Opakovanie hlúpostí je matkou tuposti alebo na čo je dobré celoživotne sa vzdelávať
„Každé opakovanie je matkou múdrosti – s výnimkou opakovania hlúpostí“ (Stano Radič). Prečo dokola opakujeme tie isté chyby? Dosiahneme vrchol a padneme na hubu. Inak povedané, po dosiahnutí istého pokroku kultúr a civilizácií prichádza ich nevyhnutný pád.
Rokmi overená a viacerými vednými odbormi presiaknutá teória cyklického vývoja nám dáva za pravdu. Nejde len o Egypt či Mayskú civilizáciu. Krásne ideály starovekej gréckej filozofie či umenie starovekého Ríma zničili barbarské kmene v piatom storočí nášho letopočtu. Antiku vystriedalo obdobie temna: stredovek s Ora et Labora („Modli sa pracuj“ – pozn. autora). Kladivo nielen na čarodejnice, ale aj na intelektuálov a vedcov typu Giordana Bruna. Jeho upálenie v roku 1600 sa stalo symbolom útlaku vedeckého bádania. To už ale na dvere klopal humanizmus a renesancia. Starovek-stredovek; humanizmus-vojny; fašizmus, komunizmus-demokracia. Stále dokola: hore-dole.
Slovensko nám zelenie a nie je to prírodou – potrebujeme opäť po-pa-puli, aby sme potvrdili teóriu cyklického vývoja? Podľa aktuálnych predvolebných prieskumov či simulovaných volieb do EÚ na stredných školách, možno sucho konštatovať: vox populi, vox Dei (hlas ľudu, hlas boží, pozn. autora). Túži naozaj taká masa ľudu ísť o krok dozadu, opakovať hlúposť, znovu zvoliť vševediacich diktátorov? Ťažko sa bojuje, ak ste v početnej menšine. Darmo, Gaussova krivka nepustí. Čo môže pomôcť? O.i. aj celoživotné učenie sa, ktoré začína v našom mikrosvete, v našich rodinách.
Rodičovské vzory a prostredie, v ktorom vyrastáme formujú našu osobnosť. Ak by sme detských potomkov nacistických pohlavárov vychovávali vo francúzskej roľníckej rodine, tak z nich nevyrastú fašisti. Rovnako ako deti adoptované z osady v Jarovniciach. Teraz sú z chlapcov „Švédi z osady“ (dok.film, SR, 2018). Distingvovaní, úspešní, pracujúci a kriticky premýšľajúci muži. Vzormi pre deti sú primárne ich rodičia. Tí v nich môžu zasadiť semienko poznania a rešpektu voči inakosti. Bohužiaľ, platí aj naopak. Rodičia nie sú vo formovaní osobnosti dieťaťa sami. Druhým, o niečo slabším formatívnym pilierom je škola a pedagógovia v nej. Našťastie, moju generáciu v školstve zachytila dobrá fáza cyklického vývoja (s výnimkou kreslenia Aurory v MŠ a byť iskričkou v prvej triede ZŠ tiež nebolo nič moc). Sloboda voľne myslieť, cestovať, hovoriť a písať. Nemal som tieto šance úplne v celej línii štúdia. Keď som v roku 1998 prvýkrát absolvoval študijnú cestu do Londýna, boli sme ešte mimo EÚ. Na hranici boli dve rady: EU a THE OTHERS. Vlastne bol len jeden rad: TÍ DRUHÍ a tam som čakal ja. O niekoľko rokov THE OTHERS už pre mňa a najmä môjho brata nejestvovalo. Študoval v Londýne bakalára a vo Švajčiarsku MSc., pretože v tom čase, už Slovensko bolo členským štátom Únie a cesty do okolitého sveta boli otvorené.
Členstvo v EÚ nie je len o štúdiu. Je i o práci. O možnostiach, ktoré sú pre dnešných mladých úplnou samozrejmosťou. Mladší kamarát pôsobil niekoľko rokov na západe. Teraz sa vrátil, zrazu sa mu zazelenalo v hlave a neuvedomuje si, že za dobrý štart do života v Nemecku môže ďakovať práve nášmu členstvu v EÚ. Hovorme a diskutujme o týchto veciach v našom bežnom živote. Zdravý rozum je predsa ten najlepší recept.
Okrem rozumu môže na extrémizmus platiť aj ľudskosť a celoživotné vzdelávanie. To musí obsahovať správne morálne vzorce od prvých krokov dieťaťa až po univerzitu tretieho veku. Počúvajme starších a učme sa od nich. Nezabúdajme. Prosím, neopakujme hlúposti.
Volám sa Michal Kozubík. Kandidujem vo voľbách do Európskeho parlamentu (SaS) na pozícii číslo 9. Budem sa zasadzovať o to, aby mal každý právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. Aby sme všetci mohli získať zručnosti, ktoré nám umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti.
