Denník N

Môjho syna dokopali na smrť, ja žiadam spravodlivosť

Zaka Kostopoulosa, queer aktivistu, drag umelca a obrancu ľudských práv z Grécka, minulý rok dobili na smrť dvaja muži, keď vstúpil do obchodu s klenotami v centre Atén. Ako ukázal kamerový záznam, bezprostredne po útoku Zak ležal na zemi a policajná hliadka sa ho snažila násilne zatknúť, zatiaľ čo on umieral. V pitevnej správe sa ako príčina Zakovej smrti uvádzajú viacnásobné zranenia. 

Amnesty International žiada pre Zaka spravodlivosť. Pridajte sa.

Zakova tragická smrť otriasla v Grécku nielen jeho rodinou, priateľmi a priateľkami, ale aj širokou verejnosťou, ktorej záleží na ľudských právach. Zakova mama Eleni Kostopoulos píše o tom, ako sa snaží vyrovnať so Zakovou smrťou a prečo ju nič neodradí od toho, aby pre svojho syna žiadala spravodlivosť:

Zak bol moje prvé dieťa. Bystrý, milý chlapček, ktorý mi rozjasňoval život ako obrovská žiariaca hviezda. Zahŕňala som ho láskou a vrúcnosťou. Držal si svoju obľúbenú plyšovú opičku a vždy sa usmieval.

Pri tom ako vyrastal, prejavovala sa jeho láskavá a súcitná povaha. Nikdy som nepočula, že by niekomu povedať niečo zlé, bol citlivý a chápavý voči druhým.

Keď bol v piatom ročníku, v škole som sa dozvedela, že Zak sa ako jediný spriatelil s chlapcom zo zahraničia, ktorý oneskorene nastúpil do ich triedy. Postupne sa prejavili jeho umelecké vlohy, veľmi rád tancoval. Často znel z jeho izby spev a tanečné kroky.

Potom dospel a začalo sa jeho trápenie. Zak bol hrdý na to, kým je, ale niektorým prekážalo, že jeho životná cesta sa vymyká norme, a musel čeliť ich predsudkom, odmietaniu a násiliu. On sa však rozhodol brániť. Postavil sa na obranu samého seba aj ostatných utláčaných ľudí. Načúval ich príbehom, povzbudzoval ich, pomáhal im a chodil s nimi protestovať.

Zak bol veľmi štedrým človekom. Nesebecky sa o všetko delil a nikdy sa neobrátil chrbtom k niekomu, kto potreboval pomoc. Verejne oznámil, že je HIV-pozitívny, aby mohol pomáhať druhým ľuďom s problémami, akým sám čelil. Chcel všetkým sprostredkovať plnohodnotné informácie a dať im nádej na lepšiu budúcnosť.

Často si vypočul od otca: „Svet nezmeníš.“ Ale som si istá, že Zak veril, že by mohol – prinajmenšom sa o to pokúsiť. Cítil to ako svoju povinnosť, pre seba aj pre ostatných ľudí, ktorí v tom boli spolu s ním.

A potom raz uprostred noci zazvonil telefón. Ten telefonát mi rozbil život na márne kúsky: Zak zomrel. Nedokázala som tomu uveriť. Zdalo sa mi to nemožné. Bolo to príliš hrozné. Odmietala som to prijať. Začali prichádzať správy o údajnej lúpeži, drogovej závislosti a potrebe kradnúť – to nebol Zak. A po nich nasledovali fotografie a videozáznamy násilia, nenávisti, zabitia… vraždy.

Deň za dňom médiá a polícia vykresľovali Zaka ako celkom iného človeka. Pre nich to bol jednoduchý spôsob, ako kryť svoje konanie. Ale ja som im neverila, poznala som predsa svojho syna a vedela som, že nikdy nikomu neublížil. A viem aj to, že pravda nakoniec vždy vyjde na svetlo. Keď k tomu došlo, všetky ich klamstvá a falošné obvinenia sa rozpadli ako domček z karát. Celý svet mohol vidieť, kto bol Zak – prostredníctvom jeho práce, textov, fotografií a vystúpení.

Medzitým ma ohúrila obrovská podpora verejnosti. Tisíce ľudí sa spojili na demonštráciách po celom Grécku a v Európe, aby žiadali pre Zaka spravodlivosť. Žasla som, koľkí ho poznali osobne. Delili sa o svoje príbehy o tom, ako ho spoznali, čo pre nich urobil a ako ich ovplyvnila Zakova osobnosť. Dojalo ma, ako ho mali radi a vážili si ho.

Atény, 12.1.2018: Protesty na podporu zavraždeného Zaka Kostopoulosa (Foto: Giorgos Zachos/SOPA Images/LightRocket via Getty Images)

Tí dvaja muži, ktorí na smrť dokopali môjho syna, sú na slobode. Sú doma so svojimi rodinami, jedávajú pri spoločnom stole, smejú sa, ich život pokračuje. Na slobode sú aj policajti podozriví zo spoluúčasti na Zakovom zabití. Polícia im udelila disciplinárne tresty, ktoré dosiaľ neboli uplatnené.

Keď chcem byť pri svojom synovi ja, vyberieme sa spolu s rodinou k hrobu. Rozprávame sa so Zakom vo svojich snoch… Neostáva nám nič iné. Musíme ďalej žiť a vyrovnávať sa s touto obrovskou stratou.
Naša rodina teraz čaká na spravodlivosť ako na vykúpenie. Zak bol náš príbuzný a my sa nevzdáme. Zasadzujeme sa o to, aby sa ku každému jednému ľudskému život pristupovalo s rovnakou úctou a aby všetci ľudia niesli zodpovednosť za svoje činy aj za to, že nekonali, keď mali.

Je jedna fotografia, na ktorej stojí Zak s otvoreným náručím a nápisom na hrudi: „free hugs“ (objatia zadarmo). Taký bol Zak. Mal veľké srdce, do ktorého sa zmestili všetci ľudia celý svet.

Amnesty International žiada pre Zaka spravodlivosť. Pridajte sa.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/