Denník N

Bez Európskej únie nám hrozí vojna

12. júna 2008 som odletel do Francúzska. Bolo to víkend po maturite, kedy som dostal z francúzskeho jazyka štvorku. Pani profesorka sa ma vtedy spýtala, či teda chcem ísť študovať do Paríža. S kľudom som odvetil jedným slovom, áno.

Cez internet som si po anglicky vybavil ubytovanie a mal som peniaze na mesiac. Keď som tam prišiel, mal som šťastie, vtedajší prezident Nicolas Sarkozy otvoril pracovný trh aj pre Slovákov, nemusel som si tak vybavovať žiadne pracovné povolenie.

Hľadanie práce mi trvalo dlhé týždne a strácal som už aj nádej, nájsť si prácu bolo naozaj ťažké. Nevyberal som si, vzal som prvú ponuku, ktorá prišla, respektíve ktorú som si v beznádeji vyprosil. Nakoniec som začal umývať riady v jednej reštaurácii v centre mesta. Bolo to náročné, pracoval som na obed aj večer, a to trvalo niekedy aj do druhej v noci.

Bol som rád, začal som sa učiť po francúzsky, nasporil si prvé peniaze, zapísal som sa na kurz francúzskeho jazyka na Univerzite Sorbonne  v Paríži, kde ma nakoniec o rok prijali aj na riadne štúdium Medzinárodných vzťahov.

Aby som mohol študovať v práci som pokračoval často v noci a cez víkendy. Zažil som toho mnoho, a som za to vďačný. Vždy som cítil aj veľkú pomoc od samotných Francúzov. Dnes, keď sa na ten čas pozerám spätne, uvedomujem si aké som mal šťastie.

Michal Šimečka vo svojom kampaňovom videu do Eurovolieb (25. mája 2019) beží cez les. Cez les, kde ešte pred 25. rokmi stál ostnatý plot. Dnes tam je len les a lesná cesta. Cesta, ktorá spája Európu tam, kde ešte nedávno strieľali komunistickí vojaci do nevinných ľudí.

Dnes môžeme slobodne cestovať, študovať a pracovať kde nás naša myseľ zavanie. Kvôli tomu však padli mnohí ľudia v obete, či už za totalitného režimu alebo počas Druhej svetovej vojny. Naši prarodičia, starí rodičia či dokonca rodičia, stáli v zbrani a zomierali v hroznej vojne národov.

Za to vzniklo v roku 1952 Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Preto, aby sme sa znova dokázali spolu rozprávať a už nikdy proti sebe nestáli v zbrani. Najväčšie národy Európy dali tie najdôležitejšie zdroje svojho bohatstva a sily do jednej kopy, vytvorili jednotné inštitúcie, aby ich spoločne riadili, aby diskutovali o spoločnej ceste za jedným cieľom, ktorý je dnes skôr klišé pretože ho máme asi naozaj veľa, mier.

Európske inštitúcie sú tak miestom pre diskusiu, sú priestorom kde hľadáme spoločné pochopenie a cestu. Sú zosobnenou slobodou, ktorú sme vďaka nim získali. Môžeme byť strojcami vlastných osudov, cestovať, študovať a pracovať kde sami chceme a rozhodovať o vlastnej budúcnosti.

Je to jednoznačné, aby sme každý mohli ísť za tým svojim cieľom, potrebujeme silnú Európu. Silné Slovensko je len v silnej Európe. Aby som mohol vyštudovať v Paríži a nájsť si prácu, po akej som túžil, museli dávno pred tým cudzí ľudia za to položiť svoje životy, ďalší postaviť modernú Európsku Úniu a moji predkovia vynaložiť veľké úsilie, aby sme boli jej súčasťou. Všetko je previazané.

Tento môj príbeh ma naučil, že nie je dôležitý cieľ, ktorý si sám stanovím, lebo to mám načítané, naštudované, a považujem to za najlepšie, ale je dôležité sa s ľuďmi rozprávať, počúvať a načúvať jeden druhému, učiť sa diskutovať, to je to najťažšie. Cieľ máme každý možno rôzny, ale cestu k nemu, tú musíme nájsť spoločne.

Preto je Európska únia taká dôležitá, preto sú voľby do Európskeho parlamentu tak významné, pretože tam sa stretávajú naši zástupcovia a môžu sa počúvať, diskutovať a hľadať spoločnú cestu do cieľa.

Sú tu však tí, ktorí chcú náš hlas len aby získali moc, aby získali peniaze a slávu. Oni sa o nás nestarajú, ani o svojich najvernejších voličov, ani o našich predkov.  Chcú rozbiť Európu a znova nás izolovať, vytvárať živnú pôdu pre závisť a nenávisť. Nič plodné a dobré neprinášajú. Len klamú, že to bude ľahšie a budeme sa mať lepšie.

Z môjho života viem, že nič nie je ľahké, nič nie je dané, za všetko musím bojovať a mnoho obetovať, som však slobodný a to je najväčší dar. Túto slobodu nám však chcú ľudia z Kotlebovej ĽS-NS vziať. Chcú rozbiť Európsku úniu. Chcú postaviť Slovákov proti Slovákom, Slovenky proti Slovenkám.

Gejov označujú za chorých, Rómov za lenivých a Európu za os všetkého zla. Toto je klamstvo, že všetci sú zodpovední za naše nešťastie, len my sami nie. Hlásajú, že keď im dáme moc, oni za nás všetko vyriešia. Kto im uverí, akoby mu bolo jedno miliónov mŕtvych za Druhej svetovej vojny.

Únia možno potrebuje reformy, na to je však nutné sa spoločne ďalej stretávať a diskutovať, hľadať naďalej tú najlepšiu spoločnú cestu. Veď keď to nedokážu často manželské páry, predstavme si pol miliardy ľudí na malom Európskom kontinente! Ukazovaním si sily, hádzaním chýb na druhých a ľutovaním samých seba tu vytvoríme znova vojnu, ktorú si dnes azda nikto z nás nevie ani predstaviť.

Teraz najčítanejšie

Marek Korec

Vyštudoval som ekonómiu a Európske štúdiá na Univerzite Sorbonne v Paríži. Vždy ma zaujímala politika a dianie v Európe a vo svete.