Denník N

Náhrada návykov: 42goals.com? (11. časť mini-seriálu)

Staré a nové: vľavo strohé Toodledo Habits – vpravo farbisté a prehľadné, ale takisto pomaly kolabujúce 42goals.
Staré a nové: vľavo strohé Toodledo Habits – vpravo farbisté a prehľadné, ale takisto pomaly kolabujúce 42goals.

V 11. časti mini-seriálu si rozoberieme, čo sú softvérom zaznamenávané životné návyky.

Obsah článku
  1. „Návyky“ typu áno/nie
  2. Ide o nepretrhnutie reťaze
  3. Jágr a Biblia
  4. Číselné „návyky“
  5. Hviezdičkovacie „návyky“
  6. Japonská záchrana
  7. V čom je lepšie 42goals.com
  8. Japonec nekomunikuje
  9. Kategorizácia návykov
  10. Pichľavo riskantné americké apky
  11. Návykoví milionári
  12. Nie je návyk ako návyk

1. „Návyky“ typu áno/nie

Čo sú softvérom zaznamenávané „návyky“?

Na otázku sa dá odpovedať dvojako. Jednoduchšie návyky sú typu áno/nie. Príklad pozitívneho návyku: „aj dnes budem k ľuďom pristupovať vľúdne“. Na konci dňa sa môžeme spätne obzrieť na celý deň a zhodnotiť samých seba: „Tak bol môj dnešný prístup k ľuďom vľúdny alebo nie?“ Ak áno, môžeme si tento návyk (v anglickej terminológii habit) v softvéri „nazeleno“ odfajknúť ako splnený. Ak nie, zasvieti nám pri návyku červený krížik.

Príklad negatívneho návyku, ktorého sa snažíme zbaviť: „dnes sa neprejem/neopijem/vydržím bez cigariet“. A znova na konci dňa zhodnotíme seba samých – ak sa podarilo predsavzatie dodržať, návyk si odfajkneme ako splnený; ak nie, znova uvidíme krížik.

Druhá užitočnosť softvéru na záznam návykov? Každý z nás má určitý súbor činností, ktoré vykonávame každý deň (alebo každý druhý, každý tretí deň). Môže ísť o „ranné banality“ typu „umyť si zuby, naraňajkovať sa, nachystať si oblečenie“… ale môže ísť aj o „zložitejšie návyky“ vrátane pracovných. Ide teda o evidenciu dlhšieho, neprehľadného a rutinného súboru krokov, ktoré síce vykonávame každý deň/ráno/napoludnie/večer – ale keďže niekedy sú týchto krokov až desiatky, mohli by sme na niektorý krok zabudnúť, ak by sme nemali poruke softvér, v ktorom si každý splnený krok môžeme odfajknúť ako splnený.

Pôvodne som zvykol mať na každý deň pripravený ten istý, jednoduchý „odškrtávací zoznam“ činností, ktoré treba v daný (každý) deň urobiť – taký zoznam by pokojne mohol existovať aj na papieri. No špecializované softvéry na záznam návykov posúvajú odškrtávanie položiek zo zoznamu na vyššiu úroveň a ponúkajú to, čo by na papieri bolo nemožné: napríklad štatistiku úspešnosti jednotlivých návykov v posledných týždňoch, mesiacoch či rokoch, čo všetko pomáha zvyšovať motiváciu na dodržiavanie návykov.

Psychológovia postrehli, že na odškrtávaní položiek zoznamu ako splnených je niečo vnútorne hlboko uspokojujúce, aj keď ide možno len o „efekt placeba“. Potvrdzujem to z vlastnej skúsenosti: niekedy z posledných síl dokončujem večer nejakú prácu, ale keď si po ukončení práce otvorím softvér na záznam návykov a v softvéri si začnem odškrtávať, čo všetko som v tento deň vykonal (alebo aj nevykonal!), zrazu popri odškrtávaní položiek zoznamu zvyknem pocítiť celkom nečakaný a nelogický nával novej energie. Niekedy až taký nával, že napriek celkovej vyčerpanosti mám v noci problém zaspať. To sú paradoxy!

2. Ide o nepretrhnutie reťaze

Počul som, že pri reťazi ide o budhistickú koncepciu, ale to nie je podstatné. Niečo však na tom bude: dobré návyky sa nám podarí vybudovať – a zlých návykov sa nám podarí zbaviť – najmä vtedy, ak ich budeme opakovať každodenne: podľa možnosti v neprerušenej reťazi za sebou nasledujúcich dní.

Týždeň má 7 dní, a ak sa každý druhý deň v týždni prejeme, nie je to to isté, ako keď sa prejedáme od pondelka do stredy – ale od štvrtka do nedele sa už „polepšíme“ a v nedeľu večer tak držíme v rukách „štvordielnu retiazku“ nového návyku „neprejedať sa“. Vďaka reťazi sa dostávame „do švungu“ a je väčšia šanca, že si návyk úspešne prenesieme aj do nového týždňa – a že sa nakoniec premení na návyk celoživotný a takpovediac „automatický“, ktorého spĺňanie už ani nebudeme vnímať ako námahu či odriekanie.

Ak sa teda prejeme v pondelok, stredu a nedeľu, je to v týždennej bilancii číselne/percentuálne síce rovnaká (ne)úspešnosť ako prejesť sa každý deň od pondelka do stredy – ale z hľadiska reťaze ide o dramatický rozdiel. Pri prejedaní každý druhý deň sa u nás nový návyk ani nemá šancu vybudovať, uchytiť, keďže každý druhý alebo tretí deň vždy znova pretrhneme „kovanú reťaz“ nového návyku.

Psychológovia – profesionáli aj amatéri – sa škriepia o to, za koľko dní sa u človeka dokáže vyvinúť nový návyk do tej miery, aby sa „zautomatizoval“. Niekto tvrdí, že nato stačí 30 dní, iní hovoria o 45 či 90 dňoch nepretrhnutej reťaze… Nesporné je len to, že samotná koncepcia „nepretrhnutej reťaze“ je účinná; nuž a každý z nás si sám na sebe môže vyskúšať, za koľko dní, týždňov či mesiacov sa niektorý v neprerušenej reťazi dní dodržiavaný nový návyk pozitívne prejaví a – v ideálnom scenári – zautomatizuje v našom vlastnom živote, takže ho začneme každý deň dodržiavať aj bez toho, aby sme sa o to vedome snažili; aj vtedy, keď (napríklad pod vplyvom únavy) „ideme na autopilota“.

3. Jágr a Biblia

V tomto duchu sa vyjadril jeden z mojich obľúbených športovcov Jaromír Jágr. Na otázku, v čom spočíva tajomstvo jeho športovej dlhovekosti (keď dnes hráva zápasy proti hráčom, ktorí by mohli byť jeho deťmi), Jágr odpovedal, že to bude v tom, že sa snaží každý deň robiť to isté, teda každý deň trénovať, nevynechať ani jediný deň tréningu – (parafrázujme:) „nepretrhnúť reťaz“. Jágr prirovnal tréningy k nákladnému autu: keď už je kamión rozbehnutý a v jazde, pomerne ľahko sa v jazde udržiava a môžeme si užívať príslovečnú „bezstarostnú jazdu“. Ak však treba s kamiónom každú chvíľu brzdiť, zastavovať ho a znova jeho ťažkú masu rozbiehať – beda! Robí sa to ťažko, a tým ťažšie, čím dlhšie trvala prestávka v jazde. „Ak sa vám aj jeden deň stane, že ste sa tréningu venovať nemohli,“ parafrázujeme Jágra, „v poriadku, veď nie sme dokonalí – ale podľa možnosti hneď na druhý deň treba tréningy znova obnoviť, aby sa ‚kamión‘ znova dostal do jazdy.“

Fanúšikom doslovného čítania Biblie, podľa ktorých údajne treba jeden deň v týždni vždy hlivieť, ako protiargument ponúkam to, že môže ísť o podobnú biblickú metaforu ako samotné „stvorenie sveta za šesť dní“. (Takmer) nikto vari dnes už túto metaforu nečíta doslovne tak, že náš svet a vesmír naozaj vznikol za šesť dní, však? V skutočnosti šlo o miliardy rokov. Ponúkam interpretáciu, že aj pri „odpočinku na siedmy deň“ môže ísť o nie doslovnú metaforu vypovedajúcu, že nemáme celý deň pracovať, ale že pointa je v tom, aby sme v živote dodržiavali vyváženosť činností. Čo pomôže rodine, ak sa otec – hlava rodiny od pondelka do soboty, od svitu do mrku venuje len zarábaniu peňazí – a potom nedeľu si vyhradí výlučne na rodinu? Podľa mňa je takáto „nárazovosť činností“ – pracovných aj altruistických – škodlivá; mne vyhovuje každý deň v týždni aj pracovať, aj oddychovať. Ak má sedmina času patriť oddychu, potom (pri odrátaní ôsmich hodín na spánok) treba každý deň približne 2 hodiny a 20 minút relaxovať, „nič nerobiť“ či venovať sa svojim blížnym. Hmmm… to znie celkom prakticky! A možno aj rodina by sa potešila, keby otecko každý deň okrem nedele od svitu do mrku nelopotil, ale mali by ho k dispozícii každý deň aspoň na 2 hodiny a 20 minút – namiesto nárazovo každú nedeľu na celý deň.

4. Číselné „návyky“

Okrem návykov typu áno/nie existujú aj „číselné návyky“. Pri týchto položkách si do softvéru na evidenciu návykov zaznamenávame napríklad svoju hmotnosť, počet prejdených krokov za deň, skonzumovaných kalórií, vyfajčených cigariet… To všetko so zámerom dostať sa pri návyku na cielenú hodnotu – optimálnu hmotnosť, 10-tisíc prejdených krokov za deň, 0 vyfajčených cigariet…

Keď si číselné údaje prehľadne zaznamenávame do softvéru, je vyššia pravdepodobnosť, že si dlhodobo udržíme motiváciu dosiahnuť cieľ. Keď každý deň pred sebou vidíme číselný záznam svojej hmotnosti a trendovú líniu (či sa postupom času zlepšujeme alebo zhoršujeme, a presne do akej miery), motivuje nás to viac, než keby sme si údaje nezapisovali vôbec a len si ich „pamätali“ či každý deň ich iba mentálne na chvíľku zaregistrovali.

Najmä ak ide o „nepríjemné, neželané“ čísla, môžu zostať „trčať vzadu v našom (pod)vedomí“ a uvedomovaním si vlastného zlyhania nám otravovať celý zvyšok dňa. Naopak, pri zázname „zlého čísla“ do softvéru môže ísť o „akt oslobodenia“: v poriadku, dnes sa mi to nepodarilo, ale už je to číslo zo mňa preč – je zaevidované „v externom médiu“, v softvéri, a zajtra sa môžem o úspech pokúsiť znova.

5. Hviezdičkovacie „návyky“

Mimoriadne sa mi páči jeden typ návykov, ktorý ponúka Toodledo: hviezdičkovanie. Človek si môže určiť ľubovoľné kritérium a potom ho každý deň hodnotiť na škále od 1 do 5 hviezdičiek. Príklady: „Ako efektívne som dnes pracoval(a)?“ „Nakoľko vľúdne som dnes pristupoval(a) k iným ľuďom?“ „Ako som sa dnes cítil(a) po zdravotnej stránke?“ A možno kardinálna otázka: „Nakoľko šťastný/šťastná som dnes bol(a)?“

Na „hviezdičkovacích návykoch“ som si pri hľadaní náhrady za Toodledo takmer vylámal zuby. Existuje síce veľa softvérov (vrátane mobilných apiek) na záznam návykov, napríklad HabitBull, ale prakticky všetky ponúkajú záznam len dvoch typov návykov: základného „áno/nie“, čiže „Urobil(a) alebo neurobil(a) som dnes túto vec?“, a číselného návyku. Nijako sa mi nedarilo nájsť softvér, ktorý by, v štýle Toodledo, umožňoval aj hviezdičkovanie návykov.

6. Japonská záchrana

Až som nakoniec predsa len našiel japonskú stránku 42goals.com, na ktorej jeden zo štatistických parametrov sa dá využiť na hviezdičkovanie. Aká úľava! Podobne ako FlexLists existuje 42goals.com len vo webovej verzii cez bežný prehliadač typu Chrome, Firefox či Vivaldi – mobilné apky neexistujú, no podobne ako pri FlexLists aj prístup k 42goals.com a záznam návykov funguje pohodlne, príjemne a spoľahlivo aj cez mobilné prehliadače, takže mobilnú apku vlastne nepotrebujeme.

Žiaľ, situácia so 42goals.com nevyzerá optimisticky do budúcnosti: zdá sa, akoby šlo o softvér tesne pred kolapsom. Pri prvom prístupe sa na návštevníka webstránky zvykne zosypať lavína výstrah o neplatnosti bezpečnostných certifikátov webstránky a podobne. Mnohé základné odkazy na webstránke 42goals.com nefungujú a vedú dostratena – vrátane odkazov „O nás“ a „Feedback“.

Lenže čo mám robiť? Samotný softvér 42goals.com je skvelý a žiadnu inú plnohodnotnú náhradu za návyky v Toodledo som nenašiel. A tak som zaťal zuby a napriek všetkým varovným signálom som svoje návyky presunul z Toodledo na 42goals.com. Už vopred som sa pritom zmieril s tým, že ak jedného dňa stránka 42goals.com zrazu bez stopy zmizne z internetu (a mnohé tomu nasvedčuje), vtedy už mi asi nezostane nič iné, ako presunúť si návyky do Tabuliek Googlu a zaznamenávať si ich – síce „svojpomocne“ a nemotorne, ale aspoň spoľahlivo – práve tam.

7. V čom je lepšie 42goals.com

Zatiaľ však 42goals.com funguje stopercentne svižne a spoľahlivo a vysoko predčí návyky v Toodledo. Okrem iného 42goals.com napravo od každého návyku uvádza štatistiky porovnávajúce úspešnosť každého návyku za aktuálny týždeň a aktuálny mesiac a zároveň porovnanie s minulým týždňom a minulým mesiacom. Po kliknutí na maličký grafík sa zobrazia ešte podrobnejšie štatistiky a grafy.

To všetko je úžasne motivujúce – ako aj to, že v 42goals.com vidno na jeden pohľad celý týždeň návykov, kým v Toodledo to bol vždy len aktuálny deň a nič iné. Áno, aj v Toodledo sa cez mnohé kliknutia dalo prepracovať k porovnávaniu týždňov a mesiacov, ale kto by mal čas na toľké kliknutia? Preto som sa k vyhodnocovaniu úspešnosti návykov v Toodledo vlastne nikdy nedostával… a o to nižšia bola motivácia každodenné návyky aj skutočne dodržiavať.

8. Japonec nekomunikuje

Všetka základná funkčnosť 42goals.com je zadarmo, ale niektoré pokročilejšie funkcie sú platené, a vôbec nie lacné: 5 dolárov mesačne alebo 45 dolárov ročne. Vzhľadom na neklamné príznaky blížiaceho sa kolapsu 42goals.com som veľmi váhal, či si mám kúpiť platenú verziu.

Snažil som sa s japonským vývojárom pred kúpou spojiť všetkými možnými spôsobmi: dvakrát som mu poslal mail, oslovil som ho cez Twitter aj cez Facebook. Žiaľ, kým vývojár FlexLists, Tycho, vzorne a pohotovo komunikuje so svojimi používateľmi a potenciálnymi zákazníkmi, Japonec je jeho pravý opak (a nie je to jeho neznalosťou angličtiny, ako ukazuje pohľad do archívu jeho facebookovej stránky) – nereaguje na otázky vôbec. Posledná symbolická odozva k softvéru je na jeho facebookovej stránke z januára tohto roka.

Napriek tomu všetkému som sa predsa len „osmelil“ a kúpil som si platenú verziu 42goals.com – zatiaľ na jeden mesiac za 5 dolárov. Napodiv, kúpa prémiového konta cez PayPal funguje hladko a všetky prémiové funkcie sa mi po kúpe bleskovo odomkli. Patrí medzi ne možnosť zálohovania – cez jediné kliknutie sa dajú zálohovať všetky návyky aj so všetkými štatistikami v štandardnom súbore CSV. Či si po uplynutí prvého mesiaca predĺžim predplatné hneď o ďalší rok za zvýhodnenú cenu 45 dolárov (to už je „len“ 3,75 $ namiesto 5 $ mesačne), si ešte rozmyslím, no najmä ak by išlo o softvér s perspektívou a s komunikujúcim vývojárom, neváhal by som ani sekundu a bol by som si ročné predplatné namiesto mesačného kúpil ihneď.

9. Kategorizácia návykov

Užitočnou prémiovou funkciou 42goals.com je možnosť usporiadať si návyky do podskupín, aby neboli všetky (z rôznorodých oblastí) v jedinom dlhočiznom a neprehľadnom zozname. (Hoci samotné presúvanie návykov medzi skupinami je nepohodlné a funguje len pomocou myši a systému „chyť a pusti“, čo pri desiatkach návykov môže zdržiavať.)

Možnosť usporiadania do podskupín oceňujem, keďže v evidencii návykov som tak trochu maniak: každodenne si zaznamenávam až 88 návykov – 26 ranných, 12 (po)obedných, 19 večerných a 31 „na záver dňa“ (tesne pred odchodom na spánok).

Pri poslednej podskupine ide u mňa väčšinou o spomínané „hviezdičkovania“, pričom na rozdiel od Toodledo umožňuje 42goals.com určiť si „výzor hviezdičky“: teda namiesto hviezdičky používať aj ľubovoľnú inú ikonku – pre každý návyk iný súbor ikoniek. Výsledkom je, už pri zbežnom pohľade na štatistiku návykov na webstránke, veľká prehľadnosť a aj lahodná pestrofarebnosť. Naproti tomu návyky v Toodledo vyzerali „všetky jeden ako druhý“ a o to zdĺhavejšie sa v nich orientovalo.

10. Pichľavo riskantné americké apky

Na záznam návykov existujú ešte psychologicky prešpekulovanejšie softvéry než 42goals.com a Toodledo – no v istom zmysle sú to aj softvéry „riskantné“. Sem patria BeeminderstickK. Oba očividne vychádzajú z typicky americkej premisy, že asi nie je na svete nič dôležitejšie – a teda ani nič motivujúcejšie – než peniaze. Funguje to tak, že si stanovíte každodenný návyk/cieľ, ktorý do softvéru zaznamenávate… a ak sa vám čo i len trošku dlhodobejšie nedarí cieľ spĺňať, musíte zaplatiť pokutu. Áno, naozajstnú pokutu z vlastných peňazí – prevádzkovateľovi softvéru.

Pričom vás nikto nekontroluje, či svoje každodenné ciele naozaj spĺňate alebo nie. Preto sa dá ľahko podvádzať – zaznamenať si, že cieľ som splnil, aj keď som ho nesplnil, a vďaka tomu používať softvér zadarmo. No autori softvéru predpokladajú, že človek predsa nebude chcieť podvádzať sám seba – veď jediný dôvod, prečo softvér začneme používať, je ten, aby sme si nejaký užitočný každodenný návyk osvojili alebo sme sa nejakého škodlivého návyku zbavili. Zdá sa, že to celé funguje, keďže na rozdiel od 42goals.com nepôsobí ani Beeminder, ani stickK dojmom, akoby šlo o softvér pred kolapsom – a za oboma softvérmi očividne stoja celé softvérové tímy, nie iba jednotlivci.

Priznám sa však, že toto už je aj na mňa, maniaka v evidovaní návykov, „príliš“ – hlavne príliš riskantné. Softvér má byť naším pomocníkom, ale hádam nie až takýmto hrozivým sekírujúcim dozorcom – či nebodaj tým, kto nás môže finančne zruinovať a urobiť z nás bezdomovca.

11. Návykoví milionári

Nepáči sa mi ani cenová politika Beemindera: svoj softvér ponúkajú celému svetu, ale prvá pokuta za trošku dlhodobejšie nesplnenie cieľa („vybočenie zo žltej tehlovej cestičky“) je 5 dolárov, druhá pokuta už oveľa vyššia a tak ďalej, až do (pre Slováka) astronomických výšin. Haló, páni a dámy z Beemindera – naozaj si neuvedomujete, že na celom svete nemajú ľudia také príjmy ako používatelia softvéru v USA? Typický Američan zarába tisícky dolárov mesačne – typický Slovák stovky eur; pre typického Američana môže byť úvodná pokuta na úrovni 5 dolárov prijateľná, ale pre Slovákov sotva.

Sympatickejší je „osvietený“ prístup švédskej firmy Spotify: uvedomujú si, že ľudia v postkomunistickej Európe nemajú toľko peňazí ako ľudia v západnej Európe či v USA, a tak prémiové konto na počúvanie hudby zo Spotify stojí 7 € u nás a u bývalých ex-socialistických susedov, kým v susednom Rakúsku, ale aj v Nemecku či doma vo Švédsku za to isté pýtajú až 10 € mesačne. Aspoň náznak takéhoto diferencovaného prístupu by som očakával aj od Beemindera a vôbec od všetkých prevádzkovateľov softvérov.

Poviem to tak: keby sa v Beeminderovi hralo o centy (teda pokuta 5 centov za prvé výraznejšie narušenie návyku, druhá pokuta 30 centov, tretia 90 centov a tak ďalej), nie o celé doláre, asi by som sa do hry zapojil. Centy sa dajú ustrážiť ľahšie než doláre.

12. Nie je návyk ako návyk

Zároveň si nie som istý, či je Beeminder optimálny práve pre mňa, kto si zaznamenáva až 88 každodenných návykov. Skôr mám dojem, že sa hodí ľuďom, ktorí majú 2 či 3 dôležité veci, čo chcú vo svojom živote zmeniť, a v tých dvoch či troch veciach potom na seba môžu byť patrične (aj finančne) prísni.

Ale aby človek sám seba sekíroval až v 88 rôznych veciach každý deň… to veru nie. Navyše nie je návyk ako návyk: nedajú sa všetky glajchšaltovať, trestať ani odmeňovať rovnako – niektoré návyky sú triviálne („Nevynechaj raňajky!“), iné vážnejšie („Neprejedaj sa!“). Pre nedostatok času vynechám raňajky, takže som hladný… a navyše mám za to ešte aj zaplatiť pokutu prevádzkovateľovi softvéru? Ďakujem, neprosím.

Zajtra v 12. časti seriálu:

Náhrada správy úloh

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.