Denník N

Zaostalé Slovensko? Aj Ty o tom rozhoduješ

Nedávno som bola v mníchovskej továrni BMW. Bolo úžasné sledovať tú výrobu od piky až po auto, tú súhru robotov a ľudskej inteligencie. Ak sa však na konci zistilo, že chýba jedna jediná skrutka, auto bolo odstavené. A tak je to aj s voľbami a Tvojím hlasom. Moji mladí nemeckí spolužiaci sa ma v škole so záujmom pýtajú, ako je to možné, že Slováci mali v posledných eurovoľbách najnižšiu, len 13-percentnú účasť. Nechápu, že môžme voliť a nevolíme. Že máme slobodu a nechceme ju. Je smutné, že na Slovensku vzniká nevôľa ostať v únii, dokonca silnie nacionalizmus.

Som z generácie, ktorá zažila poslednú dekádu komunizmu. Pamätám sa na nezabudnuteľnú atmosféru plného košického námestia v roku 1989, keď mesto navštívil Václav Havel. Potom prišla divoká transformácia, trpké nepochopenie demokracie, mečiarizmus a demokratické prešľapy Dzurindovej vlády. No v roku 2004 som opäť stála v dave ľudí a tešila sa zo vstupu Slovenska do Európskej únie. Vedela som, že sa musíme učiť od našich západných susedov, lebo som predtým žila rok v Londýne a zažila ten kultúrny rozdiel. Vedela som, že potrebujeme ich know-how, investície a pracovný trh, bez ktorých by bola nezamestnanosť na Slovensku oveľa vyššia.

Lebo sme na tom asi takto: Slovensko bolo po roku 1989 ako žiak, ktorý dlho nechodil do školy a všetko musí odpisovať. Za komunizmu bolo zakázané slobodne myslieť, za Západom sme v mnohom veľmi zaostali a aj dnes je rozdiel obrovský. No 21. storočie si vyžaduje veľkú smelosť, pretože zmeny, ktoré sa dejú a budú diať, zmenia náš život úplne. A kto ich odmietne, ostane na úrovni zaostalých krajín, kde je moc v rukách despotu.

Po 15 rokoch poznáme EÚ lepšie, jej pozitíva i nedostatky, ktoré má akékoľvek spoločenstvo. No neverte prosím niekomu, kto tvrdí, že riešením je odchod z únie, že Západ je skazený a nikdy na Západe nežil. Napríklad v Nemecku, ktoré sa stalo mojím domovom, zašlo chápanie slobody tak ďaleko, že ak neohrozuješ slobodu druhého, môžeš si vybrať cestu, po ktorej chceš kráčať a ktorej veríš. Ak veríš v Boha, je to v poriadku rovnako, ak v neho neveríš alebo veríš v Allaha. To isté platí pre homosexualitu. Prvý článok nemeckej ústavy znie: Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. To je na Slovensku ešte nepochopené, lebo naše videnie sveta je konzervatívnejšie. Naopak, kto žije v západnej Európe, stretáva sa s inakosťou a rôznorodosťou oveľa častejšie a nepripadá mu to čudné. Aj integrácia cudzincov v Nemecku beží naplno, lebo Nemci vedia, že inak to nejde. My, ako malá krajina musíme naše špecifiká ohľadne prijímania utečencov formulovať inteligentne, nie xenofóbne.

Neverte niekomu, kto ako riešenie ponúka svoj diktát a klietku pre Slovensko namiesto diskusie a hľadania konsenzu. Je len na nás a na Tebe, aby sme sa začali chovať dospelo. Využiť každé voľby a voliť tých, ktorí majú potenciál. Poučiť sa z minulosti, diskutovať a byť iniciatívny. Prevziať zodpovednosť za svoje okolie. A ukázať silné stránky Slovákov. Veď Slovensko má čo ponúknuť. Slováci sú pracovití, spontánni, kreatívni a majú výborný zmysel pre humor. Učia sa rýchlo a dobre. Slovensko má historické skúsenosti s dvoma totalitami – fašizmom i s komunizmom. Je malé, preto obozretné. Navyše si do prezidentskej funkcie zvolilo ženu! Odísť z EÚ ako nafúkané decko, „lebo to a ono“, nie je riešením pre takú malú krajinu.

A na záver: Prednedávnom som bola s mojim 10-ročným synom na Devíne, kde som mu ukázala, ako za komunizmu ľudia plávali do Rakúska cez Dunaj, aby mohli žiť na slobode. Niekoľko stovák z nich neprežilo, známy je prípad východného Nemca, ktorého roztrhali psy. Môj syn to nevedel pochopiť. Zmätene sa pozeral na rieku a  opýtal sa ma priamo ako to len deti vedia: „Ako ste mohli žiť v takej krajine?!“ Prosím, nedovoľme, aby bolo Slovensko znova odrezané od sveta.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Lucia Michalková

Vyštudovala politológiu, pracovala v denníku SME. Žila vo Veľkej Británii, Dánsku a aktuálne pracuje pre poskytovateľa personálnych služieb v Nemecku, Mníchove, kde sa vzdeláva v oblasti riadenia ľudských zdrojov (Human Resources Management). Okrem toho je milovníčkou literatúry a filozofie.