Denník N

Prerámovanie v terapií

Vyrobiť rám vyžaduje istú zručnosť. Nie je to len tak, hlavne ak nemá byť len tak, či naoko. Vytvoriť rám ktorý má dyhovanie, alebo je vyrezávaný, v tom už je kus umenia a talentu. A neplatí to len pre umenie povedzme z obdobia baroka…

Asi ťažko by sme našli niečo tak prehliadané, no pre samotné dielo dôležité. Farby, či použité štetce ostanú bokom, ale rám obraz sprevádza aj po jeho vytvorení…

Úlohy rámu

Rám sa presadil aj v samotnom bývaní. Rám okna ako nástroj k nazeraniu sveta okolo, rám dverí ako nástroj prechodu z miesta na miesto. Ozdobný rám označuje napríklad výklenok so sochou – postavou, ktorá si zaslúži obdiv. Veľmi často dávame rám fotografiám, keď chceme aby vynikli isté okamihy z nášho života. Do rámu dávame aj dôležité dokumenty, napr. diplom zo vzdelania. Niektorí ľudia sa cítia dobre, ak okolo nich je nábytok zdobený ozdobným rámom.

Obraz bez rámu by nám dnes prišiel ako niečo neúplné. Hoci môže byť zámerom umelca, aby obraz ostal bez rámu a aby ho obdivovateľ nechal na seba pôsobiť a v sebe ten obraz „dokončil“.

Aj keď rám je len decentný, plní svoju úlohu veľmi dobre. Stanovuje hranice medzi obrazom a okolím, chráni obraz pred poškodením a definuje / ukotvuje ho. Rám stanovuje priestor, ktorý je obrazu vymedzený.

Terapia prerámovaním

Prečo takýto úvod k rámu? Pretože existuje terapia, ktorá premieňa skúsenosť človeka tým, že mu pomáha dať udalostiam nový rám (kontext) – je to proces prerámovania.

Naše myšlienky, naše emócie a pocity, naša skúsenosť a to všetko vsadené do kontextu. Ten kontext je rám. Keď sa zmenia okolností (kontext), zmenia sa aj myšlienky, emócie a pocity spojené s tým, čo sa stalo. A tým aj naša skúsenosť. Preto je dôležité pracovať s rámom.

Úlomky zo života

Keď príde na pretras náš život, často ho vnímame ako obraz, oveľa skôr je však vitrážou. Kedy naposledy ste stáli pred nádhernou katedrálou? Často pripomíname katedrálu svoju krásou, aj keď tu a tam treba niečo opraviť a prebudovať. Čo je však ešte podstatnejšie v tejto chvíli, sú vitráže na oknách katedrály. Každá vitráž sa skladá z malých úlomkov, ktoré spolu tvoria jeden celok. Aj náš život sa skladá z takýchto úlomkov a je dôležité, z akých úlomkov vyskladáme celý obraz.

Tým sa vraciame k rámu. Náš život utvorilo veľa udalostí. Každá z nich je takýmto úlomkom a nesie so sebou isté posolstvo. Aj jeden úlomok je dôležitý. Predstavte si, že by vo vitráži bolo jedno sklíčko bezfarebné, alebo jednoliate. Narušilo by to celkový obraz.

Ten správny rám

V bežnej reči hovoríme – zmeniť na niečo pohľad. V odbornej reči tento jav, navyše vyvolaný úmyselne sa volá terapiou. Práve terapia učí človeka buď zmeniť svoj postoj a prístup, alebo skúsenosť. V kontexte dnešnej témy – je to zmena pohľadu pomocou prerámovania.

Táto vec ostáva mimo bežné vzdelávanie na školách, ale pri silnej emócií máme sklon vec rýchlo uzavrieť a dať jej rám (kontext). Problém je v tom, že je náročné situáciou a emóciou sa  dlhšie zaoberať, prípadne zvážiť viac argumentov. Tá situácia sa časom stane neznesiteľná,

Vďaka tomu, že tam je silná emócia potrebujeme to čím skôr uzavrieť, aj keď pritom skĺzneme do čiernobieleho sveta. A tak udalostiam dávame rám, ktorý im nepatrí. Ako keby ste krajinke dali rám z krikľavej farby.

Uchopenie rámu

Ak chceme zavesiť, zvesiť, prípadne preniesť obraz, pomôže nám rám. Kontext nám pomáha uchopiť skutočnosť podobne, ako rám. Uchopiť a začať pracovať s tým, čo sa stalo.

S prerámovaním sa pritom stretneme bežne – keď sa náš pohľad zmení. Často je to nečakané a podnet príde zvonka. Napríklad dozvieme sa niečo, čo úplne zmení náš pohľad. V terapií sa pracuje s prerámovaním v dvoch prípadoch, keď človek sám chce prehodnotiť skúsenosť a keď ho skúsenosť ťaží a obmedzuje v živote. V oboch prípadoch podnet prichádza od človeka, líši sa len motivácia.

Ak sa podarí zmeniť kontext, alebo ak chcete rám, tak sa musí zmeniť aj pohľad. Skutočnosť už nemôže zostať rovnaká. Ako keď do farby ktorou maľujete pridáte z inej a získate iný odtieň…

Proces prerámovania

Prečo je proces prerámovania tak zložitý? Ako sme vyššie uviedli, človek v emočne náročnej situácii potrebuje uzavrieť čo sa stalo. A aby sa tak stalo, potrebuje si to nejako zdôvodniť. Problém je, že aj keď je dôvod racionálny, mohol byť prijatý na rýchlo. Alebo došlo k jeho zracionalizovaniu – jednoducho sme si ospravedlnili prečo sa to stalo. Niekedy dochádza aj k milosrdnej lži – skutočnosť je natoľko ťaživá, že ju vytesníme a nahradíme niečím iným.

Zmeniť pohľad je náročné. Tu a tam sa nám to podarí. Zrejme sme na to aj pripravení, len ešte neprišiel k tomu vhodný impulz. Možno ubehlo dosť času, alebo sme sa niekam posunuli. Aj tak však na chvíľu ostaneme stáť ako zarazení. Akoby sme stáli s úlomkami a snažili sa nanovo z nich poskladať niečo nové. Zmena však môže byť veľmi náročná. Ako keď sa dozvieme niečo, čo nás doslova pošle do kolien. Mnohí vtedy môžu konať skratovo.

Ako otvoriť príbeh

A preto zmena spojená s procesom prerámovania, teda aktívna zmena – otvorenie príbehu, jeho rozanalyzovanie a znovu poskladanie je dobré absolvovať s niekým, kto má skúsenosti. V bežnom živote hovoríme o niekom, kto si tým prešiel. Pri sprevádzaní hovoríme o niekom, kto Vám pomôže poskladať úlomky, aby človek odišiel posilnený. Porozprávať svoj príbeh, to často robíme s ľuďmi, ktorí sú nám blízky. Pracovať s týmto príbehom a uzdraviť ho, to už je priestor pre odbornú pomoc.

V obidvoch prípadoch je dôležitý pocit, že ten druhý chápe, prečo si to myslíme. Ak rovno zaútočí na pocit – tým že rovno poprie náš argument, uzavrieme sa diskusií. Stiahneme sa do ulity. Je dosť možné, že sa snažíte usmerniť niekoho, na kom Vám záleží. Spravidla nie ste prvý a ani posledný. Priama argumentácia môže len posilniť pocit nepochopenia a vtedy to „racionálne“ ide bokom.

Ako teda postupovať?

S citom, malými krokmi a pomocou obrazov, podobenstiev, príbehov a metafor. Jednoducho sprostredkovať tomu druhému poznanie – príbeh v ktorom sa nájde a z ktorého si vezme ponaučenie – a to bez toho, aby ho vnímal ako súdenie seba, či posudzovanie. A najlepšie načasovať to tak, aby k tomu dospel sám – aby sa tomu otvoril bez prekážok. V podstate tak možno simulovať bežnú skúsenosť – kedy sa tu a tam dozvieme niečo, čo zmení náš pohľad, akurát nečakáme na ten impulz, ale dáme k tomu impulz. V prípade terapie je to umožniť človeku, aby k odpovedi dospel sám – vytvoriť mu zázemie, aby skutočnosť poprevracal zo všetkých strán…

Dôležitou súčasťou tohto procesu je nádej. Človek sa mení, ale potrebuje nádej, že sa niekam posunie, potrebuje radosť z úspechu – z toho že niečo zvládol a prekonal. A posilnení tým, že ste to dokázali a prekonali aj seba, budete odolnejší aj v bežnom živote a to je to cenné uplatnenie do života, ktoré prekonanie seba prináša.

.

Význam terapie prerámovania je v skutočnosti, že aktívne pristupuje k úlomkov nášho života, aby ich prehodnotila a umožnila nám akoby nanovo vyskladať život. Je to podobný proces, ako keď pri rekonštrukcii vitráže sa snažíte očistiť a ošetriť každý úlomok, nestrácate pritom z očí celý obraz a keď to dokončíte, zaskvie sa v celej kráse.

Tomáš Hupka

Mark Tymell je dlhoročným terapeutom a psychológom, ktorý sa venuje predovšetkým hypnóze. Je zakladateľom a riaditeľom Uncommon Knowledge. Autorom množstva článkov a prednášok. A jeho kniha Prerámovanie v terapií bola podkladom pre tento článok…

Zdroj fotografie:

Dreamy Deco Home

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom