„Chýbate mi,“ píše Nasrín Sotúdeová z väzenia svojim deťom

Iránska právnička a aktivistka za práva žien Nasrín Sotúdeová má len zriedka možnosť poslať z väzenia listy svojim dvom deťom. Jej listy odhaľujú rodinnú traumu, spôsobenú vládou, ktorá tvrdí, že ich chráni.

Nasrin odsúdili na 38 rokov a 148 rán bičom. Žiadajte s Amnesty International jej okamžité prepustenie TU.

Nasrín Sotúdeová nikdy neuhla a neprestala robiť to, čo považovala za správne. Počas svojej dlhej, obdivuhodnej kariéry odhaľovala nespravodlivosť trestov smrti a zasadzovala sa za práva detí v Iráne. Jej nateraz poslednou snahou bolo namietať proti ponižujúcim zákonom, ktoré nútia už deväťročné dievčatá nosiť hidžáb pod hrozbou väzenia, pokuty alebo bičovania. Po dvoch nespravodlivých procesoch Nasrín odsúdili na spolu 38 rokov väzenia a 148 rán bičom za to, že žiadala pre ženy a dievčatá možnosť voľby. Z toho si musí vo väzení odsedieť 17 rokov.

Nasrín Sotúdeová je aj matkou dvoch detí. Oddanosť spravodlivosti a rovnosti, ktorú žiada pre svoje klientky, popudila proti nej iránske úrady. Uväznili ju už dvakrát: raz v roku 2010 a znovu v roku 2018. Oba razy ju odtrhli od milovaných detí – a deti od svojej milujúcej a odvážnej mamy. Z väzenia napísala niekoľko listov synovi Nimovi, ktorý má teraz jedenásť rokov, a dcére Mehraveh, teraz devätnásťročnej. Ako ukazujú nasledujúce úryvky z týchto listov, útrapy, ktoré prežíva ju priviedli k spytovaniu vlastných rozhodnutí z pozície matky. Do nespravodlivej situácie ju však neuvrhli vlastné rozhodnutia, ale represívna vláda, ktorá sa rozhodla jej odhodlanie zlomiť. Mnohí pritom tvrdia, že Nasrín je tou najlepšou matkou, akou len môže byť, keď ukazuje svojim deťom, že pravda a spravodlivosť sú princípy, za ktoré stojí za to bojovať, a že byť dobrou matkou neznamená vybrať si medzi svojim hodnotami a svojimi deťmi. Listy od Nasrin nájdete nižšie.

Marec 2011

Ahoj, môj najdrahší Nima,

Písať Ti list je také ťažké! Ako ti mám povedať, kde som, keď si taký nevinný a ešte primalý na to, aby si mohol pochopiť skutočný význam slov ako väzenie, zatknutie, odsúdenie, súdny proces či nespravodlivosť?

Minulý týždeň si sa ma spýtal: „Mami, pôjdeš dnes s nami domov?“ a ja som ti musela odpovedať pred zrakom dozorkýň: „Ešte mi práca trochu potrvá, takže prídem domov neskôr“. A ty si prikývol, akoby si mi chcel povedať, že rozumieš, chytil si ma za ruku a dal si mi na ňu sladkú detskú pusu.

Ako ti vysvetlím, že to, či prídem domov, nezávisí odo mňa; že sa nemôžem za vami rozbehnúť ani keď viem, že si otcovi povedal, aby ma poprosil, nech už toľko nepracujem a vrátim sa domov? Ako ti vysvetlím, že žiadna „práca“ by ma nikdy nemohla udržať takto ďaleko od Teba?

Môj drahý Nima, za týchto šesť mesiacov som sa dvakrát neovládateľne rozplakala. Prvýkrát, keď zomrel môj otec a mne nedovolili ani trúchliť a prísť na jeho pohreb. Druhýkrát vtedy, keď si chcel, aby som šla s vami domov, a ja som nemohla.

Môj najdrahší Nima, súdy už viackrát rozhodli, že pokiaľ ide o návštevné práva, trojročné dieťa nesmie zostať len s otcom bez prerušenia 24 hodín. Vychádzali z presvedčenia, že malé deti by nemali byť na celých 24 hodín oddelené od mamy, pretože by to poškodilo ich psychiku.

A pritom tie isté súdy ignorujú práva trojročného dieťaťa pod zámienkou, že cieľom jeho mamy je „konať proti národnej bezpečnosti“ svojej krajiny. Ja pravdaže vôbec nechcem „konať proti národnej bezpečnosti“ – ako právnička som mala jediný cieľ, vždy brániť moje klientky pomocou zákona.

Chcem, aby si vedel, že ako žena som hrdá na ťažký trest, ktorý mi udelili, a že mi bolo cťou zastupovať mnohé obrankyne ľudských práv. Neústupná snaha žien nakoniec dokázala, že bez ohľadu na to, či ich niekto podporuje alebo nie, už ich viac nemožno ignorovať.

S nádejou na lepšie dni,

Maman Nasrín

Apríl 2011

Mojej najdrahšej Mehraveh, mojej dcére, mojej pýche a radosti,

Už je to šesť mesiacov, odkedy ma vzali preč od vás, mojich milovaných detí. Za tých šesť mesiacov nám dovolili stretnúť sa len zopárkrát, aj to v prítomnosti dozorkýň. Za celý ten čas som vám nesmela napísať, dostať obrázok, či aspoň stretnúť sa s vami bez bezpečnostných obmedzení. Moja drahá Mehraveh, ty najlepšie zo všetkých chápeš môj smútok, ktorý mi zviera srdce, pretože vieš, za akých podmienok nám dovolili byť spolu. Po každej jednej návšteve a každý jeden deň bojujem s myšlienkou, či som správne zvážila a rešpektovala práva svojich vlastných detí. Nikdy som nič nepotrebovala viac než istotu, že Ty, moja milovaná a múdra dcéra, ma neobviňuješ, že som porušila vaše práva.

Raz som ti povedala: „Dcéra moja, dúfam, že ti nikdy nenapadne, že som na vás nemyslela alebo že som si takýto trest zaslúžila… Všetko, čo som robila, je legálne a v súlade so zákonom.“ Ty si ma láskavo pohladkala malými ručičkami po lícach a opakovala si len: „Ja viem, mami… ja viem…“ V ten deň som sa oslobodila od nočnej mory, že ma bude odsudzovať moja vlastná dcéra.

Moja najdrahšia Mehraveh, tak ako som vždy cítila potrebu dbať o vaše práva a vždy som sa ich snažila chrániť ako som len vedela, nikdy som nedokázala byť ľahostajná ani k právam mojich klientok.

Ako by som mohla vycúvať vo chvíli, keď si ma predvolali úrady, vediac, že moje klientky sú za mrežami? Ako by som ich mohla opustiť, keď si ma najali ako svoju právnu zástupkyňu a čakal ich súdny proces?

Túžila som chrániť práva mnohých, a zvlášť práva vás – mojich detí – a vašu budúcnosť. To ma viedlo k zastupovaniu takýchto prípadov pred súdom. Myslím, že bolesť, ktorú preto znáša naša rodina a rodiny mojich klientok, nevyjde nazmar. Spravodlivosť prichádza práve vtedy, keď väčšina už prestáva dúfať.

Chýbaš mi, moja najdrahšia, posielam ti stovky bozkov,

Maman Nasrín

September 2018

Ahoj, môj najdrahší Nima,

Neviem, ako začať tento list. Ako mám zabudnúť, že tento rok musíš začať školský rok bezo mňa a na dôvažok aj bez otca, a tvrdiť ti, že tento rok je normálny ako každý iný? Ako mám od Teba chcieť, aby si chodil do školy načas, robil si úlohy, dobre sa učil a bol dobrý chlapec, dokým sa nevrátim?

Prieči sa mi dávať Ti takéto materské rady, pretože viem, že za svoj mladý život zažívaš ustavičné traumy z toho, že ma navštevuješ vo väzení, z toho, že ma nesmieš navštevovať, a zo strachu z nespravodlivosti.

Ako matka nemôžem od Teba chcieť, aby si na mňa zabudol a aby si si povedal, že žiadnu mamu ani nemáš, len aby som mohla pokračovať vo svojej práci a ďalej s čistým svedomím bojovať za ľudské práva. Kiežby som nikdy nemusela byť k Tebe takáto krutá.

***

Moja práca právničky, ktorá je v Iráne pod neustálymi útokmi, ma ťahá – a teraz už aj otca – do víru nespravodlivosti a zbabelosti, rozbíjajúceho iránsku právnickú obec.

V týchto dňoch na Teba stále myslím, aký osamelý sa musíš cítiť. A na našu drahú Mehraveh, na ktorú sme takí hrdí a ktorá sa teraz musí o Teba starať a byť Ti mamou aj otcom.

Posielam ti slzy plné lásky, v nádeji, že vďaka nim bude pre Teba nespravodlivosť našej doby trošku znesiteľnejšia.

Posielam Ti tisíce bozkov, lebo som Ťa už príliš dlho nevidela.

Maman Nasrín