Denník N

Sedem desaťročí utrpenia

V stredu, 15. mája, sme si opäť pripomenuli vysídlenie viac ako 700 000 Palestínčanov a Palestínčaniek po vytvorení štátu Izrael v roku 1948, tzv. Deň nakby (katastrofy). Odvtedy uplynulo už viac ako 70 rokov a Izrael aj naďalej odopiera palestínskym utečencom a utečenkám právo na návrat do ich vlasti. Amnesty International na samostatnom webe venovanom nakbe opisuje ťažký osud palestínskych utečencov a utečeniek v Libanone, Jordánsku a na Izraelom okupovaných Palestínskych územiach.

Nerešpektovaním práva na návrat, ktoré prináleží ľuďom donúteným v roku 1948 ujsť zo svojich domovov v Palestíne, Izrael jasne porušuje medzinárodné právo. Palestínskym utečencom a utečenkám v regióne tak už dlhé desaťročia spôsobuje utrpenie v masovom rozsahu. Web Amnesty International o nakbe, s názvom 70+ dusivých rokov, ukazuje silné obrazy a svedectvá boľavých príbehov palestínskych utečencov a utečeniek žijúcich na Palestínskych okupovaných územiach, v Jordánsku a Libanone. Pri príležitosti Dňa nakby Amnesty International prosí ľudí na celom svete, aby prejavili solidaritu s palestínskymi utečencami a utečenkami a žiadali od Izraela, aby rešpektoval ich právo na návrat.

„Viac ako 70 rokov od konfliktu, ktorý nasledoval po vytvorení Izraela, palestínske utečenky a utečenci vyhnaní zo svojich domovov a obratí o svoju krajinu naďalej trpia ničivými dôsledkami,“ povedal Philip Luther, riaditeľ výskumu a advokácie pre Blízky východ a Severnú Afriku v Amnesty International.

„Takmer 200 miliónov ľudí bude tento víkend sledovať pesničkovú súťaž Eurovízie v Izraeli, ale len málokto si pri tej pompéznosti a pozlátke spomenie na to, ako Izrael prispieva k siedmim desaťročiam biedy a utrpenia Palestínčanov a Palestínčaniek.

K trvalému riešeniu palestínskej utečeneckej krízy nemožno dospieť, pokým Izrael nezačne rešpektovať právo palestínskych utečencov a utečeniek na návrat. Libanon a Jordánsko musia zatiaľ urobiť všetko preto, aby minimalizovali ich utrpenie tým, že zrušia diskriminačné zákony a odstránia prekážky, ktoré bránia utečencom a utečenkám v prístupe k zamestnanosti a základným službám,“ upozornil Philip Luther.

V súčasnosti je na svete viac ako 5,2 milióna registrovaných palestínskych utečencov a utečeniek. Väčšina z nich žije v Jordánsku, Libanone, Sýrii a na Palestínskych okupovaných územiach. Izrael zlyháva v plnení svojich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva, keď odmieta uznať právo utečencov a utečeniek na návrat do svojich domovov v Izraeli a na Palestínskych okupovaných územiach, kde v minulosti žili oni alebo ich rodiny. Nikdy sa nedočkali ani odškodnenia za stratu pozemkov a majetku. Mnoho z nich je nútených prežiť celý život v strašných podmienkach v preľudnených utečeneckých táboroch, bez prístupu k základným službám.

„Generácie palestínskych utečencov a utečeniek v Libanone, Jordánsku a na Palestínskych okupovaných územiach sú uväznené v cykle biedy a systematickej diskriminácie, ktorému nevidno konca. Dusivé obmedzenia urobili mnohým z nich zo života peklo,“ said Philip Luther.

Problémy palestínskych utečencov a utečeniek v Libanone a Jordánsku

Pri príležitosti Dňa nakby Amnesty International zozbierala od palestínskych utečencov a utečeniek nové svedectvá o obmedzeniach, ktorým čelia v Libanone a Jordánsku. Väčšina utečencov a utečenkýň sa v Libanone už narodila. Aj keď v krajine žijú celý život, nemôžu získať libanonské občianstvo a mnoho z nich zostáva bez štátnej príslušnosti a bez prístupu k verejným službám vrátane zdravotnej starostlivosti či vzdelávania.

Niekoľko z nich porozprávalo Amnesty International o tom, ako ich nádeje na pracovné uplatnenie a vybudovanie si lepšej budúcnosti stroskotali na diskriminačných zákonoch, ktoré Palestínčanom a Palestínčankám v Libanone bránia vykonávať viac ako 30 povolaní, medzi nimi lekárske, zubárske, právnické, architektonické a technické povolania. Tieto obmedzenia držia množstvo palestínskych utečencov a utečeniek v núdzi a chudobe.

Mohammad, 21-ročný palestínsky utečenec, opisuje ako stratil nádej, že raz bude zubárom, keď zistil, že v Libanone ako zubár pracovať nemôže, a to len preto, že je Palestínčan. Pre Amnesty International povedal, že život v utečeneckom tábore nenávidí: „Obkolesuje ma tu bieda… Chcem si vytvoriť lepší život, preč z celej tejto mizérie.“

14-ročná Sára Abu Šáker sa rozhodla ísť za svojím snom a študovať medicínu aj napriek tomu, že si ako Palestínčanka nikdy nebude môcť otvoriť v Libanone lekársku prax. „Aj keď tu nebudem môcť byť lekárkou, mohla by som ísť do Palestíny pomáhať ľuďom v núdzi, predovšetkým diskriminovaným deťom. Chcem im zachrániť život…,“ hovorí Sára.

Približne 2,1 milióna palestínskych utečencov a utečeniek žije v Jordánsku, z nich okolo 370 000 v táboroch, ktoré vo všeobecnosti nespĺňajú štandardné kritériá. Asi tri štvrtiny palestínskych utečencov a utečeniek v Jordánsku dostali jordánske občianstvo, ktoré im zabezpečuje prístup ku zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. No viac ako 600 000 – vrátane 150 000 tých, čo do Jordánska ušli z pásma Gazy po izraelsko-arabskom konflikte v roku 1967 – jordánske občianstvo nemá, a bez neho im chýba aj prístup k mnohý verejným službám.

Džundia Awwád má 48 rokov a miesto, odkiaľ pochádza jej rodina, dnes patrí do oblasti južného Izraela. Džundia sa narodila v Jordánsku a celý život žije v utečeneckom tábore Žaraš. Svoj život utečenky v Jordánsku opisuje nasledovne: „Vyrastala som s nádejou, že zajtra sa vrátime do Palestíny. Namiesto toho sme zostali v domoch z azbestových dosiek. Chcem žiť ako ostatné ľudské bytosti. Chcem prístup k zdravotnej starostlivosti, poriadnemu vzdelaniu a infraštruktúre. Chcem rovnoprávnosť.“

Rozhodnutie USA z roku 2018, že prestanú prispievať na činnosť Agentúry OSN pre palestínskych utečencov a utečenky na Blízkom východe (UNRWA), ktorá im poskytuje základné služby ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, pomoc v núdzi a zamestnávanie, pridalo miliónom palestínskych utečencov a utečeniek ďalšiu záťaž.

„Situácia palestínskych utečeniek a utečencov je neudržateľná a každým rokom sa blíži k bodu zlomu. Ako dlho ešte majú byť odsúdení na život plný utrpenia, núdze a diskriminácie len kvôli svojmu pôvodu?“ pýta sa Philip Luther.

Pri príprave webu venovaného nakbe Amnesty International spolupracovala s oceňovanou fotografkou Tanjou Habžúka (Tanya Habjouqua), aby zdokumentovali osobné príbehy palestínskych utečencov a utečeniek vo viacerých táboroch v Jordánsku, Libanone na Okupovaných palestínskych územiach.

Čítajte viac:

Iránska právnička a aktivistka za práva žien Nasrín Sotúdeová má len zriedka možnosť poslať z väzenia listy svojim dvom deťom. Jej listy odhaľujú rodinnú traumu, spôsobenú vládou, ktorá tvrdí, že ich chráni. Viac TU.

Už 25. mája nás čakajú ďalšie voľby do Európskeho parlamentu. Prečítaj si päť dôvodov, prečo sa ich aktívne zúčastniť TU.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/