#Youngsters; prieskumy, ochrankári a pätolízači; čo sa udialo za uplynulý týždeň
Hoci sme oslavovali víťazstvo nad fašizmom, naši domáci fašisti nám pripomenuli, že ešte treba bojovať. Študenti ukázali, že školy budú prvý front tohto boja. Ochrankári ústavných činiteľov sa sťažujú na šikanu Kaliňákových ľudí a Andrej Danko si užíva pohľad na tanky a na Putina. Prehľad najdôležitejších udalostí a bizárov uplynulého týždňa.
Prieskumy prinášajú nepekné predpovede
8. mája sme slávili Deň víťazstva nad fašizmom. Teda nad tým fašizmom, čo tu bol pred vyše 70 rokmi. Medzitým nám pod nosom stihli vyrásť nové plesne, oveľa škaredšie ako tie, ktoré dostal Pellegrini v knižke od vysokoškolákov. Minulý týždeň nám to pripomenuli hneď dve sondáže.
Tou prvou je prieskum agentúry AKO, podľa ktorej je ĽSNS po Smere SD druhou najsilnejšou stranou. V prieskume získala 13,9% a o 0,2 percentuálenho bodu predbehla koalíciu PS/Spolu s 13,7%. Pomôcť jej mohlo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29. apríla, v tento deň sa začal aj zber dát do májového prieskumu.
Výsledky tohto prieskumu sú nepríjemné, ťažko však hovoriť o prekvapení. Za tri roky koalície, a.k.a. hrádze proti extrémizmu, si fašisti polepšili o takmer 6%. Niet sa príliš čomu čudovať, spôsob akým táto koalícia funguje je priam ukážkovou metódou výroby frustrovaného voliča. Okrem toho sa kotlebovcom ako parlamentnej strane dostáva oveľa väčšieho mediálneho priestoru, či už je to v televíznych diskusiách alebo v hlavných správach. Samotná koalícia im k tomu len pomáha, keď s nimi rokuje o zastropovaní veku odchodu do dôchodku alebo keď spolu hlasujú o zablokovaní Istanbulského dohovoru (krásne ako sa vieme spojiť s fašistami, keď ide o tie najhoršie a najhlúpejšie nápady). Opozícia so svojím štýlom politiky takisto nijako nepomáha a očividne pre takmer 14% voličov nedokáže poskytnúť dobrú alternatívu.
Na druhej strane, medziročné porovnanie prieskumov prináša svetielko nádeje. Najväčším víťazom uplynulého roka je zoskupenie Progresívneho Slovenska a Spolu, ktorí si medziročne prilepšili o 6,2%, zatiaľ čo kotlebovci narástli “iba” o 3,5%. Najviac stratili SaS (3,6%), Smer (2,4%) a SNS (2,1%). Demokratická opozícia si teda polepšila z 45,6% na 47,6%, rozhodujúcou stranou však zostáva Kollárovo hnutie, ktoré sa drží nad 8%. Vládnuť sa s nimi bude ťažko, Boris má rád konštruktívnu politiku asi tak ako monogamiu, bez nich to však nepôjde. Karty v opozícii môže ešte výrazne zamiešať vznikajúca Kiskova strana.
Druhým znepokojivým prieskumom sú simulované študentské eurovoľby. Moji rovesníci v nich fašistom hodili až 15,8% hlasov, na druhom mieste je PS/Spolu (12,5%), koalícia zbiera jednociferné výsledky.
Reprezentatívnosť tohto prieskumu treba brať s menšími rezervami, nie všetci študenti ich berú veľmi seriózne, potvrdzuje to napríklad vyše 5% pre Priamu demokraciu, za ktorú by sa do europarlamentu dostal Ibi Maiga.
Na druhej strane poskytuje veľmi strašidelný obraz o politických preferenciách stredoškolákov. Najviac sa dozvedáme z podrobnejších výsledkov, hlavne z porovnania gymnázií a ostatných stredných škôl. Kým u gymnazistov voľby vyhralo PS/Spolu s 18,5% a ĽSNS získala “len” 10,4%, na odborných školách mali fašisti takmer 22%, zatiaľ čo PS/Spolu získali len 5,8%. Výrazný rozdiel bol aj v preferenciách Kollárovho hnutia Sme rodina (10,1% na odborných školách, 5,5% na gymnáziách) a SaS (8,8% na gymnáziách a 4% na odborných školách). Podobné rozdiely ukazuje aj porovnanie Bratislavského kraja so zvyškom Slovenska.
Hovorím to stále a budem to zdôrazňovať aj teraz, potrebujeme venovať oveľa viac pozornosti politickému vzdelávaniu na školách. Keď sa takmer 16% stredoškolákom pozdávajú náckovia, niečo jednoducho nie je v poriadku. A sústrediť sa treba primárne na školy, ktoré poskytujú nižšie vzdelanie. Gymnazisti si o politike čo-to vedia zistiť aj sami, väčšinu žiakov odborných škôl to však nezaujíma a ľahšie sa nechajú oklamať jednoduchými sloganmi populistov a fašistov. Náckom rastú preferencie a nám sa čas kráti. Treba začať konať.
Policajti sa sťažujú na šikanu
Ochrankári z Úradu pre ochranu verejných činiteľov sa sťažujú na šikanu od svojich nadriadených. Denník N priniesol reportáž na základe výpovedí príslušníkov tohto úradu. Policajti opisujú fungovanie každoročných previerok a nie je to zďaleka upokojujúci obraz.
Policajti hovoria o tvrdých fyzických trestoch a vyčerpávajúcich cvičeniach. Zástupca riaditeľa úradu Ladislav Odler, Kaliňákov človek, to obhajuje tým, že nechcú mať policajtov s “pupkami”. Samozrejme, ľudia, ktorí majú na starosti ochranu ústavných činiteľov musia byť v dobrej kondícii, samotní ochrankári však tvrdia, že to zachádza až priďaleko. Fyzická záťaž je vraj príliš ťažká, mnohí policajti odpadávali a zvracali, kým ich nadriadení sa na tom zabávali a natáčali si to. Tým, ktorí previerky nespravili, začali udeľovať finančné tresty a nebrali do úvahy ani zdravotné problémy.
Výsledkom tohto prístupu je, že úrad má nedostatok ochrankárov. Kvôli tomuto nedostatku ochrankárov nie je napríklad dostatočne strážené letisko, keď sa na ňom nachádzajú ústavní činitelia. Tí policajti, ktorí zostali, musia robiť nadčasy a často sú nekompetentní. Monika Tódová vo svojom článku spomína prípad, kedy auto s novozvolenou prezidentkou Čaputovou ostalo stáť na ulici obkľúčené agresívnymi protestujúcimi, pretože vodič nesprávne vyhodnotil situáciu.
Ústavní činitelia, ktorých majú títo ľudia chrániť, sú nespokojní a žiadajú o preverenie situácie. Mnohí hovoria, že o probléme na úrade vedia od svojich ochrankárov. Sťažujú sa na chýbajúcu dôveru, jeden ochrankár už vystriedal troch ústavných činiteľov, ministra spravodlivosti, novozvolenú prezidentku a aj novozvoleného predsedu ústavného súdu. Všetci traja ho po krátkom čase poslali preč.
Všetkým, čo sa tešili z Kaliňákovho odchodu z ministerstva, tento prípad zmrazil úsmev na tvári. Dôvod na radosť nemajú ani predstavitelia štátu, ktorí sa na ochrankárov spoliehajú pri zabezpečovaní svojej bezpečnosti. Hlavne, že Robert Fico, radový poslanec, má zabezpečenú ochranku už niekoľko mesiacov a my stále nepoznáme dôvod. Policajti z úradu zatiaľ vypovedajú o únose vietnamského občana. Nechávať Smeru ministerstvo vnútra je ako nechať SNS obranu, či posadiť Blahu do Výboru pre európske záležitosti. Bohužiaľ, všetkých týchto vecí sme schopní.
Danko zase robil hanbu
Len pár dní po tom, čo bol slovenský premiér Pellegrini na stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, sa aj kapitán Andrej vybral na výlet. Zúčastnil sa osláv Dňa víťazstva nad fašizmom v Moskve a veľkej vojenskej prehliadky na Červenom námestí.
Od anexie Krymu sa na týchto oslavách západní lídri neobjavujú, Moskva tento rok tvrdila, že nepozývali žiadnych významných svetových lídrov. To Dankovi samozrejme nevadí, pretože nie je významný svetový líder a do Moskvy chodí na výlety pomerne často, zväčša za svojím kamarátom Viačeslavom Volodinom, predsedom ruskej Dumy, ktorý je aj na sankčnom zozname EÚ. Ruský politológ Andrej Kolesnikov o ňom hovorí, že ho Rusko ani nemôže použiť na svoju propagandu, keďže ho tam nikto nepozná. Viacej pozornosti si vyslúžil bývalý prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev, ktorý len prednedávnom premenoval hlavné mesto Astanu po sebe na Nur-Sultan. V takejto spoločnosti egomaniakov sa Danko musel cítiť ako ryba vo vode.
Dostal sa aj na stretnutie zo samotným Putinom, kde mu podľa svojich slov “ďakoval za dialóg na riešenie akýchkoľvek problémov”. Ešte predtým sa mu ale na prehliadke z druhej rady poklonil, len aby mu mohol potriasť rukou.
Dankove výlety sú síce bezvýznamné pätolízačstvo, robia nám však zbytočnú medzinárodnú hanbu. Oveľa horšie však je, keď sa Danko vráti domov a ústami ešte stále zamazanými Putinovým krémom na topánky začne obhajovať proruské hlúposti a blokovať strategické dokumenty. Navrhujem, aby sme pri najbližšej návšteve Danka v tej Moskve nechali už natrvalo. Veď nech zostane, keď sa mu tam tak páči.
Bizarnosti týždňa
1. Slovenský zväz ľadového hokeja ustúpil Dankovi a hokejisti nastúpili v dresoch so slovenským štátnym znakom. Znak s hokejkami si však dali na ramená ako kapitánske výložky. Potešilo hádam viac ako výhra nad USA.
2. Richard Sulík to skúša takto…
Na záver ešte zopár citátov
„Poďakoval som sa mu aj za to, čo všetko robí pre dialóg na vyriešenie akýchkoľvek problémov.“
– Andrej Danko o tom, že sa Putinovi poďakoval za to, že keď majú krajiny problém, Rusi sa prídu porozprávať s puškami.
„Súdruh veliteľ, som potešený vašou operáciou na Kryme!“
– Ruský generál Putinovi na prehliadke, na ktorej sa zúčastnil aj Danko o spomínanom dialógu.
„Rusko nenapadlo Ukrajinu. Ide o vnútroštátny ukrajinský spor, v ktorom proti sebe stoja západní Ukrajinci a rusky hovoriaci východní Ukrajinci.“
– Ľuboš Blaha nevie rozoznať ruských vojakov od rusky hovoriacich Ukrajincov.
„Ja som meno Bödör asi ani nepočul.“
– Nový riaditeľ NAKA Branislav Zurian o tom, že nepočul o jednom z najznámejších oligarchov, ktorý má údajne vplyv na políciu. No pekne.
„Ak sa nám nepodarí zastaviť bruselský diktát, budeme musieť vystúpiť.“
– Marián Kotleba o tom, že keď sa nám nepodarí zastaviť Mariána Kotlebu, budeme musieť niesť následky.
