Výskum a inovácie nie sú prioritou politických strán vo voľbách do EP

Vedeli ste, že investície do výskum a inovácií sú treťou najväčšou rozpočtovou položkou Európskej únie? Viac financií smeruje už len do poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja. V programovom období 2021-2027 bude len samotná Európska komisia v rámci svojho programu Horizont Europe disponovať rozpočtom na výskum a inovácie vo výške viac ako 94 miliárd Eur. Ďalšie miliardové investície pôjdu z európskych investičných a štrukturálnych fondov, ktoré budú implementovať členské štáty a regióny. Samotný výskum a inovácie zároveň patria medzi top priority Európskeho parlamentu. Ten sa veľmi aktívne zapájal do už do prípravy Horizontu 2020 a jeho aktivita bola ešte intenzívnejšia pri novom programe Horizont Europe. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku. Mimochodom, Slovensko v ňom zastupuje len Anna Záborská a na výskum a inovácie sa nezameriava.

Ako je to s podporou výskumu a inovácií v slovenských stranách, ktoré kandidujú do Európskeho parlamentu? Snažili sme sa porovnať programy tých strán, ktoré majú šancu prekročiť 5% hranicu. Takých je v súčasnosti deväť. Z toho štyri nemajú volebný program vôbec (SMER-SD, ĽSNS, Sme rodina a SNS). KDH síce program má, ale výskumu a inováciám sa v ňom nevenuje vôbec. Ostávajú nám tak štyri strany, v ktorých programoch, resp. prioritách sa aspoň mihli slová „výskum“, „veda“, „inovácie“.

SaS navrhuje len jedno opatrenie, a to aby sa zlúčili dva výbory EP – Výbor pre priemysel, výskum a energetiku s Výborom pre dopravu a cestovný ruch. Nový výbor by mal právomoci iba v cezhraničných aspektoch európskej spolupráce v týchto oblastiach.

Most Híd deklaruje snahu zachovať výšku rozpočtu štrukturálnych fondov pre Slovensko aj na budúce programové obdobie a mimo ostatných oblastí spomína aj prostriedky na výskumu.

Koalícia PS a Spolu sa venuje výskumu a inováciám už trochu viac. Deklaruje, že podporia výdavky aj do tých oblastí, ktoré prinášajú krajinám ďalší rozvoj, a teda do vedy a vzdelávania. Zároveň budú podporovať ekologické inovácie a budú klásť väčší dôraz na kultúru a humanitné vedy ako súčasť politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Väčší priestor ako výskumu a inovácií venujú digitálnej ekonomike.

OĽANO podporí pokračovanie budovanie jednotného digitálneho druhu a podporu technologických inovácií. Pre stranu sú začínajúce aj etablované slovenské technologické firmy budúcnosťou našej ekonomiky. Eurofondy by mali primárne smerovať do budovania dopravenej infraštruktúry a do inovácií.

Je teda zrejmé, že výskum a inovácie nie sú pre naše politické strany prioritnými témami. Faktom je, že na Slovensku to nikdy nebola (a asi ani tak skoro nebude) téma, na ktorej sa vyhrávajú voľby. Horšie však je, že ak aj niektoré strany majú tieto oblasti v svojich programoch, tak sa zužujú na využívanie eurofondov, ale aj to je lepšie ako nič. V programoch úplne chýba európsky rozmer výskumu a inovácií, chýba presvedčenie, že aj vďaka podpore kvalitných výskumníkov a inovátorov je Európska únia miestom, kde vysokého životného štandardu. Chýba nám tam tiež presvedčenie, že spoločné európske programy podporujú európsku myšlienku, že investície do výskumu a inovácií sa oplatia, tak z dlhodobého, ako aj z krátkodobého hľadiska. Napríklad Horizont Europe sa nespomína ani v jednom. Pritom výzvam, ktorým EÚ vo výskume a inováciách čelí je viac ako dosť, a to tak smerom von, ako aj smerom do vnútra. Jednou je napríklad rýchlo rastúce investície a výkonnosť Číny v týchto oblastiach a to už nehovoríme o podstatne lepších podmienkach pre inovatívne firmy v USA. Druhou sú stále veľké rozdiely v podpore a kvalite medzi tzv. starými a novými členskými štátmi.

Daniel Straka