Denník N

Čo chcú oni?

Pozeral som na TV NOE dnes reláciu Pod lampou. Manželka sa čuduje, že veď to je „kresťansky ladená telka“. že čo tam robí Š. Hríb. Rád si pozriem tieto relácie, keď na to natrafím a škoda, že to nie je v RTVS a tak jej hovorím, áno, a je i „konzervatívne ladený“ a teda má to niečo „do seba“.

Téma bola k tým našim voľbám do  parlamentu EÚ… Zaujímavé, ale až šokujúco dlhé.

Dve hodiny… Keď si spomeniem ako nemiestne, bez miery, som hodinu rozprával mládeži na tom gymnáziu, a teraz si to vyčítam, že toho bolo moc, tak tohto bolo tiež dosť. Po hodine som to prepol.

Pozreli sme P. Nagy, 30 rokov na scéne (RTVS)…

Zaujali ma dve otázky: „Čo chcú tí z tých „alternatívnych“ strán (populisti, extrémisti, jednoduché riešenia, vinník – terč, nálePkovanie…).

Hovorím: „Ide im o moc“.

A potešilo keď to povedal tiež i zástupca EÚ na SLovensko (Mika).

Hej, keď som si neistý, keď mám frustráciu, či „komplex“, chcem „liek“, moc (či vieru, inštitúciu….pravidlá…istotu..). „Pokoj v duši…“

A potom ma zaujala samotná otázka: „Čo chcú oni?“

Teda tá štylizácia, že my sme tí dobrí a oni (hlupáci), hoc hovoria jedným jazykom ako my, nerozumieme si, nechceme sa spolu ani baviť…teda, tiež na miesto pravidla – rešpekt. Len tak vnímam, pozorujem, snažím sa vcítiť, pochopiť, porozumieť, hneď dám pre seba vymedzenie, hranicu, chránim sa nálepkou: to sú „oni“ a toto som „ja“ – „to sme my“.

Jasné, že problém môže byť ten, keď tí druhí sa chcú baviť a z pozície „múdreho“, nadriadeného, v hierarchii, že ja mám kamarátov takých a teba nepoznáme, sa nedostane k stolu, nevedie sa dialóg a teda nie je dôvera a potom ešte väčšia frustrácia…

Ale to len na okraj….

Aha, chvíľu som premýšľal, čo som chcel vlastne povedať, myslel, že už nič a spomenul som si.

Nadväzujúc na ten svoj včerajší príspevok k téme tradície a hodnôt „Pruska“, dar Márie Terézie…mi nejak napadlo, že nie je asi náhoda, že si ten Hitler a jeho mašinéria rozumela i s nami za toho Slovenského štátu i s Maďarskom Maďarská republika rád), i s Rakúskom…veď tu bol presne ten hierarchický model štátu, Prusko a jeho jasná štruktúra…Cnosť ako poslušnosť, usilovnosť… Adol Eichmann, ktorý by sa mal hľadať i dnes, v každom úrade, v každej inštitúcii…je ich podľa mňa veľa a bez nich by to nešlo…odborníci, bez svedomia, vedec …športovec…politik….či „úspešný človek“ vo všeobecnosti … bez svedomia…s nejakým obranným mechanizmom vedomia…

Teda, kto nečítal včera: heslo, kampaň by malo byť: „Hľadaj svojho Adolfa Eichmanna.“

Kto nevie, o koho ide a čím sa bránil za pripisovanie viny, že milióny ľudí skončilo ako tovar s číslom s nálepkou v továrni smrti..je to určite na internete…

Stojí to za úvahu…

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie