Zelená bez modrej je len žltá – agresívne Slovensko.
Sebastian Kurz láka nemeckých investorov tvrdením, že nechce štátne vlastníctvo, ale štát vlastníkov. Tí, ktorí sledujú výroky mladého socdemáka Kühnerta už tušia, že lepší okamih si vybrať nemohol. Ak hovorí o osobnom vklade k dodržaniu garancií investorom, pýtam sa … a čo naši? V Škodovke dostali zamestnanci pridané, my sa chystáme na racionalizačné opatrenia a štvordňový pracovný týždeň. A možno by len stačilo spýtať sa Babiša, jak se to dělá alebo (v origináli) ako sa to robí?
Zato v modelovaní verejnej mienky patríme k špičke. Kurzové tipy agentúry “na okraji verejnej mienky“ posúvajú Kotlebu do centra diania a kurzy na akutálne percentá jeho strany silne pripomínajú semifinálové výsledky Ligy majstrov. Dnes sa modelujú percentá preferencií tak, aby vyvolávali stav ohrozenia demokracie a potrebu progresívnej (agresívnej) odozvy na jej obranu. Ostatná opozícia, paralyzovaná očakávaním ďalšieho vývoja, sa od čias Mistríka len bezradne prizerá, lebo veď doteraz stačilo búšiť do Fica a striehnuť na jeho chyby. Kto by sa tu obťažoval s (nejakou) ambíciou vládnuť. Čo to vlastne je? A potrebujeme to vôbec? To nech si rieši Fico … a Kiska. Dnes sa už len dolaďuje, či cesta k moci bude dvojkoľajka (dve strany) alebo jedna širokorozchodná.
V opise stavu krajiny prevláda riziko hnedej (až čiernej), hoci všade naokolo svieti svieža jarná – zelená. Čo potom na jeseň? Lebo ak platí, že padá lístie – padá vláda … nebude to len nedostatkom modrej (vody) v lete. Česká vláda sa už pripravuje na sucho, Nemcom naskakuje husia koža pri spomienke na minulé leto, keď sa v koryte Rýna darilo paradajkám, či melónom. Len my valíme vlaky plné guľatiny smerom von z republiky, mlčky obchádzame fakt, že domáce (slovenské) potraviny dvojakú kvalitu nepoznajú a klimatické zmeny (nie) sú problémom (len) tých veľkých.
Aby sme nezabudli, zelení v Nemecku majú medzi členmi 40% žien. My len vieme, že tie naše okolo 40-ky volia Borisa. 85% ďalej šíriacich sa príspevkov na FB v Nemecku súvisí s AfD, ktorá je dnes najsilnejšou stranou v bývalej DDR. Ale každý štvrtý Nemec si vie predstaviť šéfa zelených ako budúceho spolkového kancelára. Zelení sú jedinou alternatívou, ktorá najmä v tom západnom Nemecku rastie úmerne s extrémom (AfD, Pegida) v tom východnom. Ak chcú byť progresívni (agresívni) úspešní, musia začať byť výraznejšie aj zelení. A možno treba byť najskôr zelený, lebo zelený začína byť (už je) synonymom pre progresívny. To, či progresívni prerastú do agresívnych, ponechám na ďalšie prieskumy agentúry “na okraji verejnej mienky“.
Zelená bez modrej je len kopa … žltej. S rizikom, že časom (na jeseň) začne hnednúť. Našťastie po zime príde jar. A tá sľubuje novú zeleň. Možno aj tú volebnú.
Daždivý deň prajem
