Denník N

Keď dôstojnosť prezidenta iniciatívne háji štátny orgán

Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva odkázali Rade pre vysielanie a retransmisiu, domnelo chrániacej dôstojnosť raz prezidenta republiky, inokedy štátnych úradníkov, ako sa správať k vysielateľom.

Dovolíme si drzo vysloviť, že v niektorých aspektoch bytia je náš štát ešte vždy tranzitívnou krajinou. Rozmenené na drobné, po niektorých chodníčkoch sveta slobody sa ešte len učíme chodiť a nejeden fundamentálny demokratický inštitút budovaný od základov ešte neuzrel svetlo sveta v celistvosti.

Je tomu tak aj pri garanciách slobody prejavu entít šíriacich verejne svoje posolstvá na jednej strane, a ochrane ľudskej dôstojnosti a cti osôb, ktoré sa stali subjektami zasiahnutými týmito posolstvami na strane druhej.

Niekedy štátny orgán domnelo chráni dôstojnosť osôb proti slobode prejavu tam, kde o túto ochranu ani samotný dotknutý subjekt nestojí a v situácii, v rámci ktorej tento konkrétny štátny orgán nie je povolaný takúto ochranu poskytovať. V iný deň pre zmenu súdy neochránia slobodu prejavu vo vzťahu k ochrane dôstojnosti za stavu, kedy sa takejto ochrany dotknutý subjekt vyslovene domáha, a kedy poskytnutie ochrany slobode prejavu na to určeným súdom znamená zároveň chrániť slobodnú spoločnosť ako takú.

Túto dezorientáciu potom v tej menej hanebnej alternatíve uvedie na správnu mieru Ústavný súd a prešľapy si vyriešia medzi sebou štátne orgány samé doma. V trápnejšom prípade sa však vyvážajú tieto neduhy do Európy, kde sa potom musí už samotný štát nechať poučiť ako narábať so slobodou Európskym súdom pre ľudské práva tak, ako tomu bolo v nasledovnom prípade.

Glosovať o prezidentovi s úctou

Európsky súd pre ľudské práva v novembri 2017 rozhodol proti Slovenskej republike, že táto porušila právo na slobodu prejavu súkromného vysielateľa tým, že ho Rada pre vysielanie a retransmisiu sankcionovala za zásah do ľudskej dôstojnosti osoby, o ktorej informovala. Ochranu právam vysielateľa neposkytli ani súdy, na ktoré sa vysielateľ obrátil.

Prečo nám Štrasburg dohováral?

Rada sankcionovala text glosy uverejnený vysielateľom v apríli 2012 v programe „Prvé noviny“, týkajúci sa zosnulého prezidenta Poľskej republiky Lecha Kaczyńskeho.

Autor príspevku vo vysielaní označil pád poľského lietadla s prezidentským párom v apríli 2010 za obrovskú ľudskú tragédiu. „Celé Poľsko smúti a politici mu vyjadrujú viac alebo menej úprimnú sústrasť. Vyžaduje to diplomatický protokol. Takže aj rusofilní slovenskí politici, hoc na silu, ale vytlačia nejakú slzu nad smrťou rusofóbneho Lecha Kaczyńskeho. Svoj žiaľ prejavujú aj bežní občania, ktorých k tomu nijaký protokol netlačí. Židia, homosexuáli, liberáli, feministky i ľavicoví intelektuáli trpko ľutujú smrť muža, ktorý reprezentoval extrémny poľský konzervativizmus, symbol krajiny, kde sa ľudia, ktorí nie sú heterosexuálni bieli katolícki Poliaci, rodia za trest. Je mi ľúto, ale ja Poliakov neľutujem. Ja im závidím,“ glosoval autor.

Podľa Rady glosa zasiahla do ľudskej dôstojnosti zosnulého prezidenta Poľskej republiky. Za problematické považovala Rada predovšetkým posledné dve vety príspevku.

Takýto náhľad na zverejnenú glosu však nezdieľal Európsky súd pre ľudské práva. Ten vyriekol, že v prípade vysielateľa nebol splnený princíp nevyhnutnosti obmedzenia jeho slobody prejavu.

Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva štátne orgány chránili subjektívne práva bývalého poľského prezidenta, pričom neponúkli relevantné dôvody o potrebe ochrany verejného záujmu a verejnosti pred šírením nenávistných komentárov adorujúcich smrť človeka pre jeho iné politické zmýšľanie. Európsky súd pre ľudské práva taktiež vzal v úvahu, že Rada rozhodovala z vlastnej iniciatívy a nie na základe či už podnetu osôb blízkych bývalému prezidentovi Poľska alebo na základe podnetu poľského ľudu či vlády.

Povinnosť nezasahovať do dôstojnosti iných

Rada sa v opísanom spore opierala o zákon o vysielaní a retransmisii ukladajúci vysielateľom povinnosť, aby šírené informácie, myšlienky a názory spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom nezasahovali do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.

Účel tejto normy sa dá chápať ako poskytnutie ochrany ľudskej dôstojnosti v situácii, kedy dotknuté osoby nemajú k dispozícii prostriedky ochrany alebo z objektívnych príčin sa efektívne nedomôžu ochrany svojich práv v rámci súkromnoprávnych mechanizmov. Ochrana ľudskej dôstojnosti týchto osôb Radou by navyše mala ísť ruka v ruke s ochranou verejného záujmu.

Ako správne tento účel čítať pošepol Rade Ústavný súd v náleze II. ÚS 174/2017 z 24. januára 2017.

Podľa Ústavného súdu pôjde o prípady, kedy názory zasahujú do ľudskej dôstojnosti ľudí, ktorí nemajú objektívne možnosť sa proti zásahom súkromnoprávne brániť pre ich nespätosť s daným prostredím, napr. migrujúci ľudia – zásahom do ľudskej dôstojnosti týchto osôb by mohlo byť znevažujúce informovanie o ich migrácií.

Rovnako môže ísť o skupiny osôb, ktoré objektívne nebenefitujú z poskytovaných prostriedkov ochrany pred takýmto zásahom vzhľadom na ich sociálnu či ekonomickú situáciu a prostredie pôvodu, napr. osoby zo znevýhodneného sociálneho prostredia – zásahom do ľudskej dôstojnosti týchto osôb by mohlo byť pohŕdavé a tendenčné informovanie o ich spôsobe života.

Taktiež je súca aktivita zo strany Rady podľa Ústavného súdu v situácii zásahu do ľudskej dôstojnosti osôb v spojení s konkrétnymi skutočnosťami z minulosti, príkladmo pri názoroch týkajúcich sa holokaustu, zločinov proti ľudskosti, vojnových konfliktov v minulosti, ak napríklad tieto osoby nežijú – zásahom do ľudskej dôstojnosti týchto osôb by mohol byť vo vysielaní poskytnutý priestor pre popieranie holokaustu alebo zľahčovanie útrap ľudí preživších holokaust či ich blízkych.

Sentencia z predchádzajúceho odseku sa identicky týka aj prítomnosti, napr. pri názoroch spojených s terorizmom či extrémizmom – zásahom do ľudskej dôstojnosti obetí by mohlo byť necitlivé alebo príliš explicitné informovanie o obetiach alebo zraneniach.

Ústavný súd zdôraznil, že použitie sankčného mechanizmu zo strany Rady obstojí navyše iba vtedy, ak bolo pre dosiahnutie cieľa chrániť ľudskú dôstojnosť nevyhnutné.

Keď Rada chráni dôstojnosť štátneho úradníka

V tomto duchu Ústavný súd rozhodoval vyššie citovaným nálezom II. ÚS 174/2017 o sťažnosti súkromného vysielateľa, ktorému Rada uložila pokutu za odvysielanie správy „Úradníci chceli zobrať dieťa od rodiča, skončilo na psychiatrii“, ktorá mala zasiahnuť do osobnej cti v programe zobrazenej súdnej úradníčky.

Podľa Rady v dôsledku poskytnutia opakovaných detailných záberov tváre súdnej úradníčky bez rastrovania tvárovej časti, ako aj jej vyjadrení v rámci súdneho výkonu bez modifikácie hlasu bola bezpochyby pre užšiu verejnosť súdna úradníčka identifikovateľná. Rozhodnutie Rady potvrdil Najvyšší súd.

Podľa Ústavného súdu Rada a Najvyšší súd rozhodnutiami neústavne zasiahli do slobody prejavu vysielateľa. Ústavný súd zhodnotil, že Rada chránila subjektívne právo súdnej úradníčky na česť a ľudskú dôstojnosť, pričom takúto ochranu dotknutej úradníčke môže poskytnúť a poskytuje v prvom rade súd na základe žaloby na ochranu osobnosti.

V prípade vysielateľa „nešlo o šírenie informácií, ktoré by zasahovali do ľudskej dôstojnosti osoby alebo skupiny osôb, ktoré by sa na základe objektívnych skutočností nemohli domáhať ochrany súkromnoprávnymi prostriedkami ochrany subjektívnych práv a ani nešlo zo strany Rady o hájenie verejného záujmu na ochrane ľudskej dôstojnosti tretích osôb v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii a najmä v zmysle účelu zákona, ktorý tento plní“.

Predmetom šírených informácií navyše bola podľa Ústavného súdu činnosť súdnej úradníčky pri výkone súdneho rozhodnutia, išlo „o zachytenie činnosti predstaviteľa orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. A teda predmetom šírených informácií neboli aktivity osoby pri súkromnej činnosti v čase osobného voľna“.

Záverom si dovolíme pripomenúť, že post-tranzitívnou sa spoločnosť nestáva plynutím času, ale reálnym a permanentným presadzovaním slobody a zodpovedným prístupom a spôsobom uvažovania o nej.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie