Súd o Bašternákovi: podvod bol až prostoduchý, podmienky pre účinnú ľútosť nesplnil

Pred dvomi mesiacmi poslal bratislavský Krajský súd Ladislava Bašternáka na päť rokov do väzenia a nariadil aj prepadnutie jeho majetku. Podrobnosti z rozsudku sú ale známe až teraz (znenie rozsudku nájdete tu). Okrem iného sa súd podrobne vysporiadal aj s otázkou, prečo sa na podnikateľa blízkeho špičkám Smeru nevzťahovala účinná ľútosť. Aj keď ešte počas vyšetrovania 1,7-miliónovú vratku DPH štátu vrátil.

Súd vedený predsedom senátu Petrom Štiftom opísal aj to, akým spôsobom si Bašternák pred siedmimi rokmi vypýtal od štátu vratku DPH a čo si nevšimli daňové kontrolórky pri prvej kontrole obchodu.

Ako kauza vznikla

Bašternáková firma BL-202 v marci 2012, len mesiac od svojho vzniku, deklarovala kúpu siedmich bytov v luxusnej budove Five Star Residence v centre Bratislavy. Budovu developovala mimochodom firma spájaná s Mariánom Kočnerom. Kúpna suma znela na takmer 12 miliónov eur, čo v prepočte na jeden byt vychádza v priemere 1,7 milióna.

Už Okresný súd v Bratislave vlani v novembri skonštatoval, že jediným účelom týchto prevodov bolo ,,v konečnom dôsledku len vylákanie daňovej výhody“ vo forme takzvanej vratky DPH a že navyše za „zámerne umelo navýšenú kúpnu cenu“.

Preto už tento súd poslal vlani Bašternáka na päť rokov za mreže. Nenariadil ale vtedy prepadnutie majetku podnikateľa, voči čomu sa odvolal prokurátor. Samotný Bašternák, ktorý vinu aj priznal a oľutoval ju, sa ale odvolal tiež, lebo podľa neho okresný súd „postupoval v rozpore“ s Trestným zákonom, keďže ho uznal vinným aj „napriek zániku trestnosti“.

Konkrétne narážal na takzvanú účinnú ľútosť, kedy trestnosť činu neodvedenia dane a poistného zaniká, ak páchateľ dodatočne zaplatí dorubenú daň. Bašternák takmer dvojmiliónový rozdiel na dani doplatil vlani v januári. Desať mesiacov odvtedy, čo ho obvinili za daňový trestný čin.

Prizná vinu, ale chce oslobodiť

Preto prípad smeroval na krajský súd ako odvolací orgán. Ten zhodnotil, že je mimoriadne nezvyčajný postup obžalovaného, keď v ten istý deň bez toho, aby došlo k akejkoľvek zmene dôkaznej situácie na jednej strane vyhlási, že je vinný a na druhej strane v záverečnej reči žiada, aby bol oslobodený spod obžaloby.

Čo sa ale týka samotného inštitútu účinnej ľútosti, odmietol odvolací súd žiadosť obžalovaného. Vysvetlil to tým, že trestný čin neodvedenia dane a poistného upravuje dva samostatné skutky. Jeden zjednodušene hovorí o prípadoch, keď sa „zadrží a neodvedie splatná daň“. Ide teda o prípady, keď síce je daň správne vyrátaná, ale daňovník ju nezaplatil. Druhý prípad zas hovorí o „neoprávnenom“ nároku na takzvanú vratku DPH, čo platí pre Bašternáka.

Účinná ľútosť je ale Trestným zákonom definovaná ako zánik trestnosti, ak „splatná daň a jej príslušenstvo boli dodatočne zaplatené“, a to najneskôr tesne po skončení vyšetrovania. Podľa súdu sa pojem „splatná daň“ vzťahuje len na prvý skutok, „teda na konanie páchateľa, ktorým zadrží a neodvedie splatnú daň“. Nie na Bašternákov prípad, pretože tam nejde o dodatočné zaplatenie splatnej dane, ale o vrátenie platby.

Krajský súd ale dopĺňa, že ak by aj nezohľadnil túto definíciu, obžalovaný podľa neho ani nesplnil podmienky účinnej ľútosti. Daň síce doplatil v zákonnej lehote, ale nie s príslušenstvom, čo zákon vyžaduje. Teda aj s doplatením úrokov z omeškania či napríklad pokutou. Pokuta udelená daňovým úradom ešte v roku 2017 je síce v rozsudku anonymizovaná, ale vidieť, že bola šesťciferná a „zo spisu nevyplýva, že by bola uhradená“, spresňuje súd.

Vysoko predražená kúpa

Samotnú kúpu bytov súd opísal slovami, že išlo „bez akýchkoľvek pochybností o triviálne učebnicovým spôsobom vykonané podvodné konanie spočívajúce v elementárnom až prostoduchom umelom navýšení skutočnej kúpnej ceny… v niekoľkonásobnom rozsahu“. No zároveň dodal, že toto konanie „bolo umožnené nedostatočnou kontrolou zo strany príslušných štátnych orgánov na úseku daní“.

Pre dokreslenie situácie sa v rozsudku spomína, že do dvoch mesiacov od kúpy bytov Bašternákovou firmou sa tá rozhodla jeden z nich predať cez realitnú kanceláriu, a to za sumu, ktorá je síce anonymizovaná, ale je jasné, že išlo o šesťmiestnu cifru. V cene sú pritom zarátané aj dve parkovacie miesta a „zo svedeckej výpovede dotknutého nového majiteľa bytu vyplýva, že išlo o holobyt“. Nadpriemernú cenu bytov pritom v minulosti obžalovaný obhajoval práve luxusným zariadením kupovaných bytov.

Na ešte lepšie ilustrovanie vtedajšieho postupu daňových kontrolórok nadácia dáva do pozornosti fakt, že k predaju tohto bytu došlo už v čase, kedy prebiehala daňová kontrola, ktorá preverovala doklady a nárok Bašternákovej firmy na vratku DPH 1,7 milióna eur. Ako v minulosti médiá už informovali, vtedajšie dve kontrolórky na Bašternákovom obchode nič neštandardné nezistili. Jedna z nich bola neskôr povýšená a svoju pozíciu stále zastáva.

Prečo aj prepadnutie majetku

Čo sa týka trestu preBašternáka od okresného súdu, tu odvolací súd skonštatoval, že došlo „jednak k porušeniu ustanovenia Trestného zákona, jednak bol uložený trest neprimeraný“. Naráža pritom najmä na trest prepadnutia majetku.

Podľa krajského súdu v prípade ako je aj ten Bašternákov, totiž zákon ukladá povinnosť, nie možnosť nariadiť prepadnutie majetku, ak páchateľ nadobudol z trestnej činnosti majetok „aspoň v značnom rozsahu“. Tu legislatíva udáva dolnú hranicu 26 600 eur.

V závere súd upozorňuje, že až po aktivite novinárov sa začal celý prípad riadne vyšetrovať. Dovtedajšie preverovanie malo „skôr charakter iba formálny“. Prípad podľa súdu ukázal, aká je nezastupiteľná úloha novinárov a médií pri kontrole verejnej moci a jej orgánov.

Xénia Makarová, Zastavme korupciu

Chcete nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podporte Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci. Ďakujeme.