Aký zmysel má parkovacia politika?
Zavádzanie regulovaného parkovania je pre mnoho ľudí nepríjemná a emotívna téma. Nie je sa čomu diviť, na pohodlie života za volantom si mnohí z nás zvykli. Pokúsim sa priblížiť myšlienky a motiváciu toho, prečo je regulácia bezplatného parkovania na verejných priestoroch nevyhnutná.
Osobne som aj ako vodič presvedčený, že regulácia parkovania spraví z Bratislavy lepšie miesto pre život. Zavedenie poriadku v uliciach posunie našu spoločnosť kultúrne o level vyššie. Konkrétne podrobnosti návrhu regulácie parkovania si predstavíme v samostatnom blogu.
V posledných rokoch sa ukazuje, že mesto jednoducho nedokáže poňať také obrovské množstvo áut. Nebolo tak stavané. V Bratislave bolo v roku 2004 zaregistrovaných 165 075. V roku 2019 tu máme 312 793 áut na zhruba pol milióna obyvateľov a ďalšie autá prichádzajú z okolia (1). Celkový počet stále narastá.
Verejné priestory sa salámovou metódou menia na parkoviská, ulice na rušné dopravné tepny. To v akom prostredí žijeme nás ovplyvňuje viac, ako si mnohí pripúšťame. Hluk a toxický vzduch ovplyvňujú zdravie všetkých obyvateľov. Slovensko je jednou z krajín EÚ s najznečistenejším ovzduším (2). Zabraté chodníky a znehodnotené verejné priestory zase ovplyvňujú to, ako sa cítime a ako sa k sebe správame.
Pešia priechodnosť je tiež kľúčová pre ľudí idúcich napríklad na MHD, s kočíkmi, či ľudí s inými ťažkosťami pri pohybe. Vozidlá MHD sú často blokované vodičmi áut a stoja s nimi v rovnakých zápchach. Jednoducho, ak tento trend nezmeníme, Bratislava skončí ako nehostinná, hlučná, zdraviu škodlivá a zapchatá autami.
Regulácia parkovania vychádza z pohľadu, že nemáme úzke cesty a málo parkovacích miest, naopak, je tu príliš veľa áut a príliš málo MHD a iných foriem dopravy (peší, cyklisti, zdieľaná ekonomika atď). Na to sa v posledných rokoch zabúdalo a situácia sa mení aj tu. Napr. preferencia MHD pri dopravných obmedzeniach.
Regulácia nie je cieľom, ale iba prostriedkom k tomu, aby ľudia autá ľahšie zaparkovali doma a aby boli motivovaní auto doma aj nechať. Áno, budeme musieť čiastočne zmeniť naše návyky. Áno, budú ľudia, ktorých sa to dotkne viac, ako iných. Výsledný efekt však bude v prospech všetkých, aj motoristov, ktorí používanie auta skutočne potrebujú. Samozrejme, ruka v ruke s postupnou reguláciou parkovania musia ísť aj ďalšie opatrenia, ktoré budú ľuďom ponúkať iné možnosti mobility: nákup vozidiel MHD, preferencia MHD v križovatkách, električkové a trolejbusové trate, cyklotrasy, rekonštrukcie chodníkov a verejných priestranstiev, záchytné parkoviská, parkovacie domy atď.
Podľa skúseností zo zahraničia je regulácia bezplatného parkovania jedným z najlepších nástrojov na obmedzenie dopytu po individuálnej automobilovej doprave. Zmena nášho myslenia a návykov potrvá roky, no prejaví sa menším počtom áut v uliciach, menším počtom kolón, kvalitnejšími verejnými priestormi a vytvorením väčšieho priestoru pre udržateľné formy mobility. Lebo, povedzme si otvorene, mobilita tak ako je nastavená dnes je neudržateľná a doplácame na to všetci.
Pre mňa osobne, ako petržalského poslanca, bude úspechom regulácie očistenie chodníkov, zelene a bývalých detských ihrísk od áut tak, aby bola Petržalka a celá Bratislava ešte zelenším a príjemnejším miestom pre život.
(1) Zdroj: Územný generel dopravy 2015, Prieskum statickej dopravy Ružinov 2016
(2) Zdroj: Inštitút environmentálnej politiky 2017
