Denník N

Rešpekt

Ak chceme hľadať a riešiť príčiny náklonnosti mladých ľudí k extrémizmu, musíme ísť hlbšie, ako do učebníc dejepisu.

Pôvodne mal byť toto úplne iný článok. Chcela som sa venovať nedostatočnej a podceňovanej výuke histórie na školách. Chcela som poukázať na to, že pokým nebudú žiaci dostatočne oboznámení s históriou, bude hroziť, že mladí ľudia sa budú uberať extrémistickými cestami. Chcela som písať o tom, že by sme mali mladých ľudí v školách motivovať k čítaniu, k diskutovaniu a k spoznávaniu histórie.

Avšak uvedomila som si, že ak chceme hľadať dôvody, prečo mladí ľudia sympatizujú s extrémistami, nacistami a fašistami, mali by sme ísť hlbšie. Čo majú všetky tieto skupiny spoločné? Dešpekt k iným ľuďom. Tieto skupiny nepoznajú rešpekt k inakosti, nepoznajú rešpekt k ľudskému životu.

Dnes som sa ocitla na jednej nemenovanej základnej škole. Boli dve hodiny poobede, takže mladší žiaci boli v družine a tí starší roztrúsení po škole a dvore. Počas môjho krátkeho pobytu na chodbe tejto školy som sa stala svedkom veľmi nemilej a najmä alarmujúcej situácie. Neďaleko mňa stála veľmi mladá učiteľka. Bola dôkladne nalíčená, učesaná a oblečená ako z magazínu. Ideálna pani učiteľka. Táto ideálna a krásna pani učiteľka telefonovala a žiakom nevenovala takmer žiadnu pozornosť. Do telefónu hovorila, ako ju dnes žiaci s**ú a už by išla domov, ale nemôže, lebo tie decká sa jej musia potulovať po triede.

Zrazu sa vo dverách objavil malý chlapček. Z jeho slov som vyrozumela, že stratil svojich spolužiakov, keď išli na obed. Reakcia učiteľky ma absolútne prekvapila. Treskla mobilom o stôl a zvrieskla naňho, či je nenormálny. Začala po ňom kričať a vybíjať si na ňom celodennú frustráciu. Potom ho schmatla za ruku a odišla s ním von.

Tak presne tento obraz sa mi naskytol dnes na bežnej základnej škole. A mne napadá otázka: Skutočne môžme zastaviť vzájomnú nenávisť iba tým, že skvalitníme výuku histórie a budeme so žiakmi viac diskutovať o extrémizme?

Ak chceme mladých ľudí viesť k vzájomnému rešpektu a úcte, nesmieme dopustiť, aby sa k malým deťom niekto správal takto. Ako sa cítil ten malý chlapec, keď vedel, že učiteľka je autorita a on musí byť ticho? Tá učiteľka úplne pošliapala dôstojnosť toho chlapca. Ukázala mu, s akým neskutočným dešpektom sa dá k niekomu správať.

Prečo si učiteľka dovolila takéto správanie k žiakovi? Lebo mala o dvadsať rokov viac? Lebo mala vyššie vzdelanie? Alebo jednoducho preto, že mohla, pretože jej mocenská pozícia jej to umožnila?

Koľkokrát niekto dieťa zahriakol, okríkol a umlčal, pretože je iba dieťa? Kedy sa na názory detí skutočne prihliada a kedy sú naopak zosmiešňované? Tieto otázky sú skutočne dôležité, ak chceme nájsť odpovede na otázku, prečo mladí ľudia inklinujú k extrémizmu, nenávisti a neúcte.

A čo je ešte horšie, ak budú neustále strašení autoritami a nebudú sa na ne pozerať kriticky, veľmi ľahko sa môže stať, že v dospelosti sa chorobne upnú na takúto autoritu. Ak budú celé detstvo počúvať všetky pani učiteľky a budú učené, že tým sa neodvráva, vodcovia a iní extrémisti budú mať pripravenú krásnu ornú pôdu. Títo mladí ľudia ich budú počúvať s otvorenými ústami a konať všetko, čo sa im povie.

Ak budú deti vedené k tomu, že takéto správanie je normálne, nepomôže nám viac histórie, povinnej literatúry ani workshopy. Ak budú malé deti neustále vystavované dešpektu zo strany dospelých a ak im učitelia, rodičia, vychovávatelia a všetci okolo nedajú najavo ich vlastnú hodnotu, tieto deti nebudú mať rešpekt k životu ostatných. Nebudú mať rešpekt k menšinám, pretože väčšina je predsa viac. Rovnako ako je učiteľ nedotknuteľná autorita, ktorá môže všetko. Ak im dospelí vezmú sebaúctu v detstve, tieto deti nemôžu mať predsa úctu k iným.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Alexandra Mravíková

Študujem na Masarykovej univerzite v Brne, čítam knihy, chodím do divadla a snažím sa veriť, že láska a pravda vždy zvíťazia.