Denník N

Dankova ekonomická diplomacia- Číne a Rusku k službám!

Andrej Danko sa rozhovoril, že chce byť slovenský Miloš Zeman a otvárať pre našich podnikateľov dvere v Číne a Rusku. Zemanove snahy však skončili blamážou a Danko dopadne najskôr rovnako.

Vo včerajšom rozhovore s Braňom Závodským sme sa od kapitána našej Národnej rady opäť dozvedeli mnoho nového. Napríklad sa Andrej Danko prihlásil k dlhoročnej tradícii predsedov Slovenskej národnej strany vystupovať na verejnosti vždy úplne triezvy. Okrem toho Danko povedal že Rusko je treba vnímať ako „obrovský trh, obrovské možnosti“, a že  chce robiť to, čo robí český prezident Miloš Zeman, teda „otvárať dvere ľuďom, podnikateľom“ do Číny, Ruska a Bieloruska. Poďme sa teda na ambície predsedu parlamentu pozrieť podrobne.

Miloš Zeman zdieľa s Andrejom Dankom rovnaký druh virózy. (Foto TV Nova)

Je Rusko obrovský trh?

Ani nie. Podľa čísel Medzinárodného menového fondu z roku 2018 je Rusko 11. najväčšia ekonomika podľa HDP. To znie na prvý pohľad ako úctyhodné číslo, no v skutočnosti je Rusko v ďalekom závese za Francúzskom, Spojeným kráľovstvom, Talianskom, či Kanadou a má zhruba rovnako veľké HDP ako Južná Kórea. Do týchto krajín pritom Andrej Danko dvere otvárať nechodí. Nepáchol ani do Indie (7. najväčšia ekonomika sveta), Brazílie (10. miesto) Španielska (13. miesto), Holandska (17. miesto), či na Taiwan (20. miesto).

Nesmieme zabúdať aj na štruktúru Ruskej ekonomiky- podľa dát z roku 2017 tvorila 45% ruského exportu ropa a ropné produkty, nasleduje plyn, uhlie, železo, diamanty, hliník a nikel. Výrobky strojárskeho priemyslu tvoria len 3,6% ruských vývozov, z nich väčšina sú letecké motory a ich súčiastky. A napríklad automobily, o ktorých sa predseda Národnej rady tiež zmienil, tvoria len 0,4% ruského exportu (čo nie je prekvapivé, na druhej strane kúpou Lady získavate zriedkavejší automobil než napríklad kúpou Mercedesu, alebo BMW).

Naopak slovenský vývoz do Ruska tvoril v roku 2018 1,9% celkového exportu Slovenska, čo je menej než náš vývoz do Španielska, Holandska, Rumunska, či USA. A samozrejme ďaleko menej než náš export do Nemecka, alebo Českej republiky. Na druhej strane, ruský trh môže poskytovať unikátne príležitosti pre niektoré odvetvia našej ekonomiky. Tak napríklad, podľa nedávnych údajov ruského štatistického úradu štvrtina Rusov nemá splachovací záchod a 29 miliónov Rusov nemá prístup k tečúcej vode. Z toho je jasné, že Rusko by sa malo stať predmetom intenzívneho záujmu všetkých slovenských výrobcov kadibudiek. Ďalšie zaujímavé príležitosti ponúka Rusko pre výrobcov liekov na HIV, výrobcov obuškov a elektrotechniky pre bezpečnostné zložky, či pre potravinárske podniky so zameraním na stravovanie dôchodcov.

Slovenský Zeman

Samozrejme, naša krátka analýza by sa nemala zameriavať len na Rusko, lebo pán Danko mal ambície aj ohľadne Číny tak, ako to robí prezident Zeman. Ten sa do Číny podľa vlastných slov chodí učiť, ako sa „stabilizuje spoločnosť“, a to veľmi intenzívne- za šesť rokov v úrade bol v Číne päťkrát. Vďaka ekonomickej diplomacii prezidenta Zemana (a mnohým iným veciam) prisľúbil čínsky prezident Si Ťin-pching Českej republike do roku 2020 investície vo výške 232 miliárd korún (cca 9 miliárd Eur). K tomu pribudla sľubovaná investícia spoločnosti Huawei vo výške 8,8 miliardy korún, ktorá mala zamestnať tisíce ľudí.

Lenže, sľuby sa sľubujú a v skutočnosti sa takmer nič z avizovaných investícií nerealizovalo. Podľa údajov českej vládnej agentúry Czechinvest sa podarilo namiesto 232 mld. skutočne dojednať nové investície v hodnote len 6,7 mld. korún. Po investíciách do priemyslu a moderných technológií, či závode firmy Huawei, ktorú medzitým označili západné bezpečnostné služby za hrozbu, nie je samozrejme ani pamiatky. A podľa údajov Českej národnej banky po 5 rokoch Zemanovho prezidentovania v skutočnosti celkové priame investície Číny v Česku klesli o vyše 15 mld. korún. Debakel nakoniec musel priznať aj sám Zeman, ktorý nízke investície označil za škvrnu na, inak zrejme úžasnej, spolupráci medzi Českom a Čínou.

Samozrejme, aj cynik ako ja uznáva, že spolupráca a diplomacia nie je len o číslach. Preto sa poďme pozrieť na niekoľko ďalších zaujímavých výsledkov práce Miloša Zemana na vzťahoch s Čínou a Ruskom:

Prezident Zeman menoval v roku 2015 za svojho poradcu pre ekonomické otázky Jie Ťien-minga, zakladateľa čínskej spoločnosti CEFC spájanej s komunistickou rozviedkou. CEFC kupuje v Prahe viacero nehnuteľností, vrátane kancelárskej budovy Florentinum od skupiny Penta. Aktivity CEFC riadi v Česku Jaroslav Tvrdík, exminister obrany vo vláde vtedajšieho premiéra Miloša Zemana, ktorý si vyslúžil prezývku „Luftjarda“. Tá mu prischla po tom, čo bol z ministerstva obrany stranou ČSSD uprataný do funkcie riaditeľa Českých aerolínií, ktoré následne (podľa poslanca Miroslava Kalouska) priviedol do hrobu. CEFC kupuje na Tvrdíkov popud futbalový klub Slávia.

Rok 2016: pri návšteve Si Ťin-pchinga v Prahe českí policajti zakročili proti miestnym občanom, ktorí demonštrovali kvôli porušovaniu ľudských práv v Číne. Polícia pri zaisťovaní toho, aby čínsky prezident nebol rušený pohľadom na tibetské vlajky porušila zákon.

Rok 2017: šéf CEFC Patrick Ho je v New Yorku zatknutý pre podozrenie z korupcie. O rok neskôr je v Číne pre podozrenia z hospodárskej kriminality  zatknutý aj Zemanov poradca Jie Ťien-ming. Od zadržania o pánovi Jie nikto nepočul a nie je známe kde sa nachádza. Tí Zemanovi poradcovia, ktorí ešte žijú nie sú nezvestní odlietajú pána Jie do Číny hľadať. Čína je veľká a tak ho nenašli. Taktiež v roku 2017:  neznáma firma za ktorú sa prezident Zeman a jeho poradcovia prihovárali v Kyrgizstane údajne nedodržala dohody s miestnou vládou, projekt na stavbu elektrárne sa nekoná. Česko si vyslúžilo medzinárodnú hanbu.

Rok 2018: vysoko zadĺžená CEFC sa dostáva do ekonomických problémov, skupina J&T uplatnila svoje záložné právo a odvolala vedenie CEFC Europe. CEFC mala skupine J&T dlžiť 450 miliónov Eur, ktoré podľa Tvrdíka bola CEFC schopná zaplatiť. Partner J&T Patrik Tkáč to okomentoval slovami „Jarda klame.“ Českú CEFC nakoniec prevzala spoločnosť CITIC, ktorú vlastní priamo čínsky štát. Jie Ťien-ming je dodnes nezvestný, Zemanovi už nechýba. Taktiež v roku 2018: v prezidentskej kampani pred druhým volebným obdobím sa Zeman chválil, že pomohol v Rusku dojednať zákazku na 6000 traktorov Zetor. Zákazka zrejme napreduje výborne, lebo firma pred Vianocami oznámila, že prepustí 40% zamestnancov. Mimochodom, výrobcu traktorov Zetor spoluvlastní slovenský podnikateľ Zoroslav Kollár.

Et cetera, et cetera.

Pánboh s nami a zlé preč!

Celkovo musí byť jasné, že za cestami Andreja Danka je niečo celkom iné, než ekonomická diplomacia a snaha o rozvoj národného hospodárstva. Ak by sa aj nejaké tie „dvere“ podarilo predsedovi parlamentu otvoriť, je zrejmé, že ekonomický výsledok by bol taký ako v Českej republike- teda žiaden (prinajlepšom). Cenou za veľké ekonomické nič by bola ešte viac pošramotená povesť u našich spojencov, ktorí už teraz otvárajú oči nad tým, čo SNS predvádza na ministerstve obrany a kapitán Promile v Moskve. Mimochodom, väčšina z tých spojencov sú zároveň naši kľúčoví obchodní partneri, a narozdiel od Číny a Ruska doma neporušujú ľudské práva a nevysielajú svoju armádu dovolenkovať na Ukrajinu.

Bývalý ruský ministerský predseda Viktor Černomyrdin sa preslávil výrokom, ktorým zhrnul moderné Rusko do jednej vety: „Mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to ako obvykle.“ Aké úmysly má Andrej Danko, to vie len on sám. Ak ale prejde od úmyslov k činom po vzore Miloša Zemana, s ktorým má zatiaľ spoločnú hlavne rovnakú virózu, tak už nám ostáva len ten Pánbožko. Lebo toto dopadne ešte horšie než obvykle.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie