Denník N

#Youngsters; hnedá návšteva v Bratislave, ponížený Blaha a zle rozdané peniaze; čo sa udialo za uplynulý týždeň

Marine Le Penová prišla do Bratislavy, no Bratislavčanom sa to nepáčilo, ukázať jej to môžme znova o týždeň vo voľbách do EP. Premiér Peter Pellegrini konečne skritizoval Ľuboša Blahu na výbore pre európske záležitosti a ministerka kultúry Laššáková zase škrtala financie kde sa dalo, aj kde sa nedalo. Prehľad najdôležitejších udalostí a bizarností uplynulého týždňa.

Kollár sa stretol s Le Penovou

Na pozvanie predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára v pondelok do Bratislavy prišla francúzska krajne pravicová politička Marine Le Penová. Neúspešná kandidátka na francúzsku prezidentku je doma známa svojou skepsou voči Bruselu, Amerike či moslimom a má dobré kontakty s Ruskom. Kollár ju zavolal do Bratislavy po tom, čo sa so svojou stranou pridal do hnutia ENF (Európa národov a slobody), ktoré združuje krajne pravicové strany v Európe pred voľbami do Európskeho parlamentu. Jej súčasťou je aj rakúska FPÖ, kvôli ktorej v sobotu padla rakúska vláda. Predseda hnutia, ktoré zakladali bývalí nacisti, sa totiž podľa zverejnených nahrávok pred voľbami dohadoval so ženou, o ktorej si myslel, že je príbuznou ruského oligarchu o finančnej podpore.

Schôdza sa konala v bratislavskom hoteli River Park, ktorý svoje priestory poskytuje aj napríklad medzinárodnému bezpečnostnému think-tanku Globsec. Hotel si za to vyslúžil množstvo negatívnych reakcií na Facebooku, ale jednohviezdičkové recenzie sa hromadili aj na Google mapách , často s veľmi vtipnými popismi. Ľudia sa pýtali na platenie ríšskymi markami či na to, či sa voda pri splachovaní točí krajne doprava. Hotel si musel vypnúť FB stránku a pokúšali sa mazať aj recenzie na Google. Pred hotelom sa zišlo aj zhromaždenie antifašistických protestujúcich, ku ktorým sa pripojili aj predstavitelia koalície PS/Spolu, a ktorých Kollár pohotovo označil za extrémistov.

Obsah stretnutia asi nikoho neprekvapil, všetci zúčastnení sa sťažovali na nadvládu Bruselu, migrantov či zánik národnej suverenity. Ako chcú v ENF spolupracovať, keď sú všetci národniari, zameraní na svoju krajinu, Le Penová nevysvetlila. Povedala len, že národ je na prvom mieste. Na tomto stretnutí je však dôležité niečo úplne iné a zďaleka to presahuje Kollára a jeho zmätených straníckych križiakov.

Rozmohol sa nám tu totiž taký nešvár, že takmer všetky hlavné strany namiesto toho, aby ponúkali konkrétny európsky program a víziu do budúcnosti, radšej bľabocú o diktáte z Bruselu a imigrantoch. SMER, SNS, ĽSNS, Sme rodina či dokonca aj SaS (i keď zďaleka nie v takom rozsahu) stavili na protieurópsku kartu.

Je smutné, že to musí vysvetľovať niekto, kto ešte ani nemôže voliť, ale tak poďme na to. Diktát z Bruselu nie je žiadny diktát, to by mali poslanci europarlamentu ako Sulík, či vládne strany, ktoré sa zúčastňujú na rokovaniach EÚ a dokonca nám sem ešte pošlú ako prezidentského kandidáta svojho podpredsedu Európskej komisie, vedieť. Lebo ak nám tu niekto niečo z Bruselu diktuje, tak sme to my sami. O všetkom rozhodujú predstavitelia európskych vlád a poslanci, ktorých si sami volíme. Vďaka tomu, že má EÚ také právomoci, ktoré sme jej, mimochodom, sami odovzdali pri vstupe, dokáže presadzovať veci, ktoré nám všetkým pomáhajú.

Nepáčia sa nám európske zákony? A ktoré? Tie, ktoré dbajú na kvalitu potravín či tie, ktoré nám umožňujú voľne cestovať a obchodovať alebo nebodaj tie, čo zakazujú roaming? Hrozné veci, čo? My by sme radšej nekvalitné jedlo, uzavreté hranice (najlepšie s plotom) a vždy si pekne priplatiť, keď ich prekročíme. Hlavne, že nebudú tí migranti, ktorých sme za minulý rok prijali presne 5, slovom päť. Za eurofondy sú však aj tí najväčší euroskeptici radi (viď Orbán), veď sú to peniažky zadarmo.

Ak chceme čerpať tieto výhody, niečoho sa občas musíme vzdať. Národná suverenita je síce fajn, ale nechať o niektorých veciach rozhodovať nadnárodné spoločenstvo, ktoré vo väčšine prípadov prichádza z veľmi prospešnými nápadmi, je tiež celkom fajn. U nás v parlamente každého viacej zaujímajú nezmysly ako dôchodkový strop, slovenské znaky na dresoch či letáky obchodných reťazcov. Úprimne som rád, že o mnohých veciach nerozhoduje Andrej Danko, ale EÚ.

Áno, občas sa stane, že nás prehlasujú a presadí sa niečo, čo pre Slovensko nemusí byť úplne prospešné. Áno, EÚ je komplikovaná a často nezrozumiteľná. Je to však spoločenstvo, vďaka ktorému sa máme všetci oveľa lepšie. Spýtajte sa napríklad takých Britov, ktorí mali silné reči, že chcú odísť, ale ešte stále nevedia vymyslieť, ako to urobiť bez toho, aby im to uškodilo. Nenechajte sa oklamať demagógmi ako je Boris, ktorí vám tvrdia tieto nezmysly. A hlavne choďte voliť, pretože nízka účasť pomáha práve im.

Stretnutie krajnej pravice v Bratislave, zdroj: Aktuality

Pellegrini kritizuje Blahu

Ľuboš Blaha si v tomto blogu pravidelne dokáže nájsť svoje miesto. Zvyčajne je to vďaka svojim agresívnym a hlúpym vyjadreniam a statusom alebo ako príklad nezmyselného proruského sentimentu v súčasnej koalícii. Vo štvrtok sa však stalo niečo, čo nikto nečakal. Po vyše roku, čo je premiérom, si Peter Pellegrini všimol, že správanie jeho straníckeho kolegu nie je úplne s kostolným poriadkom.

Blaha je vášnivý komunista, ktorý nás, „slniečkárov“, do krvi neznáša a najradšej by bol, keby sme ešte stále boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Ktovie akým zázrakom sa však z neho stal predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti.

Na tomto výbore sa vo štvrtok zúčastnil aj samotný premiér a otvorene skritizoval Blahu, sediaceho hneď vedľa neho. Reagoval tak na Blahov minulotýždňový status, kde EÚ označuje za bandu zakoplexovaných lúzrov. Pellegrini si dupol a Blahovi poradil, že ak sa mu EÚ nepáči, môže z výboru odísť, za čo si na výbore vyslúžil potlesk. Ľuboš Blaha sa zmohol len na jedno “beriem na vedomie.”

Je ťažké povedať, prečo Blaha na výbore zostáva, aj keď s úniou bytostne nesúhlasí. V lepšom prípade mu ide len o finančné bonusy, v tom horšom je tam úmyselne ako sabotér. Horšie je, že si ho Smer po celý ten čas necháva v strane. Pellegrinimu sa to síce nepáči, ale Fico má veľmi dobrý dôvod držať si ho pri sebe. Smeru naháňa radikálnejších ľavicových voličov, ktorých pri svojom súčasnom prepade preferencií bude ešte veľmi potrebovať. Aj preto si k nemu už na druhý deň v parlamente prisadol a veselo sa zhovárali. Netreba teda očakávať, že sa Blaha ukľudní. Avšak treba pochváliť premiéra, že sa konečne aspoň snaží vydupať si autoritu.

Problémy s prerozdeľovaním peňazí na kultúru

Ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú sme doteraz poznali hlavne pre jej vyjadrenia o mimovládkach a Sorosovi (za ktoré sa neskôr ospravedlnila) a vysoké čierne čižmy s ružovým sakom, ktoré si obliekla na stretnutie s prezidentom.

Tento týždeň sme sa však dozvedeli o masívnych škrtoch v rozpočtoch rôznych kultúrnych organizácií a projektov. O peniaze prišla napríklad Slovenská národná galéria, ktorá žiadala 367-tisíc eur, no dostala len 114-tisíc, bratislavská Kunsthalle zase namiesto 180-tisíc dostala len 15-tisíc a môže rovno zatvoriť. Problémy má aj Slovenské národné múzeum, ktoré potrebovalo takmer 7 miliónov, no ministerka im pridelila sotva pol milióna. Kvôli nedostatku financií tak budú musieť zrušiť množstvo pripravovaných projektov, ministerstvo zatiaľ neposkytlo žiadne vysvetlenie, prečo takto drasticky znížilo finančnú podporu pre tieto organizácie.

Ministerka takisto stopla všetky granty na projekty zamerané na podporu LGBTI komunity ako je Pride či Filmový festival inakosti. To všetko aj napriek tomu, že 6 z 8 projektov získalo v hodnotení plný počet bodov a hodnotiaca komisia ich odporučila podporiť.

Dostatočné vysvetlenie z ministerstva neprišlo, zatiaľ sa vyhovárajú na Európsku komisiu a Protimonopolný úrad. Pravidlá udeľovania grantov, ktoré presadzovali, sa však netýkali danej výzvy. Najpravdepodobnejším vysvetlením teda je, že je to osobné rozhodnutie ministerky, ktorá jednoducho nemá rada sexuálne menšiny. Dúfajme, že sa to ministerstvu ešte nejako podarí vysvetliť, avšak od ministerky, ktorá verí, že mimovládky majú priveľa moci a Soros ovláda svet, takýto krok nie je veľmi prekvapivý.

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková, zdroj: Denník N

Bizarnosti týždňa

1. Andrej Danko sa v utorok objavil v rádiu Expres značne (spoločensky) unavený. Moderátorovi Braňovi Závodskému sa ospravedlňoval, že nevládze, lebo po pondelkovej prehre s Kanadou zapíjal smútok. Danko sa neskôr ohradil, že by bol pod vplyvom alkoholu a treba uznať, že pri jeho rečových schopnostiach je naozaj ťažké povedať, kedy má vypité. Každopádne, duch Janka Slotu je späť.

2. Nechcem nič naznačovať, ale keď to pokračuje aj tento rok, začína to byť podozrivé. Žeby Soros?

zdroj: Topky (minulý rok)

Na záver ešte zopár citátov

„Trošku som omámený, lebo som zapíjal večer smútok po tom hokeji… Pán redaktor, ťažko vládzem, fakt som toho dosť popil.“

– Andrej Danko o tom, aký má vzťah k hokeju a alkoholu.

„Áno, priznávam, dnes mám náročnejší deň, no dôrazne sa ohradzujem, že by som bol pod vplyvom alkoholu pri plnení svojich povinností.“

– Taktiež Andrej Danko o tom, že všetky tie hlúposti hovorí za triezva.

„Viete, čo je právo ženy? Frizúra, alebo to, ako si upraví nechty. Ale nie potrat. Tam je aj mužský prvok.“

– Kňaz Marián Kuffa o právach žien.

„Ja som desať rokov robil, pre niekoho možno zle, ale robil som. Makal som ako kôň.“

– Robert Fico o tom, ako si vyslúžil štátnu ochranku. Makal ako kôň a robil veľa zle.

„Ak niekto má taký zásadný problém, že Úniu nazve bandou lúzrov, že je antiľudská, antisociálna, antineviemaká vec, tak potom radšej treba zvážiť, či človek chce zostať vo výbore pre európske záležitosti.“

– Peter Pellegrini o Ľubošovi Blahovi.

Teraz najčítanejšie