Denník N

Vedie eurokandidátku PS-Spolu: zrejme neovláda základy logickej argumentácie a ekonomickej gramotnosti. Ale inak zlatý Michal Šimečka.

Niekedy jeden vizuál viac ako 1000 slov. 3/4 profil natočený k divákovi v “imponujúcom” kolektívnom zástupe s pohľadom do diaľky na vydarenú budovateľskú budúcnosť, ktorú budú radostne pociťovať ešte aj pravnúčatá. Estetika marxistickej propagandy ZSSR, príp. eurovoľby 2019 Bratislava, Staré mesto. A ja že mi predošlá generácia vybavila v tom ‘89-tom, že už sa nebudem musieť pozerať na takto polepené centrum mesta na drzovku medzi historickými pamiatkami buržoázie.
Niekedy jeden vizuál viac ako 1000 slov. 3/4 profil natočený k divákovi v “imponujúcom” kolektívnom zástupe s pohľadom do diaľky na vydarenú budovateľskú budúcnosť, ktorú budú radostne pociťovať ešte aj pravnúčatá. Estetika marxistickej propagandy ZSSR, príp. eurovoľby 2019 Bratislava, Staré mesto. A ja že mi predošlá generácia vybavila v tom ‘89-tom, že už sa nebudem musieť pozerať na takto polepené centrum mesta na drzovku medzi historickými pamiatkami buržoázie.

ÚVOD:

  • rozhodla som sa, že svoju časť napíšem pedagogicky celú len v bodoch kvôli prehľadnosti.
  • a výpovedné časti diskusie zvýrazním tak, aby to aj pri zbežnom preletení dávalo zhruba zmysel.
  • také  “user friendly”…
  • hrubo vytlačené kurzívou je to, čo sa veľmi ťažko prepisuje, nie to ešte interpretuje.
  • pri eurovoľbách môžte krúžkovať až 2 poslancov do 700-členného europarlamentu s až 1-minútovými “rozpravami”.
  • budú za to poberať veľmi slušný plat niekoľko tisíc Eur + možnosť zamestnávania rodiny ako asistentov a pod.
  • napriek tomu budú svojou trochou rozhodovať o citlivých otázkach bezpečnosti, riešeniach migrácie (/kvótach a i.), miere slobody, internetoch, ekonomických príležitostiach, miliónoch na daniach či eurofondoch.
  • to vie mať celkom bezprostredný dopad aj na naše každodenné životy.
  • v najkritickejších témach sú však tie hlasovania pomerne “tesné”.
  • preto by bolo super, ak by sme si tam nenavolili komunistov, fašistov, alebo iných zbytočných diletantov.
Máš rád výzvy a prácu v mladom dynamickom kolektíve? Tak poď s nami budovať skutočne proeurópsku progresívnu budúcnosť!
Zdroje vrátane titulky: Google: keyword “marxism propaganda”, plagát koalície PS-Spolu do eurovolieb, Google: keyword “ČSSR marxizmus propaganda”(zdrojovanie gúglom je pochopiteľne irónia, aj keď naozaj sú to prvé odkazy).

JADRO:

  • diskusia .týždňa je o stále aktuálnych otázkach integrácie EÚ.
  • vybrala som síce staršiu diskusiu, lebo Sulík so Šimečkom tu totiž ešte nie sú ako oficiálni politickí oponenti, len ako neformálne názorové protistrany,
  • preto Sulík trochu tlačí Šimečku ku konkrétnejším vysvetleniam svojho vizionárstva,
  • čo sa mu nepodarí.
  • ale inak je to výpovedné.
  • dnes si totiž ako politickí oponenti už zachovávajú voči sebe väčšiu neutrálnosť, je to síce nudnejšie, ale tak ok, rozumiem.
  • Michal Šimečka vedie ako č. 1 eurokandidátku strán PS-Spolu.
  • určite sa ho bude dať obhajovať vtedajšou neskúsenosťou vo vystupovaní v diskusiách,
  • ja práveže napriek tomu obdivujem, že dokáže aj napriek svojej neskúsenosti dve hodiny tak neúnavne tvoriť prúd kreatívneho mind flow.
  • výcuc diskusie (PREPIS nižšie): diskusiu .týždňa si pre ilustráciu otázok ekonomickej integrácie EÚ, príp. ekonomickej gramotnosti a základov logickej argumentácie pána Šimečku, stačí pozrieť, napr. 7 minút od 45:00 do 52:00.
  •  silné povahy môžu dať aj záver od 01:43:00.
  • niekto však na to bude možno potrebovať frťana.
  • či pukance.
  • Šimečka bude v strede hovoriť o pozitívnej motivácii pre štáty, ktoré sa uráčili dodržiavať pravidlá, ekonomickej, daňovej, že budú za to dostávať peniaze asi od iných štátov, Francúzi či Gréci od Nemcov, on sám napokon nevie.
  • fakt sa mi to ťažko interpretuje, preto celý ten prepis – ani z toho to však nebude napokon jasné.
  • Šimečka v závere usúdi, že štáty, ktoré nebudú v jadre, vypadnú z eurozóny.
  • závere (od 01:43:00) je to ako posledná Hríbova otázka: či nechcieť členstvo v jadre znamená popretie celého vývoja od ‘89 . “Však zostaneme naďalej v EÚ, v eurozóne, nie?”
  • Sulík: jasné, že zostaneme.
  • Šimečka: nie, v eurozóne nebudú.
  • Sulík: A čo, my vystúpime z eurozóny, alebo čo?
  • Šimečka na konci povie niečo v zmysle, že nebyť v jadre znamená, že sa tým asi ohrozí členstvo Slovenska v eurozóne či EÚ (fakt to neviem odinterpretovať) budeme v “bad company” – keďže ani Poľsko či Maďarsko s Orbánom tam nechcú byť, nie je to náhoda, a že to má všetko  hodnotový presah.
  • Hríb sa bude dostávať do intelektuálnej bezmocnosti.
  • Hríb sa snaží vysvetliť, že žiadne členstvo nás predsa nezachráni “pred sebou samými”, teda kto si akú politiku doma zvolí, veď aj vo Francúzsku mala Le Pen 40%, tak čo je to za “bad a good company” potom.
  • ezoterika lepšia ako bielkový náter za mesačného svitu pri vonných sviečkach.
  • záver sa mi teda už presne nechce prepisovať, nech si ho silné povahy pozrú, výpovedná je aj časť pár minút od tých 45:00 do 52:00.
  • bolo by fajn, ak by niekto udatný tých pár minút aj zostrihal a dal na Ytb,
  • než sa začnú na facebookoch zase opúšťať, že niet dnes už “lepšej alternatívy”… zase tá blažená reminiscencia z komunizmu.

ZÁVER (pred prepisom):

  • je určite pekné mať ústa plné proeurópskych rečičiek a objímať svet,
  • ale ak to neviete funkčne obhájiť, môžte len spôsobovať svojou naivitou ostrú polarizáciu a frustráciu z nepochopenia či krivenia pravidiel platných pre všetkých.
  • ako napr. pri citlivých témach migrácie a “geniálny” návrh “kvót” (po daniach by už aj ľudí proti ich vôli prerozdeľovali, to bol fakt nechutný socík vtedy).
  • skrátka, v zložitejších témach takáto “pomoc” môže spôsobiť kontraproduktívnu katastrofu (nie je to stavanie búdok pre vtáčiky ani popradská charita).
  • preto si to vyžaduje trochu vyššiu intelektuálnu náročnosť a rozvahu, a nie len vzdelanie za hranicou intelektu, tak typické pre socialistov.
  • celkove mi príde bizarné uvažovať nad niekým, ktorého jedinou výhodou je, že je ako krásny “nepopísaný papier”.
  • ako tabula rasa, so sympa CV a facebookom, doteraz žiadne angažovanie sa ani na obecnom zastupiteľstve, nie to ešte na úrovni parlamentnej politiky (ad väčšinová eurokandidátka PS-Spolu).
  • nepoznáme jeho/jej schopnosť vystupovania, spôsob vyhodnocovania, argumentácie, jednania.
  • ale tak pri čisto ideologickom myslení to má byť asi spoľahlivo šablónovité.

Osobná voľba:

  • osobne uprednostňujem kandidátov, ktorí málo rozprávajú, ale o to viac povedia.
  • obzvlášť v tom byrokratickom molochu menom Brusel je to priam neoceniteľné.
  • čiže sa rozhodujem napr. medzi Jurzycom zo SaS, ale prichádza do úvahy aj v europolitike slušne etablované KDH – Čaučík, Miriam Lexmann.
  • Jurzyca nepovie bez grafu pomaly ani pol slova.
  • na tie 1-minútové pokecy to je ideálne.
  • diskusia s ním a Šimečkom na Postoji je fajn a korektná, ale nie je to až taký bizár.
  • argumentačne je to však u Jurzycu “čistá práce” (babkin quote na remeselne poctivo zošitý odev bez chýb alebo niečoho nadbytočného).
  • je to tzv. skoro vyhynutý druh vo verejnej sfére. Treba byť za takých vďačný.
  • Jurzyca uvádza dáta, Šimečka to láta.
  • a v PS si snáď jedného dňa stiahnu nejaký výcuc z ekonómie.
  • alebo na začiatok by možno postačil aj výcuc z výcucu. Hocičo.

…a koho by ste volili Vy a prečo?

Please feel free to join the discussion.

PREPIS časti diskusie, aby bolo lepšie vidno, čo vlastne bolo ne/povedané pri témach, kde sa rozhoduje aj o miliardách Eur a našich ekonomických príležitostiach.

čas 45:00

  • Michal Šimečka: Nie, že nútiť. Tam ide presne o to, že tá rovnováha má dve strany. Ak chceme, aby sa tie systémové riziká odstránili, tak samozrejme tie krajiny, ktoré míňajú veľa a zadlžujú sa, potrebujú ten dlh znížiť a potrebujú mať ako keby zdravú fiškálnu pozíciu; ale na druhej strane, proste tá nerovnováha je spôsobená aj tými krajinami, ktoré veľa šetria
  • Richard Sulík: A čo, zakážeme im šetriť?
  • MŠ: Nie, že zakážeme im šetriť…
  • RS: Tak čo spravíme?
  • MŠ: Budeme schopní koordinovať tie ekonomické politiky tak, aby eurozóna ako celok bola v rovnováhe a bola stabilná…
  • RS: Čo to znamená “koordinovať”?
  • MŠ: To znamená, však to sa deje aj dneska, to je tzv. mechanizmus európskeho semestra, kde ako keby každý členský štát, v tomto prípade eurozóny, jednoducho koordinuje svoju prípravu rozpočtu…
  • RS: Aha, a deje sa to aj dnes? Lebo dnes totiž rastú tie nerovnováhy, nemáme žiadnu konvergenciu, práveže problémy sa zvyšujú, rozdiely sa zvyšujú medzi tými ekonomikami. Máme to dnes, ale dnes teda vidíme ako to funguje, a síce nijak. Francúzsko si rok čo rok robí dlh 4%. Čo tam funguje? Nič nefunguje. Taliansko má rekordný dlh
  • MŠ: (toto stačí prebehnúť, nebude tam nič také vtipné): Zase, ako viete, ako zase tá dohoda o tom, ak vznikne to budúce jadro, tak je napríklad postavená na dohode medzi, bude postavená na politickej dohode medzi Francúzskom a Nemeckom. Práve o tom, že francúzsky nový prezident sa zaviazal, že tie kritériá bude plniť, a práve, a to je to, čo potrebuje vidieť nemecká vláda. Nemecké ministerstvo financií potrebuje vidieť, že tá krajina robí tie štrukturálne reformy, že dodržujú tie pravidlá. A potom bude ochotné Nemecko ako keby uvažovať o nejakom type fiškálnej integrácie. Takže to má svoju, ako keby sekvenciu. A myslím si, že táto logika je správna. Lebo, a v tom máte pravdu, že tie nerovnováhy, a že to naozaj ako keby zakladá budúce riziko nejakej budúcej krízy…
  • RS: Veď tam je založené…
  • MŠ: No veď preto to treba, preto to treba riešiť, a k tomu to smeruje. Lebo inak, môžme len čakať na katastrofu…
  • RS: Ale riešiť nie tak, že sa bezhlavo hrnieme do akéhosi jadra, čo nevieme, čo to je, to po prvé. A, po druhé, teda ešte raz k tomu, že nový francúzsky prezident, teda že sľúbil – každý rok ten francúzsky prezident, ktorý tam práve bol, či už to bol Hollande, či Sarkozy, každý rok oni sľúbia, že už budú dodržiavať, a každý rok to nedodržia. A to sa nijak nezmení, to po prvé. A, po druhé – prečo si myslíte, že teraz, keď povieme, už je nejaké nové jadro, tak tí istí ľudia, tie isté inštitúcie, tie isté procesy, čo sú tam nastavené, že zrazu vygenerujú to, že odrazu sa tie pravidlá dodržiavajú? To je, Einstein teda povedal, že sa čuduje ľuďom, ktorí robia to isté, a čakajú iný výsledok. A tunak je to to isté, však to, že vznikne nové jadro, neznamená, že prestane platiť, fungovať europarlament, Európska komisia, to všetko bude, Európska centrálna banka aj s tým Draghim na čele, toto všetko naďalej ostane. A oni si len povedia dobre, tak odteraz budeme dodržiavať tie pravidlá, a zase ich dodržiavať nebudú…

Treba vydržať, ide tutovka o Šimečkovej “pozitívnej motivácii” za dodržiavanie pravidiel:

(čas 47:50)

  • MŠ: Ja vám poviem prečo. Lebo súčasťou tých reforiem a návrhov, je ako keby iné nastavenie motivácie pre tie štáty, aby tie pravidlá dodržiavali…
  • RS: Aké?
  • (stačí prebehnúť po bold): Trošku ten problém, prečo tie štáty, ako keby viaceré z nich porušovali viaceré tie fiškálne pravidlá bolo z časti aj preto, že tie pravidlá sú podľa mňa zle nastavené. A ja teda nie som ekonóm, ale väčšina ekonómov vám povie, že tá politika tých škrtov, tých prísnych pravidiel, že nebola v skutočnosti správne nastavená, ale to je iná debata. Ale aj preto, že aj v novom rozpočtovom rámci, o tom, ako sa uvažuje o budúcej fiškálnej kapacite, tie štáty, ako aj Francúzsko, a koniec koncov ako aj Slovensko, budú vidieť, že za dodržiavanie tých pravidiel, a teraz nejde iba čisto o pravidlá rozpočtových deficitov, ale aj o pravidlá typu, že budeme robiť štrukturálne reformy, ktoré nás priblížia k tej konvergencii, že za to jednoducho budeme aj niečo získavať. Že tam nebude iba tá hrozba toho trestu, ale že aj tam bude tá pozitívna motivácia.
  • RS: A čo, aká? Čo získame za to? Budú nám platiť za to, že my spravíme reformy? Nikto nám za nič platiť nebude. A toto, čo ste predtým hovorili, že “väčšina ekonómov”- no tak ja ekonóm som, ja vôbec neviem o tom, že väčšina ekonómov hovorí, že je dobré míňať, toto hovoria možno niektorí ľavičiari…
  • MŠ: No to je Medzinárodný menový fond…
  • Hríb: Na tom nie je zhoda, jasné…
  • RS: Ale veď MMF tlačí na tie reformy v Grécku, ktoré vedú k tomu, že tvrdo škrtajú výdavky, tlačí na nich v prvom rade MMF. Ten určite nehovorí, že “zvyšujte výdavky”. To jednoducho nie je pravda, čo tu vy hovoríte…
  • MŠ: V Grécku nie…
  • RS: No, a teraz, to Grécko nemá šancu nič nijak urobiť, keď zotrvá v eurozóne, však sa tam trápia, sú to obete medzičasom. A aké chcete teraz tu vnášať pravidlá, že to Grécko spraví? A, áno, nie sú to len pravidlá, že 3% deficit a 60% verejný dlh. Nie, sú aj iné pravidlá. Čl. 125 Lisabonskej zmluvy, čo je vlastne európska ústava, hovorí, každá krajina ručí za svoje záväzky sama. Bum, porušené. Čl. 123 hovorí, že ECB-čka nesmie vykupovať verejný dlh. Hah, my sme pred chvíľkou videli, ako to masívne porušuje (predtým ukazoval graf nižšie, množstvo vykúpených dlhopisov/verejného dlhu/ Európskou centrálnou bankou, čas 38:50). Tu sa porušuje jedno pravidlo za druhým. A teraz vy si myslíte, že za to, že tí istí ľudia, ktorí doteraz porušujú pravidlá, ktoré si oni prijali, keď si prijmú nové, že tie už budú dodržiavať? No to jednoducho tak nebude.
Graf vykúpených dlhopisov (/verejného dlhu) by ECB.

Tu bude inak trefná prestrelka k aktuálnej téme úlohe europarlamentu:

(čas 50:05)

  • MŠ: Jednak by som chcel povedať, že to nie sú “tí ľudia”, “ten Brusel”, to sme aj my. Ako, aj my sme tvorcovia tých pravidiel…
  • RS: Neviem ako vy, ja som europoslanec, a teda ja presne vidím, že som tvorcom tých pravidiel na 0.000 nič.
  • MŠ: Europarlament schválil Six-pack, schválil Two-pack…
  • RS: A nedodržujú sa! Europarlament to schválil, francúzski poslanci hlasovali za, a nedodržujú sa tie pravidlá. Tak aký vplyv je potom toho europarlamentu, keď Francúzsko si aj tak povie, že “pre nás to neplatí”? Tak, čo potom?

A tu prichádza level HARDCORE ULTRA:

(čas 50:40)

  • MŠ: Ako, práve teraz nastáva situácia, keďže Francúzi, ale nie len Francúzi, budú mať aj akože inú motiváciu, lebo budú očakávať, že ak tie pravidlá budú plniť, tak za to aj niečo dostanú. Dostanú to, čo je aj v ich záujme, od Nemecka, ale nie len od Nemecka…
  • RS: Čo to je? Čo to je?
  • MŠ: Nejaký typ fiškálnej integrácie, proste fiškálnu úniu…
  • RS: Dostanú peniaze od Nemecka?
  • MŠ: Nie len peniaze, ale aj peniaze, ale aj nejaký typ záruky…
  • RS: Tak čo dostanú? Nemci budú platiť Francúzom za to, že Francúzi budú dodržiavať k čomu sa zaviazali?
  • MŠ: Nie Nemci, to je presne ten problém, že ako keby… Podľa mňa, aj jeden z dôvodov, že prečo, ako hovoríte správne – sa tie pravidlá nedodržujú, je jednoducho preto, že boli nastavené tak, že tam bol iba ten trest, že tam bola jednoducho iba tá sankcia. A tak, spoločenstvo, ako eurozóna alebo Európska únia, funguje na inom princípe. Funguje na princípe dôvery (stále sa bavíme o mld. Eur, na dlhoch, životnej úrovni, v Grécku sa počas krízy zvýšil počet samovrážd o 40%, aj mladých, stratená generácia vysokoškolských absolventov, ale inak nám stačí „princíp dôvery“, pozn. blogu). A na to, aby sa dôvera vybudovala, jednoducho iba trestať nestačí. A myslím si, že to je, že k tomu smerujú tie návrhy…
  • RS: Tomuto nerozumiem. Nemecký daňovník bude súhlasiť s tým, že jeho dane pôjdu do Francúzska, lebo Francúzi sa uráčili dodržiavať nejaké pravidlá… ?
  • MŠ: Nie jeho dane…
  • RS: A koho dane?
  • MŠ: Jeho ekonomický blahobyt, pretože nemecký ekonomický blahobyt spočíva v tom, že Nemecko je v eurozóne, a že tá eurozóna je stabilná, a že je v rovnováhe. To je aj v nemeckom záujme a za to jednoducho bude…
  • RS: A čo teraz bude občan Nemecka súhlasiť s nižším blahobytom pre seba, aby mal vyšší blahobyt Grék?
  • MŠ + Hríb: Nie, aby ten celok fungoval… (??)

– toto bol vlastne taký socík in a nutshell – všetci niečo určite “dostanú”, ale nikto netuší kto, od koho, za čo, prečo, odkiaľ, ako… o takom “ekonomickom blahobyte” nech sa potom rozpovedajú ľudia mimo Bratislavského regiónu…

– úpravou Werichovho Císářuv Pekař: “Jeden dostane to, a ten zas tohle, a všichni dohromady budeme mít nic!

Keď si už dve hodiny musel počúvať Šimečkov freestyle. (čas 01:42:17)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zora Šikrová

Keď ma niečo už veľmi rozčúli, tak o tom napíšem text :) Aj keď občas by som mohla napísať niečo aj o kultúre... Asi som alergická na pokrytectvo - či už u masmédií, politikov - hlavne ľavičiarov, ale aj napr. u finančne založenej charity.