Symbolika predposledného dielu Game of Thrones
Seriál je výbornou metaforou, ktorú nepochopíme v jeden moment, ale potrebuje dlhý vývoj v čase. Metaforu, ktorá potrebuje aby sme sa emočne angažovali na revolúcii, kde až tesne pred najdôležitejším zvratom alebo niekedy až po, máme možnosť pocítiť a pochopiť, že tá želaná revolúcia je horšia ako zlo, ktorého sa snažila zbaviť. Nie že by v histórii neexistovalo množstvo dejinných udalostí, ktoré sú v podstate veľmi podobné, len často našu pozornosť nepritiahnu a nijak vnútorne nás neangažujú. Nedokážeme niekedy pochopiť to k čomu máme odstup, lebo je to pre nás iný neexistujúci svet (aj keď sa to paradoxne udialo v minulosti na tejto planéte) a tak má na nás nakoniec väčší vplyv fikcia, ktorá však dokáže zaujať našu pozornosť a prinúti nás niečo prežívať, takmer ako keby sa to reálne dialo.
Skvelá nie je iba práca s príbehom, ale s divákom. Svet Game of Thrones ukazuje v svojich sériách rôzne nedokonalosti sveta a rôzne druhy zla. Mnohých zásadových ukazuje ako naivných, zobrazuje fanatikov, ktorí sú ochotný obetovať aj vlastné dieťa v prospech veci, ktorej veria, ukazuje aj takých, ktorí nemajú bariéry niekomu inému ublížiť a nachádzajú v tom ešte potešenie. Väčšina pozitívnych charakterov prežíva sériu za sériu potom hlavne vďaka svojmu umu, vyhodnotiť súčasnú situáciu a nepristupovať k nej naivne.
Divák prežíva krivdu za krivdou, v podobe obetí a postáv, ktorým sa udejú. To ho niekde vo vnútri ženie, čoraz viac veriť revolučnosti ako evolučnosti. A hľa, seriál nám ukázal, to čo nám ukazuje aj história na mnohých príkladoch, ako sa revolučnosť môže zvrhnúť v ospravedlňované násilie a vraždenie.
Nie iba ako diváci Game of Thrones, ale aj ako diváci svetového diania sme často emočne namotávaní a často po čase prichytení na nejaké revolučné myšlienky a tézy, kde veríme na osvieteného záchrancu a naopak čoraz menej veríme v nepretržite omylnú vládu všetkých. Ale čo ak je práve ta nedokonalosť naším šťastím? Čo ak časy mnohých nedokonalostí sú tie lepšie úseky dejín? Než úseky dejín kedy prichádza jediná pravda, jediná správnosť. Záchrancovia a osloboditelia, ktorí môžu nakoniec oveľa viac ublížiť, než ako sľubovali pomôcť. Je to pre nás možno ťažké pochopiť, zlo má mnoho tak diametrálne odlišných podôb, nie je iba jedným určitým nepriateľom, často tí, ktorí budujú jediného určitého nepriateľa a naučia sa ho nenávidieť sa tiež stanu súčasťou nejakej podoby zla.
Čo ak časy mnohých nedokonalostí sú tie lepšie úseky dejín? – Aj keď sú pri moci rôzne formy zla, ktoré nedokonalosti prehlbujú, než aby ich riešili. Áno to môže brzdiť revolučnosť alebo aj spôsobovať degeneráciu. Ako postupovať, aby nerevolučný evolučný spôsob bol účinný a nie naivný a neefektívny?
Možno je to aj poznaním a pripustením si všetkých vecí, ktoré fungujú alebo skôr fungujú ako nie, je to možno aj postoj v ktorom je vďaka za svet v ktorom žijeme, za situáciu v ktorej žijeme. Schopnosť vážiť si to dobré čo je.
Mnoho foriem zla cíti svoju oprávnenosť, niektoré sa môžu vnímať aj ako spravodlivé či užitočné. Málokedy zlo prežíva dlho, pri moci vie byť obvykle roky, menej často už desaťročia, ale generácie nemá šancu prežiť v konkrétnej podobe. Zrúti sa práve preto, že je zlom, že ubližuje, je neefektívnym. Prežije vždy len typologicky, keď za pár generácii ľudia majú znova podobné slabosti ako ich predkovia, aby podobnému typu zla podľahli a vôbec ho vytvorili, aj keď v novšej verzii a aktualizovanej podobe.
Môže sa k nám vkrádať cez nejakú identitu, tak ako aj cez odvrhovanie a popieranie nejakej identity. Zlo na nás čaká na póloch, v našich vlastných extrémoch, nie v rovnováhe, nie v strede. A stred nie je aritmetický prienik pravdy a nepravdy (tento princíp nahráva, že čím väčšie klamstvo, tým viac rozoklaná je pravda). Stred je rovnaký odstup a prístup k všetkému, keď viac hľadáme a skúmame ako útočíme a obraňujeme, keď sa rozhodujeme na základe faktov a nevyberáme selektívne na základe toho pre čo sme rozhodnutí.
Evolučnosť dobra je pomalá, ale existuje. Zlo chce často podobné, len rýchlo a verí, že účel svätí prostriedky, ktoré nemôžu byť zlé, akokoľvek sú. V skutočnosti zlo vzniká na nedostatku viery v evolučnosť dobra, keď radšej pristúpime na revolučné pohnútky a prestaneme veriť, že svet ide zmeniť malými krôčikmi, malými posuvmi vpred, keď ich prestaneme vôbec vnímať alebo si ich ceniť a radšej sa pridávame k vyznávačom konca sveta, ktorí na kedysi na rohoch ulíc a dnes v diskusiách na internete hlásajú ako sa svet rúti do záhuby.
Posledných 32 rokov nežijem v dokonalom svete. Stalo sa veľa krívd, veľa zlého. Ale vnímam aj tie pozitívne zmeny, ktorých nebolo málo, mnoho nedokonalostí, ktoré vymizli alebo sa zmenšili. Nerád by som aby to všetko jedného dňa skazila nejaká hlúpa revolúcia, ktorej sme sa rozhodli veriť, tak ako v Game of Thrones.
Daenerys: „Myslia si, že naše milosrdenstvo je slabosť. Milosrdenstvo je naša sila. Naše milosrdenstvo voči budúcim generáciám.“ (Čo v danom momente skôr hovorí o ochote obetovať súčasnú)
Teda v duchu Orwellovho citátu: „Pravda je klamstvo, láska je nenávisť a vojna je mier.“
Alebo ešte jeden jeho citát: „Minulosť bola vymazaná, vymazanie bolo zabudnuté a klamstvo sa stalo pravdou.“ V sérii Game of Thrones je personifikáciou snahy o vymazanie Noční Kráľ a Trojoký havran je personifikáciou onej minulosti, pamäti ľudstva, ktorého chce Noční Kráľ zničiť.
Mnohé zlo však nemá o minulosť záujem alebo iba selektívne, čerpať v nej dôvody pre svoju nenávisť a pofidérnu spravodlivosť, nie však poučenia.
Aj my žijeme v Kráľovom prístavišti a okolo nás sú rôzne Daenerys, rôzni Noční Králi, máme pri moci rôzne skazené postavy ako Cersei. Našťastie, nikomu len tak nepomôže armáda mŕtvych či draci, iba naša podpora alebo aj nepodpora. Naozaj nám pomôže iba podpora pre tých, ktorí chcú postupovať evolučne a nie revolučne, podpora pre tých ktorí majú trpezlivosť pre pomalé zmeny k lepšiemu než schopnosť obetovať iných alebo postupovať na ich úkor.
