Denník N

Cesta do hlbín rozpoltenej duše dvojitého špióna

Trochu iný pohľad na americko-vietnamské vzťahy ocenený Pulitzerovou cenou

Viet Thanh Nguyen mal len štyri roky, keď jeho rodina ušla z Vietnamu po zjednotení krajiny komunistickou vládou. Jeho debut Sympatizant rozpráva bezmenný špión, syn vietnamskej matky a otca cudzinca, ktorý bol od narodenia pre všetkých parchant, ktorý poriadne nepatrí ani sem, ani tam, takže ani jedna strana ho nemá úplne za svojho. Je to príbeh odmalička rozštiepenej osobnosti človeka, ktorý nie je nikde úplne doma.

V šesťdesiatych rokoch strávil niekoľko rokov štúdiom v slnečnej Kalifornii, kde sa nadchol pre ľavicové ideály, a možno aj preto sa dostal nielen k spolupráci s juhovietnamským demokratickým režimom a americkou tajnou službou počas vojny vo Vietname, ale aj s vietnamskými komunistami. Alebo možno aj preto, že mal vždy schopnosť nájsť tú tenkú hranicu medzi zákonným a nezákonným. Veľmi rýchlo sa naučil, že najlepší druh pravdy je ten, ktorý môže znamenať vždy aspoň dve rôzne veci.

„Jsem jedním z těch, kteří věří, že by svět byl lepším místemn, kdybychom se při slově vražda začali zakoktávat stejně jako při slově masturbace.“

Keď sa vojna priblížila k Saigonu, vďaka svojim kontaktom sa dostal na jedno z posledných amerických lietadiel určených na evakuáciu tých, ktorí s proamerickým režimom spolupracovali. Mal šťastie, lebo chaos evakuácie nechal za sebou množstvo Vietnamcov, ktorých u komunistov nečakalo vôbec nič dobré, pretože sa priklonili k tej nesprávnej strane. Už v utečeneckom tábore na ostrove Guam začal písať svoje šifrované správy Vietkongu, ale neustále nosenie masky ho pomaly začne unavovať.

„Většina Američanů na nás hleděla rozpolceně nebo přímo se zjevnou nechutí – byli jsme živoucími připomínkami jejich palčivé porážky. Ohrožovali jsme svatou symetrii černobílé Ameriky, jejíž jin-jangová rasová politika nenechávala místo pro žádnou jinou barvu, rozhodně ne pro ty mizerné mrňavú žluťásky, kteří vykrádali americkou kapsu.“

Viet Thanh Nguyen pomocou svojho spisovateľského majstrovstva s citom pre detail veľmi plasticky približuje nielen to, ako to počas evakuácie vyzeralo, ale aj realitu utečeneckého tábora a život imigrantov v americkom exile, na ktorý sa dá veľmi ľahko pozerať ako na všeobecnú utečeneckú skúsenosť a sklamanie z revolúcie, keď človek zistí, že „slogany jsou prázdné obleky navlečené na mrtvoly idejí.“

Jeho krajania, vytrhnutí zo svojho známeho sveta, sa z novým svetom vyrovnávajú rôzne, niektorí lepšie, iní horšie, spolu pijú a spomínajú na Vietnam, rozprávajú si každučkú fámu, ktorú sa o sebe dozvedia. Mnohí len prežívajú, hoci doma boli vážení a vzdelaní, musia sa zmieriť s tým, že ak majú prácu, tak zväčša len podradnú, že ich manželky už nie sú žiadne hýčkané lotosové kvety, ale musia pracovať tiež (a často sú úspešnejšie než ich muži).

V tejto knihe je toho tak veľa, že každý si z nej môže vziať (či zapamätať) niečo iné, a možno aj preto takmer každý článok, ktorý som o nej čítala, vyznieval akoby bol napísaný o úplne inej knihe. Nevyhýba sa mučeniu, kolaborantom, výsluchom ani hrôzam vojny, ale zároveň cynicky kritizuje americké prezentovanie skúsenosti s vojnou vo Vietname z pohľadu výhradne bieleho muža.

Sám autor povedal, že pre tie časti knihy, v ktorých náš dvojitý agent spolupracuje so slávnym režisérom pri natáčaní filmu ako kultúrny poradca, bol modelom nielen film Apocalypse Now (Apokalypsa), ale kompilácia celého „hollywoodskeho“ žánru vietnamskej vojny, pri ktorom ho najviac vyvádzal z miery koncept scenára, ktorého najväčším špeciálnym efektom nie je ani tak vyhadzovanie vecí do vzduchu, ale to, že sa slávnemu režisérovi podarilo vyrozprávať celý príbeh bez toho, aby tam jediný Vietnamec vyslovil čo len jedno zrozumiteľné slovo: „Mistr natočí Vesnici právě tak, jak zamýšlel – totiž že moji krajané budou sloužit pouze jako hrubý materiál pro epický příběh o bílých mužích, kteří zachrání hodné žluté lidi před zlými žlutými lidmi.“

Prináša pohľad na bolestivú americkú skúsenosť s vietnamskou vojnou z tej druhej strany a zároveň sprostredkúva pohľad na Vietnam a na všetko, čo na krajine a jej obyvateľoch zanechala americká prítomnosť (a to nie vždy len to negatívne, aby ste si nemysleli). Je to aj výborný príbeh a napínavý triler a pritom sa zamýšľa nad tým, ako sa revolúcia mení z predvoja zmeny na zadný voj kryjúci chrbát hromadeniu moci, ako sa obyčajní jednotlivci dokážu zmeniť vďaka moci uniformy a masy aké ľahké je odzbrojiť idealistu: veď sa ho stačí opýtať, prečo sám nestojí v prvej línii toho konkrétneho boja, ktorý si zvolil.

A ak by sa vám zdalo, že je to celé také príliš pochmúrne, tak vás môžem uistiť, že je to miestami paradoxne aj mimoriadne vtipné najmä vďaka trefným postrehom autora, ako napríklad: „Kdyby se naši krajané ocitli v nebi, stejně by čas od času poznamenali něco v tom smyslu, že tam není tak teplo jako v pekle.“ Čo sa dá celkom dobre povedať aj o nás.

– – –

Viet Thanh Nguyen – Sympatizant (z anglického originálu The Sympathizer do češtiny preložil Karel Makovský, JOTA 2017), v slovenskom preklade vyšla kniha pod rovnakým názvom v Absynte v edícii 100% v preklade Petra Tkačenka (a ak by ste radi ešte niečo s tematikou vietnamskej vojny, skúste Depeše od vojnového korešpondenta Michaela Herra, taktiež vydal Absynt).

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie