Denník N

Opakovanie hlúpostí je matkou tuposti alebo na čo je dobré celoživotne sa vzdelávať

„Každé opakovanie je matkou múdrosti – s výnimkou opakovania hlúpostí“ (Stano Radič). Prečo dokola opakujeme tie isté chyby? Dosiahneme vrchol a padneme na hubu. Inak povedané, po dosiahnutí istého pokroku kultúr a civilizácií prichádza ich nevyhnutný pád.

Rokmi overená a viacerými vednými odbormi presiaknutá  teória cyklického vývoja nám dáva za pravdu. Nejde len o Egypt či Mayskú civilizáciu. Krásne ideály starovekej gréckej filozofie či umenie starovekého Ríma zničili barbarské kmene v piatom storočí nášho letopočtu. Antiku vystriedalo obdobie temna: stredovek s Ora et Labora („Modli sa pracuj“ – pozn. autora). Kladivo nielen na čarodejnice, ale aj na intelektuálov a vedcov typu Giordana Bruna. Jeho upálenie v roku 1600 sa stalo symbolom útlaku vedeckého bádania. To už ale na dvere klopal humanizmus a renesancia. Starovek-stredovek; humanizmus-vojny; fašizmus, komunizmus-demokracia. Stále dokola: hore-dole.

Slovensko nám zelenie a nie je to prírodou – potrebujeme opäť po-pa-puli, aby sme potvrdili teóriu cyklického vývoja? Podľa aktuálnych predvolebných prieskumov či simulovaných volieb do EÚ na stredných školách, možno sucho konštatovať: vox populi, vox Dei  (hlas ľudu, hlas boží, pozn. autora). Túži naozaj taká masa ľudu ísť o krok dozadu, opakovať hlúposť, znovu zvoliť vševediacich diktátorov? Ťažko sa bojuje, ak ste v početnej menšine. Darmo, Gaussova krivka nepustí. Čo môže pomôcť? O.i. aj celoživotné učenie sa, ktoré začína v našom mikrosvete, v našich rodinách.

Rodičovské vzory a prostredie, v ktorom vyrastáme formujú našu osobnosť. Ak by sme detských potomkov nacistických pohlavárov vychovávali vo francúzskej roľníckej rodine, tak z nich nevyrastú fašisti. Rovnako ako deti adoptované z osady v Jarovniciach. Teraz sú z chlapcov „Švédi z osady“ (dok.film, SR, 2018). Distingvovaní, úspešní, pracujúci a kriticky premýšľajúci muži. Vzormi pre deti sú primárne ich rodičia. Tí v nich môžu zasadiť semienko poznania a rešpektu voči inakosti. Bohužiaľ, platí aj naopak. Rodičia nie sú vo formovaní osobnosti dieťaťa sami. Druhým, o niečo slabším formatívnym pilierom je škola a pedagógovia v nej. Našťastie, moju generáciu v školstve zachytila dobrá fáza cyklického vývoja (s výnimkou kreslenia Aurory v MŠ a byť iskričkou v prvej triede ZŠ tiež nebolo nič moc). Sloboda voľne myslieť, cestovať, hovoriť  a písať. Nemal som tieto šance úplne v celej línii štúdia. Keď som v roku 1998 prvýkrát absolvoval študijnú cestu do Londýna, boli sme ešte mimo EÚ. Na hranici boli dve rady: EU a THE OTHERS. Vlastne bol len jeden rad: TÍ DRUHÍ a tam som čakal ja. O niekoľko rokov THE OTHERS už pre mňa a najmä môjho brata nejestvovalo. Študoval v Londýne bakalára a vo Švajčiarsku MSc., pretože v tom čase, už Slovensko bolo členským štátom Únie a cesty do okolitého sveta boli otvorené.

Členstvo v EÚ nie je len o štúdiu. Je i o práci. O možnostiach, ktoré sú pre dnešných mladých úplnou samozrejmosťou. Mladší kamarát pôsobil niekoľko rokov na západe. Teraz sa vrátil, zrazu sa mu zazelenalo v hlave a neuvedomuje si, že za dobrý štart do života v Nemecku môže ďakovať práve nášmu členstvu v EÚ. Hovorme a diskutujme o týchto veciach v našom bežnom živote. Zdravý rozum je predsa ten najlepší recept.

Okrem rozumu môže na extrémizmus platiť aj ľudskosť a celoživotné vzdelávanie. To musí obsahovať správne morálne vzorce od prvých krokov dieťaťa až po univerzitu tretieho veku. Počúvajme starších a učme sa od nich. Nezabúdajme. Prosím, neopakujme hlúposti.

 

Volám sa Michal Kozubík. Kandidujem vo voľbách do Európskeho parlamentu (SaS) na pozícii číslo 9. Budem sa zasadzovať o to, aby mal každý právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. Aby sme všetci mohli získať zručnosti, ktoré nám umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti.

Teraz najčítanejšie

Michal Kozubík

Mám to šťastie, že moja práca je zároveň moje hobby. Takmer dvadsať rokov sa venujem pomoci núdznym a pohybujem sa na poli sociálnej práce. Táto profesia v sebe spája staroslivosť o ľudí na križovatkách života a vedecký život. Je skvelé vidieť ako sa vaše výskumné zistenia môžu pretaviť do praxe a byť na osoh iným. Počas štúdií v Nemecku a Holandsku som sa u študentiek, študentov pomáhajúcich profesií stretol so silným politickým aktivizmom. Veď kto lepšie pozná problémy chudobných ľudí žijúcich na perifériách či dennodenné ťažkosti, ktorým čelia ľudia s postihnutím alebo deti bez rodičov? Svojim malým dielom sa snažím byť politicky aktívny a prispieť tak k sociálnej zmene. Som členom politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS).