Pravda o případu Harryho Queberta

V skratke ide o toto
V románe máme starého spisovateľa Harryho Queberta, ktorý napísal mimoriadne úspešný román, inšpirovaný jeho najväčšou láskou Nolou, ktorá zmizla práve v deň, keď sa rozhodli spolu utiecť.
Máme tam aj mladého spisovateľa Marcusa Goldmana, Harryho žiaka a priateľa, ktorý je práve v tvorivej kríze, písanie mu nejde od ruky, vydavateľ mu hrozí žalobou za nedodržanie zmluvy a ktorý Harryho príde navštíviť zhruba v čase, keď sa Nola zrazu opäť objaví. Tentoraz však mŕtva a na Harryho pozemku.

O láske neláskavej
Romantické povahy, ktoré sa rady umárajú nad nenaplnenými alebo hoci i naplnenými láskami v knihách od Danielle Steelovej, si prídu na svoje. V podstate v celej Aurore, čo je mesto, v ktorom sa odohráva dej, nenájdete nikoho, kto by bol šťastne zamilovaný. Každý buď ľúbi nejakého nesprávneho, alebo ten správny zasa ľúbi niekoho iného, prípadne mŕtveho. Každý čaká na veľkú lásku, na takú, ktorú človek zažije len jedenkrát za život, mnohí ani to nie. Podaktorí na ňu čakajú, ďalší vezmú, čo je k dispozícii len preto, aby mali niekoho pri sebe, i keď s ním nie sú šťastní a ich partner ich preukázateľne ponižuje a túži po niekom/niečom inom. Len málokto z nich ca cíti milovaný.

Detektívka
Nolina mŕtvola sa objavila skutočne nečakane a narobila v pokojnom mestečku pomerne veľký vietor. Harryho, samozrejme, zatkli ako prvého podozrivého, hoci nemali proti nemu žiadne priame dôkazy. Marcus sa však s tým nedokázal zmieriť, lebo bol presvedčený, že Harry je jednoznačne nevinný a začal pátrať na vlastnú päsť, čím celkom logicky nasral miestnych detektívov. Spočiatku jasná záležitosť sa zvrhne na toľko podozrivých, koľko má kniha strán. Podozriví sú takmer všetci, a ak si teraz myslíte, že ako v štandardnej detektívke bude vrahom záhradník, šeredne sa mýlite. Hoci podozrivý bude aj ten.

Who the fuck is Nola?
Nola je zaujímavá postavička, hoci mŕtva, je v podstate najdôležitejšia. Je to kľúč. Mala len pätnásť rokov, keď dokázala poblázniť hlavy skoro každému. Jeden ju miloval, druhý ju maľoval, tretiemu robila orál a nikto nevedel, prečo to robí ani pre koho a čo tým vlastne všetko sleduje. Všetko okolo nej je zahmlené, nikto netuší, odkiaľ prišla do mesta a prečo. Napriek tomu ju mali všetci radi. Bolo to taký anjeliček. Ale čo jej duša? Zaujímalo to vôbec niekoho?

Motivačná kniha
Každá kapitola sa začína nejakou múdrosťou o tom, ako dobre správne a zaujímavo písať, aby vaša kniha, ktorú možno niekedy napíšete, mala úspech. Sú to v zásade také kecy typu, že prvá kapitola je základ, a ak ňou nezaujmete čitateľa, zvyšok si už neprečíta alebo že ak si netrúfate behať v daždi, ako si môžete trúfnuť napísať knihu, prípadne ešte niečo o tom, že víťazstvo máte vo vašich rukách, len ho treba chcieť odhaliť. Asi sú to naozaj samé plytké a pomerne očakávané rady, ktoré by mali byť samozrejmosťou v každej oblasti života, ale zasa si treba uvedomiť, že Joel Dicker napísal fakt úspešnú knihu, ktorá pozberala veľa ocenení.

Humor? Ten nesmie chýbať
Garantujem vám, že pri niektorých dialógoch sa budete nielen usmievať, ale aj rehotať na plné kolo. Vaši blízki, ktorí vedia, že práve čítate detektívku, si možno budú myslieť, že ste sa pomiatli z toľkých vrážd a potokov krvi, i keď táto detektívka patrí medzi tie, v ktorých sa násilie vyskytuje len sporadicky a mierne. O humorné situácie sa starajú dialógy medzi Marcusom a detektívom, a hlavne dialógy alebo skôr monológy Marcusovej mamičky.

Ak patríte medzi tých, ktorých chce mamička silou-mocou oženiť, od ktorých požaduje vnúčatá ešte pred smrťou, chce od vás, aby ste sa dobre stravovali a chce vám všeobecne dobre bez toho, aby ste o jej rady mali nejaký eminentný záujem, určite sa v knihe nájdete. A budete sa baviť. Marcusova mamička je totiž jedna z tých, ktorá rozpráva, rozpráva… a nepočúva.

Fakt si ju prečítajte
Kniha Pravda o případu Harryho Queberta je výborná. Je komplexná, nájdete v nej všetko. Tajomno, múdro, zábavu, akciu. Nebudete sa nudiť, nebudete mať na to čas. Budete rozmýšľať, kto je kto, kto je spisovateľ, kto je podvodník, odkiaľ unikajú informácie a prečo, kto je obeť a kto je poškodený, kto je vrah a prečo vôbec vraždil. Prečo sa všetky situácie stali tak, ako sa stali a čo by sa udialo, keby sa postavy rozhodli konať len o máličko inak. Viac otázok ako odpovedí. Oveľa viac.

Tá kniha je naozaj prešpekulovaná (počul som názor, že až príliš). Nič nie je také, ako sa javí na prvý pohľad. Všetko je inak, ako by malo byť. Keby túto knihu čítal ožratý Bohuš z toho stupídneho Kurvahošigutentag filmu, určite by sa iba spýtal: „Cože? Můj tata že nebyl můj tata?”