Denník N

Čaro taiwanského pouličného trhu

Na Taiwane je veľa miest, kde sa dá dobre najesť. Taiwanské, japonské, kórejské, vietnamské, talianske, americké reštaurácie lákajú zákazníkov farebnými tabuľami, lampiónmi, rôznymi svetielkami a niekedy krátkymi sukňami čašníčiek (to len v Hooters).

Čo ale stopercentne získa moju pozornosť je pouličný trh. Vtedy akoby človek vstúpil do iného sveta. Sveta, kde na neho číhajú rôzne nástrahy v podobe koláčov z prasačej krvi alebo „smradľavého tofu“, pochutinke, pri pohľade na ktorú mnohým Taiwancom tečú slinky. Je to svet, ktorým sa človek musí predierať, lebo z každej strany sa na neho hrnú ľudia, ktorí sa práve ponáhľajú zaradiť sa do rady, na paprikové buchty plnené mäsom, ktoré sa pečú v jednej obrovskej rúre a niekedy dokonca aj prehlušia pach smradľavého tofu. Rada sa týmto svetom predieram. Niekedy aj s lakťami na široko, hlavne keď v diaľke zahliadnem syrové chobotnicové guličky. Ujo ich pekne opraží takým akoby mini plameňometom, veď tu nemá nik čas na vyčkávanie. Syr sa na chobotnici roztopí a vám sa roztopia chuťové poháriky. Guličky vás v ústach pália a vy len rýchlo vydychujete horúci vzduch zatiaľ, čo sa na vás valia davy zo zadu aj spredu. A tak s tým vaším dračím dychom pokračujete na ceste.

Prechádzate okolo stánku s trávovým želé, ktoré nevyzerá zle, ale vždy sa ho bojíte ochutnať, lebo na obrázku majú žabu a niekde v kútiku duše sa bojíte, že tam v tom tá žaba aj bude. Na ústa vypálené chobotnicami hľadáte úľavu. Prichádza v podobe taro mlieka. To je také husté mlieko, ktoré skôr žujete ako pijete, ale v tej chvíli je to to, čo potrebujete. Aby toho nebolo málo, tak zbadáte stánok s papájovým mliekom, tak si dávate pohár aj papájového mlieka. V brušku vám to glgoce, no vy ste ešte len v polovici, tak pokračujete. Prechádzate okolo stánkov, ktoré majú aj stoličky, síce mini, ale predsa len. Sadáte si a zrazu zacítite vo vzduchu niečo zvláštne, obzeráte sa okolo, je vás okolo stola veľa a všetci nadšene hltajú niečo zlatisté…“smradľavé tofu“. Nuž čo, keď už sedíte, tak hádam aj okoštujete. Zo slušnosti. Len kúsok. Ak máte šťastie, tak vaši taiwanskí kamoši zjedia aj vašu porciu. No chuť tofu je už vo vašich spálených ústach. Okamžite hľadáte niečo, čo tú chuť prekryje.

Prechádzate okolo chrámu, pred ktorým ujovia a tety opekajú kačky a ľudia sa tam hrnú v plnom prúde. Premávka na chvíľu zastane, lebo ujo z chrámovej reštaurácie vynáša kačacie hlavy v dvoch obrovských nádobách, ktoré ma priviazané na palici a prenáša ich trhom. Na druhej strane ulice na zemi sedí babka a umýva hrnce. Dostávate sa k rybine, no nič si nekúpite, lebo teta práve na telefóne pozerá televíznu šou a nemá čas na váš problém s pachuťou smradľavého tofu v ústach.

Už ste dosť hlboko v tomto zvláštnom svete, máte trochu pocit, že odtiaľ niet cesty von a nepríjemne sa potíte, ale predsa len pokračujete. Cestou vás výrečný predavač presvedčí, aby ste si kúpili ryžový hotdog. To je hotdog, čo má namiesto rožka lepkavú ryžu s párkom a kapustou. Volá sa „Veľká klobása obíjma malú klobásu“. Zaujímavé. Chutí to fajn. Teta u ovocného stánku vám dá extra ananás a melón, lebo sa pekne usmievate, zatiaľ čo jej mačky sa na vás uprene pozerajú, ako si tak lebedia medzi banánmi. Ujo vedľa, čo predáva knedlíky, je zaneprázdnený ovievaním svojho vnuka vejárom. Aj vy by ste sa radi nechali oviať, no hladný húf ľudí okolo vás vám nedovolí dlhšie prestávky a tak pokračujete teraz už trochu zúfalí. Načahujete sa, aby ste videli ako ďaleko ešte do konca.

Už nie veľa, už ste skoro von. Prechádzate okolo stánkov s rezancami, knedličkami, japonskými omeletami, kórejskými ryžovými koláčmi, prepeličími vajíčkami na špajdli, no už vám je všetko jedno. Chcete ísť von. Vykotúľate sa z marketu a s preplneným bruchom sa nadýchnete tak hlboko, ako sa len dá. Hovoríte, že už nevládzete a kotúľate sa k stanici, no pred odchodom zbadáte stánok s vyprážanými zemiakovými sladkými guličkami. Tým predsa nikto nemôže odolať. Ujo predavač sa vás trochu zľakne, keď vás zbadá. Už ani neviete, či sa potíte z tepla alebo len preto, že ste sa toľko napráskali. Na konci si hovoríte: „Tak toto už nikdy viac!“, ale hovorím vám, že sem sa určite ešte vrátite. Pouličný trh vás doslova pohltí.

Ak chcete vedieť viac o trhoch na Taiwane, tak kuk na youtube.

Teraz najčítanejšie

Eliška Šikulová

Viac príbehov z Japonska a Taiwanu na instagrame _fox_on_the_road_ a na youtube ;)