Rázsochy sú testom nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie
Ministerstvo zdravotníctva žiada zmenu zákona, aby mohlo rýchlejšie obstarávať nemocnicu na Rázsochách. Odvoláva sa na to, že námietka jedného z neúspešných uchádzačov v tendri na búracie práce, brzdí celú stavbu. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) je pripravený rokovať, podľa Nadácie Zastavme korupciu by nemal požiadavke vyhovieť.
Začiatkom roku 2018 Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo verejné obstarávanie na búracie práce skeletu nedobudovanej nemocnice v Bratislave na Rázsochách. Hľadala sa firma, ktorá by za odhadovaných 17,5 mil. Eur bez DPH skelet zbúrala, postarala sa o vybúrané sutiny a o odpad.
Na podmienky súťaže sme sa v Nadácii pozerali hneď po jej vyhlásení. Niektoré vyžadované referencie nám prišli na prvý pohľad príliš špecifické, a takpovediac „šité na mieru“. Napríklad, od uchádzačov sa požadovala skúsenosť s búraním budovy, ktorá mala minimálnu výšku 32 metrov alebo 8 poschodí. Aký je rozdiel medzi demolíciou 7 poschodovej a 8 poschodovej budovy?
Ponuky mali byť hodnotené aj podľa percentuálnej výšky recyklácie a opätovného použitia vybúraných stavebných materiálov. Toto kritérium je zmysluplné, pretože uprednostňuje ďalšie stavebné využitie materiálu pred jeho uložením na skládku.
Skupina dodávateľov „METROSTAV – MROZEK“ podalo cenovú ponuku 10,69 mil. eur bez DPH a prisľúbila recykláciu vo výške sto percent, čo im zabezpečilo prvé miesto. To sa nepáčilo druhému v poradí, skupine dodávateľov „Doprastav – Despe“, ktorí ponúkli o niečo nižšiu cenu 10,66 mil. Eur bez DPH a recykláciu 71%.
Tomuto tandemu stavebných firiem sa zdalo byť technicky nemožné, aby sa recyklovalo sto percent materiálu, keďže nie všetok splní technické normy pre ďalšie využitie. Tretím v poradí bola skupina dodávateľov „Strabag – Destroy“ za 10,08 mil. Eur bez DPH a recykláciou 10%.
„Doprastav-Despe“ preto využili svoje zákonné právo a obrátili sa s námietkou na Úrad pre verejné obstarávanie, aby prešetril, či je v poriadku, že vyhrala technicky nesplniteľná ponuka. Je nesporne nemožné recyklovať taký stavebný odpad, ako je napríklad nebezpečný odpad, odpad so zlými technickými vlastnosťami, drevený odpad atď.
Ďalším zaujímavým bodom námietky je poukázanie na to, že v súťažných podkladoch projektant neuviedol ani len odhad objemov jednotlivých typov získaných materiálov z búraného skeletu, a preto uchádzači v podstate len tipujú, koľko a akého materiálu bude treba recyklovať.
Úrad pre verejné obstarávanie skonštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne tým, že Ministerstvo zdravotníctva vôbec pri hodnotení ponúk neriešilo reálnosť sľúbenej stopercentnej recyklácie a ani sa len neopýtalo firiem „METROSTAV – MROZEK“, ako to mienia splniť.
V ostatných častiach námietku úrad zamietol z procesných dôvodov. Úrad prikázal Ministerstvu zdravotníctva znovu vyhodnotiť ponuky. Praktický verejný obstarávateľ by postupoval cestou najmenšieho odporu, rozhodnutie by prijal, opýtal sa firiem „METROSTAV – MROZEK“, ako to s tými sto percentami mysleli a podľa spokojnosti s odpoveďou by firmy buď vylúčil alebo by ich opätovne označil za víťaza.
Do tohto momentu prebiehalo všetko v poriadku. Ministerstvo zdravotníctva však rozhodnutie neprijalo, odvolalo sa a začalo tlačiť na Úrad pre verejné obstarávanie. Absurditou non plus ultra je žiadosť ministerstva o účelovú zmenu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by umožnila zadať zákazku v akomsi nešpecifikovanom „zrýchlenom“ konaní.
Vo verejnom obstarávaní je zákonným faktom, že podmienky účasti musia byť primerané a nediskriminačné. Súťažné podklady musia byť určité, jednoznačné a dostatočne presné. (§ 42 ods. 1 zák. o verejnom obstarávaní).
Ak súťažné podklady neobsahovali odhadované množstvá materiálov na recykláciu, je to chyba. Kto má mať o demolovanej stavbe lepšie informácie, než projektant ministerstva, ktorý mesiace pripravoval projekt do súťaže? Má to byť stavebná firma, ktorá má pár týždňov na naštudovanie celého projektu a prípravu ponuky?
Ak sa verejný obstarávateľ nevysporiadal s mimoriadne podozrivými ponúkanými 100%tami recyklácie, je to taktiež chyba. (§ 53 ods. 2 zák. o verejnom obstarávaní) Tieto témy sú obsahom mnohých rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, nejedná sa o nič nové. Riaditeľkou neexistujúcej Nemocnice Rázsochy je Zita Táborská, bývalá predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie. Teda človek, ktorý by mal byť odborníkom na zákon o verejnom obstarávaní a tieto veci poznať.
Ministerstvo zdravotníctva mohlo postupovať mimoriadne transparentne, a, podobne ako napríklad Univerzita J.A. Komenského pri rekonštrukcii internátov v Mlynskej doline, konzultovať súťažné podklady s trhom pred vyhlásenou súťažou v rámci tzv. prípravných trhových konzultácií. Pravdepodobne by sa niekto včas ozval, že projekt je nekompletný a že by nebolo od veci stanoviť nejakú maximálnu akceptovateľnú mieru recyklácie, ako sa to u týchto typov hodnotených kritérií robí.
Vyriešenie vzniknutého problému v štýle „Nevieme dodržať zákon, zmeňme zákon“ nie je správne a ani nie je v súlade s princípmi právneho štátu.
Miroslav Cák, právnik a spolupracovník v oblasti verejného obstarávanie
Zuzana Petková, Nadácia Zastavme korupciu
Verejné obstarávanie a legislatívu v tejto oblasti kontrolujeme v rámci projektu, ktorý bol podporený Fondom pre transparentné Slovensko.
Chcete nám pomôcť v našom úsilí odstrániť korupciu pri nakladaní s verejnými peniazmi? Podporte Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci. Ďakujeme.
