemné, dlhé fúziky sa jej pohybujú a tvári sa tak dôležito. Venuje sa jej, veľmi dobre vie, čo má jeho spoločníčka v obľube.

Hm, toto je len jeden roh, ale život je badateľný aj v tom oproti. Nevie presne kedy sa tak stalo, ale skutočnosť je taká. Jednoducho je tam hore, vysoko. Utkaná sieť a kdesi okolo nej pobehuje on. Práca precízna, takú len pavúk vie. Prišiel k nemu, odrazu sa tu zabýval. Spočiatku protestoval, nezdal sa mu veľmi pekný. Ale potom, zvykol si, veď aj krása je relatívna.

Ulica, počuť trúbenie. Deň sa pomaličky rozbieha, bude treba aj z postele vyliezť. Nechce sa mu, ešte chvíľku nie. Pokojne leží a obzerá sa raz na jednu, potom druhú stranu. Život v trojici má svoje výhody, nikto mu to nevyhovorí.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com