Denník N

Naozaj udržateľne vyrovnaný rozpočet ?

V médiách sa často spomína, že Slovensko tento rok dosiahne vyrovnaný rozpočet. A vraj nie jednorázovo, ale „udržateľne” aj pre ďalšie roky. Posledné údaje EK naznačujú, že k udržateľnému vyrovnanému rozpočtu nám chýba 1,2 mld eur. A že sme v tom dosiahli takmer nulový progres medzi rokmi 2013 a 2020. Údaje RRZ o dosiahnutí stability verejných financií sú ešte horšie o jednu miliardu eur. Už dnes tak vieme, že kvôli nekonsolidovaniu v dobrých časoch a rozvráteniu dôchodkového systému by budúca hospodárska politika mala dosiahnuť prebytky, ak by naozaj chcela stabilné verejné financie.

V médiách sa často spomína, že Slovensko tento rok dosiahne vyrovnaný rozpočet. Ministerstvo financií sa navyše chválilo, že tento vyrovnaný rozpočet nie je len jednorazový pokus, ale že je to o to cennejšie, že ho dosiahneme “udržateľne”. A že to teda je historický úspech pre naše verejné financie, naznačujúc ich dlhodobú stabilitu do budúcnosti.

OK, pozorovatelia si už všimli, že žiadna relevantná inštitúcia zatiaľ neverí aktuálnemu vyrovnanému rozpočtu v tomto roku (EK: deficit 0,5% HDP, NBS – 0,7% HDP, RRZ -0,8% HDP), naznačujúc dieru v rozmedzí 500-800 mil. eur. Podrobnejšie si však rozoberme koncept udržateľnosti ako ho poznajú ekonómovia z dvoch hľadísk: dobré vs. zlé časy (EK čísla) a dlhodobé najmä demografické trendy (RRZ analýza). Posledná prognóza Európskej komisie, ako aj správa RRZ o udržateľnosti naznačili, ako ešte oveľa ďalej sme od “udržateľného” vyrovnaného rozpočtu.

Dobré časy v ekonomike automaticky vylepšujú rozpočet cez dočasne vyššie dane a nižšiu potrebu sociálnych výdavkov. A naopak, v zlých časoch – aj bez pričinenia vlády – sa deficit zväčšuje automaticky. Preto sa ekonómovia radšej pozerajú na tzv. “štrukturálny deficit”. To znamená, aký deficit by rozpočet mal, keby sme žili v priemerne dobrých časoch. To je teda ten férovejší ukazovateľ, ktorý hovorí, aký skutočný dopad vláda má na aktuálne zdravie našich verejných financií nad rámec vplyvu dobrých/zlých časov a často figliarskych jednorázových opatrení. Ak sa tento štrukturálny deficit zmenšuje, vláda naozaj “konsoliduje”. Ak naopak rastie, vláda “rozhadzuje” nad rámec svojich udržateľných príjmov.

Koľko miliárd eur nás delí od udržateľného vyrovnaného rozpočtu (v dnešných cenách a na dnešnú veľkosť ekonomiky, mld. eur)

Zdroj: EK, prepočet autora (štrukturálny deficit prerátaný na dnešné HDP, v mld. eur). Tento pohľad ešte ignoruje dlhodobé demografické trendy v budúcnosti.

Posledné čísla EK hovoria, že Slovensko dosiahne v tomto roku “štrukturálnu” bilanciu nie 0,0% HDP, ale stále pomerne vysoký štrukturálny deficit na úrovni až -1,3% HDP. Inými slovami, od udržateľne vyrovnaného rozpočtu nás delí 1,2 miliardy eur … Navyše, v tomto ospevovanom rozpočte – podľa odhadu EK – nedôjde k žiadnemu reálnemu šetreniu[1]. A v minulom roku, Slovensko dokonca “rozhadzovalo”[2]. To znamená, že udržateľný (tu čítaj štrukturálny) deficit v tomto roku má byť horší ako bol v roku 2017. Ako graf navyše ukazuje, na konci prognózovaného obdobia v roku 2020 súčasná hospodárska politika má vyprodukovať štrukturálny deficit takmer nezmenený od roku 2013. To znamená takmer nulový progres v udržateľnom znižovaní deficitu zo strany vlády medzi rokmi 2013 a 2020[3].

Mimochodom, z pohľadu modernej fiskálnej politiky robíme v rokoch 2018-2019 úplný opak, ako by sme mali. Dochádza tu k pro-cyklickej fiskálnej expanzii. To znamená, v dobrých časoch prehrievajúcej sa ekonomiky ešte prilievame do ohňa a nepripravujeme sa na zlé časy. To nie je dobré.

Na stabilné verejné financie sa môžeme pozrieť ešte z dlhodobejšieho pohľadu, berúc do úvahy aj známe dlhodobé trendy najmä v demografii a zdravotníctve. To je pohľad RRZ. Donedávna veľkosť diery vo verejných financiách bola v tomto pohľade viac-menej totožná, 1,2 mld eur[4]. V tomto roku sme však nabúrali udržateľnosť dôchodkového systému zavedením dôchodkového stropu a teda vytvorili dodatočné narušenie stability do budúcnosti. Zarátajúc tento efekt, vyrovnanosť verejných financií z dlhodobého hľadiska[5] si vyžaduje od budúcich vlád dodatočné trvalé šetrenie na úrovni 2,2 mld. eur … A to je teda hodne ďaleko od stability.

Takýto výpadok znamená rozpočtovú mínu pre budúcu hospodársku politiku. Program stability predpokladá, že rozpočet bude vyrovnaný v nasledujúcich rokoch. Takisto nový minister financií potvrdzuje tento záväzok. Už dnes však vieme, že kvôli malému konsolidovaniu v dobrých časoch od roku 2014 a rozvráteniu stability dôchodkového systému by budúca hospodárska politika mala dosiahnuť prebytky, ak by naozaj chcela stabilné verejné financie v takomto prostredí.

 

[1] Tzv. konsolidačné úsilie je odhadované na 0,0% HDP pre rok 2019.

[2] Na úrovni cca 300 mil. eur (konsolidačné úsilie bolo záporných 0,4% HDP).

[3] V roku 2013 bol štrukturálny deficit na úrovni 1,48% HDP vs. odhadovaný štrukturálny deficit na úrovni 1,44% HDP v roku 2020 (za predpokladu nezmenenej hospodárskej politiky).

[4] Pre rok 2018 bol ukazovateľ dlhodobej udržateľňosti 1,3% HDP, pre viac info viď tu.

[5] RRZ (podľa zákona) aproximuje budúcnosť nasledujúcimi 50 rokmi, ignorujúc dlhodobejšiu budúcnosť. Ak by sme sa pozerali aj nad rámec 50 rokov, tak (každoročná) diera vo verejných financiách by bola väčšia asi o 600 mil. eur  (tzv. ukazovateľ S2 Európskej komisie).

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Tóth

Bývalý viceguvernér NBS pre menovú politiku, riaditeľ IFP, hlavný ekonóm ING Bank a UniCredit Bank a predseda Klubu ekonomických analytikov