Denník N

Včely si zaslúžia istoty. Pestovanie repky k nim nepatrí

Pracuje už od skorej jari
Pracuje už od skorej jari

Dnes je medzinárodný deň včiel, na oslavy však nemajú dôvod. Napriek tomu, že sú okrídlené robotnice pre naše ekosystémy nesmierne dôležité, bez ich práce by sme mnohé potraviny ani nemali a sú tretím najdôležitejším hospodárskym zvieraťom, v posledné roky masívne vymierajú. Pokiaľ prežijú, trpia zhoršeným zdravím a zníženou schopnosťou produkovať med. Aktivisti už pre záchranu včely medonosnej organizujú i petície, aby sa stala chráneným živočíchom. Vymieranie včiel je však už „len“ symptóm problému, ktorý siaha hlbšie a ktorý musíme riešiť systémovo.

Repka spestruje krajinu len naoko

V poslednej dobe sa právom čoraz viac skloňuje boj proti klimatickej zmene. Planéta sa otepľuje, druhy vymierajú, pestrosť bledne a v niektorých kútoch Zeme sa už čoskoro nebude dať pre veľké suchá či zdvihnutú hladinu oceánu žiť. Na zmeny klímy sa potrebujeme pripraviť aj my.

Jedným z najúčinnejších liekov je pestrá krajina. Pestrá znamená, že v rozmanitých ekosystémoch žije veľké množstvo druhov živočíchov a rastlín, ktoré sú si svojím pôsobením navzájom prospešné a kde nijaký druh nedominuje nad druhým. Príkladom je zdravý les, ktorý poskytuje domov rôznym druhom – od hmyzu, cez vtáky, po líšky. Jednotlivé druhy bránia premnoženiu iných, čím je ekosystém v harmónii. Pevné stromy majú zároveň hrubé korene, ktoré spevňujú pôdu a zadržiavajú dažďovú vodu. To bráni zosuvom pôdy a krutým suchám – javom, ktoré sú v časoch meniacej sa klímy stále častejšie.

Opakom pestrej krajiny sú takzvané monokultúry, v ktorej má prevahu iba jeden alebo pár ďalších druhov. V takýchto prostrediach rastie pravdepodobnosť premnoženia škodcov, pretože im chýba prirodzený predátor. Monokultúrami sú aj repkové polia, ktoré síce krajinu na jar vždy vyfarbia krásne nažlto, spestria ju však len naoko. Pôde, kde sa niekoľko rokov po sebe pestuje len jeden druh rastliny, chýbajú potrebné živiny. Dominantná rastlina, v tomto prípade repka, čelí útokom škodcov, ktorým v chudobnom prostredí chýba prirodzený predátor. Aby sa neznehodnotila celá úroda, poľnohospodári ju musia pravidelne postrekovať, čím síce zachránia repku, postrekovanie však ubližuje bezbranným živočíchom, napríklad aj včelám, ktoré repku opeľujú.

Kto za to môže alebo čo zamlčala Matečná

Repka olejná je jednou z hlavných plodín, z ktorých sa vyrábajú biopalivá. Tieto palivá boli navrhnuté s cieľom sčasti nahradiť fosílne palivá z ropy, ktoré zanechávajú veľkú uhlíkovú stopu a spôsobujú, že naša planéta sa prehrieva rýchlejšie. Výhrou však nie je ani plošné pestovanie repky, na čo už dlhodobo ekológovia upozorňujú.

Keď som sa minulý týždeň v relácii RTVS spýtala ministersky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, ako chce riešiť vláda rozmach monokultúr, pre ktoré umierajú včely a nahradiť ich pestrej prírode bližším typom hospodárenia, priamu odpoveď som nedostala. Jedna vec, ktorú ministerka za SNS povedala, ma však zaujala.

Masívne pestovanie repky je podľa nej dôsledkom tlaku ekologických mimovládnych organizácií, ktoré bojovali proti fosílnym palivám. I pre tento tlak vznikli veľké európske dotačné schémy, vďaka ktorým sa slovenským hospodárom viac oplatí brať peniaze za repkové polia, ako sa drieť s pestovaním úrody, za ktorú peniaze nedostanú.

Čo však ministerka za SNS zamlčala je, že ona sama je veľkou ambasádorkou pestovania repky. Kým Európska komisia dlhšie hovorí, že po roku 2020 by sa malo využívanie biopalív prvej generácie utlmiť a nahradiť biopalivami, ktoré neničia krajinu a podporujú väčšiu potravinovú pestrosť, Slovensko ako aj ďalšie krajiny V4 hlasno kričia, že chcú v tomto trende pokračovať. Za pestovanie repky sa vo veľkom bije aj český premiér Andrej Babiš. V apríli tohto roku ministri pôdohospodárstva Slovenska, Česka a Poľska podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej vyjadrili podporu pestovaniu typu plodín, z ktorých sa biopalivá vyrábajú.

Krajiny V4 podporujú monokultúry i v bode, kedy už všetci vieme, že repka a kukurica v palivách uhlíkovú stopu nezahladia. Úprimnú odpoveď, prečo, z nich zrejme nedostaneme. Môžeme si ju len domyslieť.

Čo s tým?

V SaS skôr ako v žltú, veríme v zelenú krajinu. Takú, ktorá nám a našim deťom zabezpečí zdravie a pocit bezpečia, čím v budúcnosti ušetríme nemalé finančné prostriedky. Zelenú a zdravú krajinu symbolizuje práve včela medonosná.

Jedným z krokov, ako jej pomôcť, je zaviesť spravodlivosť do vyplácania priamych platieb pre poľnohospodárov. Pravidlá a platby by mali byť férové nielen na úrovni celej Únie, ale aj medzi jednotlivými poľnohospodármi a chovateľmi na Slovensku. Pestovanie repky by nemalo byť zvýhodňované na úkor inej formy hospodárenia. To sa však neudeje, kým bude stredná Európa za repku naďalej hlasno lobovať.

V segmente poľnohospodárstva, napriek tomu, že je výrazne deformovaný dotáciami, by mali platiť princípy trhu – ponuky a dopytu. Pokiaľ poľnohospodár vie, že dostane rovnakú platbu za pestovanie repky i broskýň, a zároveň sú spotrebitelia ochotní viac zaplatiť za broskyne, je jasné, k pestovaniu ktorej plodiny bude farmár viac motivovaný. Nastavením férových pravidiel podporíme nielen biodiverzitu, ale aj domáci trh s potravinami a potravinovú sebestačnosť.

Rovnako by sa mala zaviesť spravodlivosť do vyplácania priamych platieb pre chovateľov včiel. Viacerí slovenskí včelári mi v osobnej komunikácii potvrdili, že princíp „jeden meter pre všetkých“ neplatí ani v tomto odvetví. Môžete vyzerať ako včelár, mať úle a vyrábať med, ale pokiaľ nemáte legitimáciu člena Slovenského zväzu včelárov, nárok na dotáciu strácate. Paradoxom je, že sa vám neoplatí byť ani členom zväzu, pretože  poplatok za členské prevyšuje sumu dotácie. Dotácie za chov včiel by mali dostávať všetci včelári, ktorí plnia podmienky chovu. To, či sú alebo nie sú členmi nejakého združenia, touto podmienkou určite nesmie byť.

Nuž a v neposlednom rade, najrýchlejšie riešenie, ako pomôcť včelám, je zvýšiť informovanosť o plánovaných postrekoch. Dnes, keď sa chystá masívne postrekovanie polí, verejnosť sa o tom dozvie len skrze tradičné metódy ako oznam na informačnej tabuli či hlásenie v rozhlase. Včelári tak niekedy ani netušia, že sa postrekuje a ich včely sú v akútnom nebezpečí. Problém by sa mohol vyriešiť cez mobilnú aplikáciu, dostupnú pre všetkých chovateľov včiel, skrze ktorú by samosprávy plnili svoju oznamovaciu povinnosť informovať o plánovaných a prebiehajúcich postrekoch. Transparentne a najmä včas.

Poznámka:

“Pôvodne bola na zverejnenej fotografii môjho blogu  nesprávna fotka, a to obrázok pestrice ríbezľovej (Syrphus ribesii), nie včely medonosnej.  Nešlo o zámer, ale nedorozumenie, ktoré ma mrzí. Každopádne príhoda s pestricou podčiarkuje, aká je pestrosť dôležitá. Nielen v celej prírode, ale i pri hmyze, ktorý čelí vážnemu ohrozeniu. O to viac je diskusia o jeho záchrane aktuálna.Dakujem za upozornenia a obvzlášť RNDr. Edovi Stloukalovi, ktorý mi poskytol krásny snímok včely. Verím, že aj vás poteší . ”

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Anna Zemanová

... aby Slovensko zostalo krásnou krajinou s bohatými prírodnými zdrojmi Poslankyňa NR SR, členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; tímlíderka pre životné prostredie strany SaS