Prečo je Progresívne Slovensko extrém
Okrajové pozície v názorovom spektre sa zvyknú nazývať extrém, a extrémy v europolitike škodia. Jedným je vystúpiť z EÚ, ako to navrhuje Kotleba. Opustenie EÚ by Slovensko masívne poškodilo, preto sme ja ani moji kolegovia nikdy také niečo nenavrhli. Už som veľakrát vysvetlil, prečo. Z tohto dôvodu, avšak nie len z tohto, nie je Marine LePen s jej stranou pre mňa prijateľný partner, nikdy nebola a nebude.
Druhý extrém je prakticky so všetkým čo pochádza z Bruselu súhlasiť, bez ohľadu na to, či to krajine pomôže alebo poškodí. Tak to navrhuje Progresívne Slovensko vo svojom programe a vyhláseniach. Porovnávanie s Kotlebom tu nie je namieste, PS považujeme za prijateľného partnera, zatiaľ čo Kotlebu sme zo spolupráce vylúčili. Ale to neznamená, že sa nemáme baviť narovinu. Kritika posúva, aj nás posunula a tu uvádzam niekoľko príkladov môjho tvrdenia:
- Vzdanie sa práva veta v zahraničnopolitických otázkach. Opäť raz by sme stratili kúsok suverenity. Zahraničná politika by sa nerobila na základe dohody všetkých členských krajín, ale tak, ako dohodne Nemecko s Francúzskom a to sa opakovanie ukázalo ako pre Slovensko škodlivé, viď Northstream 2. Prečo by sme o nás nemohli rozhodovať aj my?
- Podpora nových daní. PS s novými daňami pre celú EÚ (napríklad digitálna daň), rovnako ako navrhuje nové dane len pre Slovensko. Pre Progresívne Slovensko ako ľavicovú stranu je prirodzené zvyšovať štátne výdavky a tým aj dane. Avšak pre ekonomiku je to preukázateľne škodlivé. Toto Slovensko naozaj nepotrebuje.
- Európsky minister financií. Nie je to nič iné, ako smerovanie k socializácii dlhov, ďalší krok budú euro-dlhopisy a tlak na zvyšovanie daňových príjmov EÚ.
- Európsky colný a daňový úrad. Je nielenže ďalšia inštitúcia, ale v prvom rade ďalšie odovzdávanie kompetencií do Bruselu a ďalší krok k daňovej harmonizácii, ktorá zoberie Slovensku dôležitú komparatívnu výhodu. Zbytočné.
- Dokončenie bankovej únie. Chýba ešte takzvaný tretí pilier bankovej únie, ktorý zavádza spoločné ručenie vkladov naprieč EÚ. To znamená, že ak skrachuje španielska alebo talianska banka, na záchrane vkladov španielskych či talianskych vkladateľov sa budú podieľať aj slovenský sporitelia. PS navrhuje „dokončenie bankovej únie“, ale pojmu ručenie za vklady sa vyhýba.
- Reforma Dublinského systému. To znamená najmä nejaký druh prerozdelenia migrantov a európske rozhodovanie o azyle. Obidve veci sú ďalšou stratou suverenity Slovenska a ak o ničom inom, tak o tom, kto na území našej krajiny bude žiť, musia rozhodovať výlučne občania, či už priamo alebo nepriamo.
- Boj proti sociálnemu dumpingu. Znie bezpochyby ľúbivo, no v skutočnosti to znamená zobrať našim ľuďom konkurenčnú výhodu vo forme nižšej mzdy, za ktorú sú ochotní pracovať. Túto agendu tlačí najmä francúzsky prezident Emanuel Macron, ktorého „proeurópskosť“ končí tam, kde končia francúzske záujmy.
- Spolupráca s Emanuelom Macronom. K tomuto som už písal. Macron je škodná nie len pre Slovensko, ale aj pre Európu z dôvodu, že kope výhradne za Francúzsko a zaobaľuje to do pekne znejúcich „proeurópskych“ fráz. Ale ak by došlo napríklad na odovzdanie francúzskeho stáleho miesta v bezpečnostnej rade OSN pre EÚ, končí akákoľvek debata. Macron Slovensku poškodil, za výdatnej asistencie Roberta Fica v roku 2017 v Salzburgu, kedy pretlačil smernicu o vysielaní pracovníkov, ktorá preukázateľne poškodzuje našich autodopravcov.
Takáto „proeurópska“ politika našej krajine rozhodne nepomôže. O Európskej centrálnej banke, ktorá roky a masívne porušuje pravidlá EÚ, v programe PS ani slovo, rovnako takmer žiadna kritika, len súhlasenie prakticky so všetkým, čo je predmetom aktuálnych debát. Toto je skutočne extrémna a nebezpečná pozícia.
