Denník N

Tak ako, pán Kotleba? Je najvyšší čas vystúpiť z EÚ, alebo kandidovať do Európskeho parlamentu?

Kotleba a jeho strana dlhodobo presadzovali okamžité vystúpenie Slovenska z Európskej únie. Vypočuli a prečítali sme si na túto tému mnoho plamenných slov a tradične zavádzajúcich pseudoargumentov. O čo menej v nich bolo pravdy, o to boli hlasitejšie. Vystúpiť vraj treba čím skôr a zachrániť sa z potápajúceho sa Titanicu. Inak nás čaká skaza. A odrazu, čuduj sa svete, je všetko inak. Na vystúpenie nie je teraz pravá chvíľa a úniu treba zreparovať zvnútra. Samozrejme s pomocou poslancov Kotlebovej ĽSNS.

Začali ešte pred voľbami, vo februári 2016. V jednom z bodov svojho programu sľubovali: „Spustíme referendum o vystúpení z Európskej únie.

V júni 2016, keď sa Kotlebovci udomácnili v parlamente, posmelení výsledkom referenda o vystúpení z EÚ vo Veľkej Británii, začali s témou pomerne zhurta. Oznámili, že „ĽS Naše Slovensko spúšťa petíciu za vystúpenie Slovenska z Európskej únie“ A pokračovali: Občania Veľkej Británie sa rozhodli odmietnuť diktát Bruselu. Pochopili, že ďalšie zotrvanie v EÚ by znamenalo ich postupný zánik. Je najvyšší čas, aby tento potápajúci sa európsky Titanik opustilo aj Slovensko.

Vzápätí uverejnili ďalší článok „Vystúpenie z EÚ – nová vízia pre Slovensko.“ Okrem iného v ňom tvrdia: „Musíme pochopiť, že pokiaľ z EÚ nevystúpime, tak našu ekonomiku nikdy neobnovíme – lebo nám to cudzinci nedovolia! Referendum s otázkou o vystúpení z EÚ je strategickou témou týkajúcou sa prežitia Slovenska.

Železo treba kuť kým je horúce, takže 1. júla pokračovali: „Začíname so zberom podpisov pod petície za referendum o vystúpení z EÚ a o vystúpení z NATO“ A pridali informáciu: „Dnes o 15:00 sme vo všetkých krajských mestách Slovenska začali so zberom podpisov pod dve petície – pod petíciu za referendum o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie a pod petíciu za referendum o vystúpení Slovenskej republiky zo zločineckej organizácie NATO.“

O tri dni informovali o tlačovej konferencii: „Tlačová konferencia ĽS Naše Slovensko k spusteniu petícií za referendum o vystúpení z EÚ a o vystúpení z NATO

Tým odštartovali zber podpisov pod petíciu, ktorého sa hromadne zúčastňovali kotlebovci na celom Slovensku. Tu vidíme súčasného oblastného predsedu ĽSNS pre Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Prievidza, antisemitu a rasistu Antona Grňa.

Podpisy pomáhali zbierať aj oblastný predseda pre okresy Púchov a Považská Bystrica, obdivovateľ Hitlerovho národného socializmu, Marián Mišún, či Edo Bošnák.

Ruku k dielu priložili aj ďalší, napríklad krajský predseda a poslanec Milan Mazurek. V tomto prípade spolu s funkcionármi zo Spiša v Krompachoch.

V septembri 2017 sme pri zbere podpisov mohli vidieť aj vtedy ešte neznámu gymnazistku Líviu.

V októbri 2016 vo svojom plátku „NAŠE SLOVENSKO“ s bombastickým titulkom: „VYSTÚPENIE Z EÚ JE OTÁZKOU NÁŠHO PREŽITIA“ tvrdili: „Európska únia je na pokraji zrútenia,“ strašili: „V rámci strednej Európy má byť rozmiestnených 120 tisíc imigrantov“ a varovali: „EÚ je proti Bohu aj národu a jej cieľom je zničiť kresťanské a morálne zásady európskych štátov, aj národy ako také.“ V závere sú slová hodné zapamätania: „V európskom parlamente je 751 poslancov. Slovensko má 13 z nich, t.j. 1,7 % z celkového počtu hlasov. Je zrejmé, že s takýmto počtom europoslancov nedokáže Slovensko v EÚ ovplyniť vôbec nič.“  Je preto legitímna otázka, prečo sa v roku 2019 Kotlebova ĽSNS zúčastňuje volieb do Európskeho parlamentu, intenzívne prezentuje svojich kandidátov na mítingoch po celom Slovensku a robí im nákladnú bilbordovú kampaň?

Súčasťou bol aj petičný hárok: „PETÍCIA za referendum o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie“ Okrem zavádzania a klamstiev je tu uverejnený aj petičný výbor. Nie je bez zaujímavosti, že jeho členmi sú aj dvaja súčasní kandidáti Kotlebovej strany na poslancov Európskeho parlamentu – Ing. Milan Uhrík, PhD. a Milan Mazurek.

To isté čo v októbri 2016, tvrdili Kotlebovci aj o rok neskôr, v októbri 2017: „NAJVYŠŠÍ ČAS VYSTÚPIŤ Z EURÓPSKEJ ÚNIE

Pozrime sa kto kandiduje za Kotlebovu stranu do Európskeho parlamentu.

Začnime od konca. Číslo 14. má na kandidátke podpredseda ĽSNS, Ing. Milan Uhrík, PhD. Ten istý Milan Uhrík, ktorý v decembri 2016 tvrdil: „Slovensko musí vystúpiť z EÚ, inak bude s nami koniec.“ Podľa Uhríka „Európska únia už nie je reformovateľná. To sú len reči politikov.“ Zaujímavé je, že rovnaké reči teraz vedie politik Uhrík. Komu teda máme veriť? Revolučne naladenému novopečenému politickému nováčikovi Uhríkovi z roku 2016, alebo už ostrieľanému mejnstrímovému politikovi Uhríkovi z roku 2019? Otázka priam hamletovská.

Kdeže sú tie časy keď Milan Uhrík pod bdelým dohľadom predsedu Mariána Kotlebu, verejne ako jeden z prvých signatárov, podpísal petíciu za vystúpenie Slovenska z Európskej únie.

Ako sa zdá, pán poslanec Uhrík nenápadne obrátil kabát a dnes tvrdí, že „Do Bruselu musia ísť vlastenci“ A viete kvôli čomu sa na to obetavo hodlajú podujať Milan Uhrík a jeho kumpáni? Vraj „aby sme vás mohli okamžite informovať o všetkom zlom, čo sa na nás potichu chystá. Pretože v liberálnych médiách vám to na rovinu nikdy nepovedia.“ A to všetko za nejakých úbohých pár tisíc eur mesačne. Dúfam, že dokážete oceniť veľkosť obete našich pravých vlastencov.

Pán Uhrík teraz mítinguje, tak ako nedávno v Hlohovci, kde im nielenže zmarili stretnutie s občanmi v ohlásených priestoroch, ale zapredaní slniečkári na čele s primátorom ich ešte aj privítali transparentmi, ktoré sa im Pánbohvie prečo nepáčili. Stále tvrdia, že s fašizmom či neonacizmom nemajú nič spoločné a keď vidia preškrtnutý hákový kríž namiesto toho aby sa potešili, ide ich od jedu čert uchytiť.

Ale svojim spôsobom ich chápem, veď ak Milana Uhríka sprevádza aj oblastný predseda ĽSNS pre okresy Levice a Zlaté Moravce, Rastislav Jakubík, nemožno sa čudovať, že im ten prečiarknutý hakenkrajc vadí. Veď práve kvôli Jakubíkovi sa Uhrík zosmiešnil tvrdením, že v prípade vytetovaného hákového kríža na hrudi straníckeho funkcionára ide o viac ako 10 rokov starú záležitosť. Fotografie spred štyroch rokov ho však usvedčili zo zavádzania.

A keď sme už pri neonacistických symboloch, dám sem ešte jeden. V jednej kotlebovskej skupine uverejnili fotografiu protestujúcich z Hlohovca. Okrem početných urážlivých a výhražných komentárov Kotlebových priaznivcov na adresu protestujúcich, sa tam vyskytol aj jeden veľmi stručný. Obsahoval iba číslo 88 a emotikon otvorenej dlane. Pre neznalých neonacistickej symboliky ide o číselný kód pre pozdrav „Heil Hitler!“ H je v poradí  ôsme písmeno v abecede. A 88 = HH.

Takže pán Uhrík môže oprášiť svoje „vtipné“ vysvetlenie týkajúce sa šekov na sumu 1488 €, ktoré Kotleba rozdával spriazneným nemajetným rodinám 14. marca 2017 v Banskej Bystrici. Podľa Uhríka za tým médiá „hľadajú numerologický okultizmus a neviem čo všetko.“ Od jeho pamätného televízneho vystúpenia, vieme, že nie je historik, a preto sa nevie vyjadriť k holokaustu a k deportáciám 70 000 slovenských židov do vyhladzovacích táborov, ale snáď si už našiel čas a oboznámil sa s významom spomínaných číselných symbolov.

Veď čo sa týka čísla 14, niečo evidentne pochytil už v roku 2017, čo potvrdil aj v spomínanej televíznej debate.

A priamo na jeho stránke povestných 14. slov neonacistu Davida Lanea v komentári 26. marca 2017 napísal Adrián Dojčiar.

Keď sme  už pri tom „numerologickom okultizme“ pomerne zaujímavo vyzerá aj toto. Najmä ak si všimneme čísla vyjadrujúce percentuálny pomer troch základných farieb, modrej, zelenej a červenej. Nepripomína vám to farbu vášho znaku, zástav či tričiek? Čo na to poviete, pán Uhrík? Samozrejme, môže ísť iba o náhodu. Ale nie je tých náhod už nejako priveľa?

K pánovi Uhríkovi a protestnej akcii v Hlohovci už iba jedna vec. Jaroslav Kostka svojim komentárom na ruskej sieti V kontakte opäť raz potvrdil, že ĽSNS môže rozhodnutie Najvyššieho súdu dezinterpretovať ako len chce, čertovo kopýtko vždy vykĺzne spod údajne anjelskeho hávu: „Pamätám si časy, kedy by sa cigáni a buzeranti nepozerali na Kotlebu v postoji. Ležali by s kopancami na zemi. Je najvyšší čas vrátiť sa späť do ulíc. Obuť kanady obliecť bomberu so Slovenským znakom a vydobyť si právo späť! Anarchistov, narkomanov z Antifa a liberálnu buzerantskú čvargu vrátiť späť do pivníc a kanálov kam patria. Ulice budú opäť patriť bielym. Na stráž priatelia.“

Nechajme pána Uhríka a poďme k číslu 13. Niektorí veria, že trinástka je nešťastné číslo, preto v hoteloch izba s týmto číslom často chýba. Kandidátom s poradovým číslom 13. mal byť Norbert Lichtner, zakladateľ a moderátor konšpiračných internetových rádií Slobodný vysielač a Infovojna. O jeho kandidatúre informovali kotlebovci už v januári.

V marci ho ĽSNS predstavila takto: „dlhoročný bojovník proti klamstvám šíreným v masmédiách.“ V prípade Lichtnera má toto tvrdenie mimoriadnu pridanú hodnotu…

Na galavečere Kotlebovej strany k 80. výročiu vzniku vazalskej vojnovej Slovenskej republiky v Ružomberku ešte stál spolu s ostatnými kandidátmi na pódiu a fotografoval sa s turčianskymi členkami ĽSNS.

O týždeň neskôr Lichtner z kandidátky odstúpil, no nebola za tým nešťastná trinástka, ale ako sa povráva, skôr jeho náklonnsť k poradovému číslu 4 v prezidentských voľbách.

Nuž, nech už za tým bolo hocičo, fakt je ten, že Lichtner nielenže za Kotlebovu stranu nekandiduje, ale kotlebovcov najnovšie ani príliš nešetrí. Jeho Infovojna prebrala informáciu o tom, že Rusko odsúdilo extrémizmus kotlebovcov, pričom údajný „dlhoročný bojovník proti klamstvám šíreným v masmédiách,“ tak ako je jeho zvykom, text iba odpísal z denníka Pravda: „Dokument ruskej diplomacie sa v jednej časti zmieňuje o ĽSNS ako o jedinej registrovanej strane na Slovensku, ktorá otvorene sleduje extrémistické myšlienky s prvkami rasovej nenávisti, zvlášť používa protirómsku rétoriku. Správa upozorňuje, že kotlebovci stavajú na národnom socializme, za ktorého príklad si berú profašistický vojnový Slovenský štát. Moskva sa pozastavuje nad tým, že ĽSNS velebí čelných predstaviteľov vtedajšieho režimu vrátane Jozefa Tisa, ktorého po skončení vojny odsúdili na smrť. Dokument so znepokojením pripomína, že kotlebovci poukazujú na Tisov „neoceniteľný prínos“ k štátnosti.“

Teraz sa ale vráťme na čelo kandidátky a predstavme kandidáta číslo 1. Je ním Ing. Martin Beluský, PhD., štatutár „záložnej“ kotlebovskej strany „Pevnosť Slovensko.“ V januári 2019 svoju motiváciu a ciele pomenoval takto: “ Do europarlamentu musíme ísť spolu s kolegami z Talianska, Poľska a ďalších krajín a ukázať liberálnym panáčikom, že v Európe je ešte mnoho hrdých ľudí, ktorí so sebou zametať nenechajú!“ Motivácia a ciele ako sa patrí.

V marci Beluského ĽSNS predstavila ako odborníka na medzinárodné vzťahy a Európsku úniu.

V máji jeho predstaveniu venovali už viac priestoru. „odborník na medzinárodné vzťahy a Európsku úniu“ tu okrem iného tvrdí: „Brusel nám vnucuje imigrantov, pretláča homosexualitu, dekadenciu a zavádza politickú cenzúru.“ To isté som od pána Beluského počul aj včera v televízii. Keď ho však moderátorka požiadala, aby svoje tvrdenia podoprel konkrétnymi dôkazmi, pán „odborník“ sa zmohol iba na frázy a podobne ľahko vyvrátiteľné tvrdenia ako je to v prípade slávneho kotlebovského videa z nebezpečnej „no go“ zóny v Bruseli, kam sa údajne neodvážia ani policajti. To, že sa tam kotlebovcom ani ich technike nič nestalo, potrdzuje samotné video. Beluský mal však aj na toto mimioriadne dôveryhodné vysvetlenie. Vraj im miestny obyvateľ poradil, aby tam išli ráno, pretože tamojší ľudia vraj nikde nepracujú a preto dlhšie spia, a tak je to tam ráno ešte ako tak bezpečné. Z toho usudzujem, že ľudia tmavej pleti, ktorí okolo nich vo videu hromadne prechádzali a na ktorých samotní kotlebovci poukazovali, boli iba preludom a nie skutočnosťou. Veď podľa Beluského vtedy ešte spali a keďže spali, logicky nemohli byť na ulici.

Nuž a podobne konkrétne pán odborník odpovedal aj na otázky, týkajúce sa ďalších tvrdení kotlebovcov týkajúcich sa údajného násilného pretláčania LGBT agendy, zámerného ničenia tradičnej rodiny či odškodnenia Afričanov za otroctvo spred 500 rokov. Peknú reportáž o podobných tvrdeniach na mítingu kotlebovcov prieniesol časopis .týždeň v článku „Boli sme na mítingu ĽSNS. Klamú, strašia a šíria nenávisť.“

Pridám ešte nejaké fotografie z minulosti. Prvá je z roku 2011 a mladý muž sediaci na sneme Slovenskej pospolitosti vedľa jej súčasného vodcu so znakom Rodobrany a v uniforme nápadne podobnej uniforme Hlinkovej gardy, mi pripadá nejaký povedomý.

Ďalšie fotografie sú z rokov 2016, 2017 a 2018 pri hrobe prezidenta fašizoidnej vojnovej Slovenskej republiky.

Číslo 2. je poslanec a krajský predseda Milan Mazurek. Myslím, že predstavovať ho príliš netreba, jeho excesy sú dostatočne známe. Naviac je zatiaľ neprávoplatne odsúdený Špecializovaným trestným súdom za výroky v Rádiu Frontinus. Kotlebovci ho v marci predstavili takto: „poslanec NR SR prenasledovaný a súdený za vyslovenie pravdy o neriešení problémov s asociálmi.“

V máji pribudol titul „hovorca mladých.“ Obávam sa, že väčšina mladých ľudí by Mazureka ako svojho hovorcu bez váhania odmietla. V druhej časti „pravdu“ nahradila „kritika.“

Mazurek sa tiež odrazu hrnie do Európskeho parlamentu, hoci v júli 2016 aj on horlivo zbieral podpisy za vystúpenie z EÚ.

A tvrdil: „Ak neopustíme šialenú Európsku úniu čo najskôr, teroristické útoky a stovky znásilnení každý deň čakajú aj Slovensko…

Dnes spieva inú pesničku a chce byť europoslancom. Pozrime sa na pár Mazurekových výrokov na sociálnej sieti a posúďme či v jeho prípade ide o šírenie „pravdy,“ akou „nevinnou obeťou“ je a akým obohatením bude Mazurek pre Európsky parlament. Chvála Hitlera a popieranie holokaustu: „historia je uplne prekrutena vitazmi a Chazarmi… o tretej risi vieme iba lzi a rozpravky o 6 milionoch a mydlach z zidov. O Hitlerovi sa ucia same klamstva.“ Po týchto výrokoch a stanovisku Ruska ku Kotlebovej strane, je Mazurekov bilbord k eurovoľbám o spolupráci s Ruskom určite mimoriadne aktuálny.

Primitívne rasistické urážky Rómov: „špinaví paraziti, incestné a zaostalé poloopice, degenerovaní špinaví paraziti, zberba…

Vulgárna blasfémia: „Je.em vášho Alaha!“ a vyprovokovanie útoku na moslimskú rodinu s vydesenými plačúcimi malými deťmi v Bratislave.

Kresťansky orientovaných voličov určite poteší informácia, že Mazurek právoplatne vystúpil v roku 2011 z rímskokatolíckej cirkvi a v roku 2017 odhaľoval pamätnú tabuľu Tisovi spolu s falošným biskupom „otcom Danielom.“ Veď uznajte, ak popravenému kňazovi odhaľuje tabuľu mladý extrémista, ktorý vystúpil z cirkvi a kedysi napísal: „kresťanstvo považujem za príčinu väčšiny zla v Európe“ a posviaca ju človek, o ktorom cirkev tvrdí, že je podvodník, má to naozaj svoje čaro.

Trojkou na kandidátke je bývalý sudca, JUDr. Miroslav Radačovský, u ktorého mali podľa Plusky dopravní policajti v júli 1999 pri náhodnej kontrole nájsť 18 skladačiek kokaínu a na sedadle auta nelegálne držanú guľovnicu.

Sudca potom ako ho súdy oslobodili, tvrdil, že pôjde chovať kone do Náhorného Karabachu. Ale nikam neodišiel a zostal na Slovensku. Veď uznajte, kde by mu bolo po tom všetkom lepšie…

V marci ho ĽSNS predstavila takto: „Bývalý sudca okresného súdu v Poprade, ktorý nabral odvahu odsúdiť prezidenta Kisku za ukradnuté pozemky.“ Čo na tom, že je to klamstvo, o žiadne „odsúdenie prezidenta“ nešlo, ale o spor dvoch strán, pričom obidve boli podvedené, čo mal podľa Plus 7 dní konštatovať aj sudca Radačovský: „Buďme teda objektívni, vychádzajme z dôkazov a vezmime do úvahy, že čo sa týka Andreja Kisku, pozemky nadobudol v dobrej viere. Ale koho sa týka otázka dobrej viery? Veď obaja konali v dobrej viere. V prípade, že by súd zamietol žalobu, čo by sa udialo? Udialo by sa to, že pán Franc by prišiel zákonným spôsobom o to, čo v skutočnosti mal, a vlastníkom by ostal pán Kiska. Bolo by to spravodlivé rozhodnutie? Teraz, keď som takto rozhodol, nič sa vlastne neudialo, pretože pozemky ostanú v rukách toho, komu patrili, a pán Kiska má nárok na vrátenie finančných prostriedkov od toho, od koho pozemky kúpil,“ zdôvodňoval Radačovský svoje rozhodnutie..“

Napriek tomu Kotlebova ĽSNS zopakovala rovnaké klamstvo aj v máji. Zaujímalo by ma, či to pánovi emeritnému sudcovi nevadí.

V blogu „Ráčite tárať vaša ctihodnosť“ som reagoval na jeho tvrdenie o údajnej protiústavnosti prípadného rozpustenia Kolebovej ĽSNS Najvyšším súdom SR. Radačovský okrem iného tvrdil: „Za takejto situácie by museli byť potom anulované všetky rozhodnutia, zákony a podobne, na ktorých hlasovaní sa takáto strana zúčastnila. Museli by byť anulované všetky rozhodnutia parlamentných výborov, na ktorých rokovaniach sa poslanci takejto strany zúčastnili. Vie si niekto predstaviť, aby sa konštatovalo, že na prezidentských voľbách sa zúčastnila strana, ktorá je protiústavná? Nutne by to muselo mať za následok anulovanie prezidentských volieb.“ Na nezmyslenosť jeho argumentov reagovali viacerí renomovaní právnici, ktorých stanoviská som v blogu publikoval. Zdá sa však, že JUDr. Radačovský sa z toho nepoučil, lebo po tom ako Najvyšší súd ĽSNS nerozpustil s konštatovaním, že Generálna prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno, opäť vyvodil z rozsudku veci, ktoré v skutočnosti neobsahuje. Hneď v prvých vetách tvrdí niečo čo v rozsudku Najvyššieho súdu nie je a ani nemôže byť, pretože o tom čo tvrdí Radačovský, teda o tom či ĽSNS je alebo nie je fašistická strana, súd nerozhodoval: „Najvyšší súd SR bez pochybností konštatoval, že ĽSNS nie je fašistickou ani nedemokratickou stranou. Nezávislí sudcovia SR konštatovali, že na rozpustenie ĽSNS nie je zákonný dôvod a teda ani túto stranu ani jej voličov a sympatizantov nemá nikto právo označovať za fašistov, extrémistov a dehonestovať podobnými pojmami.“ A na základe toho čo v rozsudku nie je sa naváža do všetkých kritikov Kotlebovej strany, prezidenta a ministra spravodlivosti. Sú iba dve možnosti a neviem ktorá z nich je horšia. Buď bývalý sudca Radačovský nedokáže pochopiť ani jednoduchý text rozsudku Najvyššieho súdu, alebo úmyslene zavádza.

Ďalším kandidátom je Lukáš Kopáč, známy ako organizátor pochodov extrémistov proti imigrantom. Podľa ĽSNS: „dlhoročný pronárodný aktivista a organizátor najväčšieho protestu proti prijímaniu imigrantov v Európe v roku 2015.

Len pre osvieženie pamäti sipripomeňme bilanciu Kopáčom zorganizovaného protestu: „Pre podozrenie z trestného činu výtržníctva, poškodzovania cudzej veci, útoku na verejného činiteľa, extrémistickej trestnej činnosti, ako aj páchania iného protiprávneho konania skončilo na polícii približne 140 osôb,“ povedala policajná hovorkyňa Kurucová.“

Pripomeňme si aj to, že Kopáč pred pochodom s nadšením vítal podporu speváka neonacistických kapiel Juden Mord a Krátky proces, Rastislava Rogela a citoval, že „Slovákov otvorene vyzýva, aby sa k protestu pridali, chránili slušných bielych ľudí a zastavili likvidáciu európskych národov.“

O svojich názoroch na Európsku úniu čo to prezradil v rozhovore pre Reconquistu: „Plánovaná federalizácia, nekontrolovateľná imigrácia a islamizácia, vytvorenie spoločnej európskej armády, pretláčanie LGBTI, centralizácia rozhodovania. Toto sú fakty, ktoré vo mne vyvolávajú vážne obavy o budúcnosť Slovenska a európskych národov. EÚ za pomoci našich vlád spravila zo Slovenska kolóniu a veľkú montážnu halu s lacnou pracovnou silou. Členstvo v EÚ nás v spolupráci so slovenskými vlastizradcami pripravilo o suverenitu, potravinovú sebestačnosť, menu a slobodu v rozhodovaní o zásadných politických a ekonomických otázkach.

Kopáča podporuje pestré spektrum extrémistov, ktorí natočili na jeho podporu aj video.

Obdivovateľ Hitlera a popierač holokaustu Marian Magát.

Národný socialista a rasista Marián Mišún, autor pozoruhodných návrhov akoby vystrihnutých z diel autorov z obdobia Hitlerovej Tretej ríše..

Národniarsky autor a interpret gýčových baladických popevkov, trestne stíhaný profesionálny Slovan Jaroslav Pagáč, ktorý si hovorí neslovansky – Reborn. Obdivovateľ neonacistických kapiel Biely odpor a Buldok, ktorý podobne ako Mišún inklinuje k národnému socializmu.

Vodca Slovenskej popolitosti Jakub Škrabák, ktorý je podobne ako Pagáč trestne stíhaný za šírenie extrémistických materiálov. Škrabák má v ponuke zaujímavé knihy či tričká s vlčím hákom za nemenej zaujímavú cenu 14,88 €.

Patrik Kubička, v súčasnosti študent histórie a vydavateľ, ktorý zo Švecovho Slovenského hnutia obrody prešiel ku Kotlebovi. Tisovi však zrejme zostal verný. Čosi o jeho orientácii prezradí nielen jeho kandidovanie za Kotlebovu ĽSNS na poslanca samosprávneho kraja, ale aj názory publikované v rozhovore pre Reconquistu.

Bloger Marek Gábrik: „Serem vám na celej Brusel,“ konšpiračné zlátaniny – „The New World Order,“ názor na SNP – „Odmietam akýmkoľvek spôsobom oslavovať 29. august – deň, kedy si pripomíname vypuknutie SNP. Na udalosti, počas ktorej sa medzi sebou zabíjali Slováci, ktorej vypuknutím sa začal koniec prvej Slovenskej štátnosti a kvôli ktorej na Slovensko Nemci poslali svoje vojská, aby odpor potlačili nevidím dôvod na oslavu.“ Adorácia Tisa a vojnového Slovenského štátu. Antisemitizmus.

Jozef Repka, o ktorom som v minulosti napísal blog „Budúci pán učiteľ, ktorého hrdinami sú Kotleba, Magát, Švec, Putin a Kaddáfí.“ V súčasnosti podporovateľ neexistujúcej strany Napred, ktorú sa pokúšajú založiť Magát, Ruhig a Bačinský. Repkove výroky: „Cigánski paraziti, háveď, opice.“ A potom prehlásenie: „odmietam rasovú neznášanlivosť a nikdy som sa k takejto myšlienke nehlásil…“ Veru, niet nad úprimnosť a pravdovravnosť.

Kopáča podporil aj kotlebovský historik Martin Lacko.

Neviem ale či mu máme držať palce, aj keď má toľko podporovateľov. Lebo pri jeho verejne známom odpore k „zvráteným hodnotám liberalizmu,“ by mohol v Bruseli príliš trpieť.

Číslo 5. má primár internej kliniky vnútorného lekárstva Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, MUDr. Miroslav Urban. Podľa informácie ĽSNS z marca „neoblomný obhajca tradičných a národných hodnôt

V máji dostal pán primár väčší priestor k prezentácii. A tak sme sa dozvedeli že: „Európski poslanci nás zradili. Zaplavujú Európu miliónmi imigrantov, ktorí sem neprichádzajú preto, aby nám pomohli. Prichádzajú, aby si zobrali našu zem, ženy a bohatstvo, ktoré vybudovali naši predkovia.“ Nuž, keď podobné nezmysly tvrdí nejaký absolvent „vysokej školy života“ človek nad tým mávne rukou. Ale ak nezmysly, ktoré je možné kvalifikovať aj ako šírenie poplašnej správy, šíri primár renomovanej nemocnice, je to na zamyslenie.

Proti rodinným hodnotám nič nemám, sám pochádzam z usporiadanej kresťanskej rodiny a viac ako štyri desaťročia v takej žijem. Na rodinné oslavy si síce neobliekam tričko s Putinom ako pán primár, ale v úcte k rodine, kresťanským hodnotám a rozumným tradíciám, žiadny problém nevidím. Takže k pánovi primárovi, ktorého jeho profesia predurčuje k stanoveniu správnej diagnózy jeho pacientov, pre ilustráciu iba fotografie, ktoré o ňom niečo napovedajú. Zobrať fotografie na ktoré ma copyright známy denník, mimoriadne nešikovne ich upraviť a s domnienku, že ide o vydarený vtip ich zdieľať v oficiálnej skupine Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, je tiež určitá diagnóza…

A o tomto radšej nenapíšem nič. Nechcem byť osobný. Názor o úrovni pána primára si konečne urobí každý sám.

Číslo 6. má Karol Polanský. Podľa charakteristiky ĽSNS „politický disident a člen podzemnej cirkvi, horlivý zástanca kresťanských hodnôt“ Povedal by som, že v jeho prípade to znie podstatne vierohodnejšie ako v iných prípadoch. Jediný problém môže byť vo výklade toho, čo kresťanské hodnoty vlastne sú. V tejto veci však s pánom Polanským polemizovať nemienim. Myslím, že na to sú tu povolanejší.

Ide o syna Ivana Polanského odsúdeného totalitným komunistickým režimom na 4 roky väzenia za šírenie náboženskej literatúry. O jeho názoroch si môžeme urobiť názor z rozhovoru, ktorý s ním urobil jemu názorovo blízky Anton Selecký pre Hlavné správy. Je členom ĽSNS od roku 2016 a v tom istom roku bol aj na kandidátke. Pán Polanský v rozhovore okrem iného hovorí: „Istanbulský dohovor je v podstate jeden podvod… Toto, čo sa v súčasnosti deje ja by som to nenazval migráciou. Toto je zámerné a riadené premiestňovanie obyvateľstva. Ide tu o zámer jednoducho zmiešať národy, vykoreniť ich z vlastnej kultúry a tým vlastne ich ovládať. Čiže toto je ten globalizačný plán na ovládanie más ľudí a to sa už čiastočne prejavilo pri týchto voľbách… Jednoznačne – v momentálnej situácii – v akej sa nachádzame, odkazujem to, že Ľudová strana Naše Slovensko je jediná strana, ktorá drží slovo, je tou, ktorá to čo hlása aj robí.

Bývalá súdna exekútorka JUDR. Lucia Žužová je jednou z dvoch žien na kandidátke ĽSNS a má číslo 7. Je „kresťanská aktivistka, spoluautorka zákona ĽS Naše Slovensko za zlepšenie ochrany života nenarodených detí

Niečo o kandidátke sa opäť dozvieme z rozhovoru publikovaného na Hlavných správach. Pani doktorka Žužová v ňom okrem iného povie: „Naozaj v Žakovciach prebehlo stretnutie a rokovanie o tom, ako zastaviť Istanbulský dohovor. Bola som tam prítomná a zástupca delegovaný SNS sedel vedľa mňa na tomto stretnutí. Marian Kotleba bol ten, ktorý navrhol práve tento spôsob rokovania a hlasovania o ID… Keď som pred tromi rokmi dostala ponuku pracovať ako asistentka, položila som poslancom otázku, prečo si ma vybrali a čo odo mňa očakávajú. Marian Kotleba mi vtedy odpovedal, že preto, lebo chcú uplatňovať kresťanské princípy v zákonoch SR. Tak som s kľudným svedomím a so súhlasom môjho duchovného vodcu, túto ponuku prijala… Na kandidátke ĽS Naše Slovensko som nestranícky kandidát do EP. Nikdy by som neprijala túto ponuku a už dávno by som odišla z postu asistentky v NRSR, ak by som sa na ich skutkoch nepresvedčila, že to hodnotovo myslia vážne a že nie sú to len prázdne reči o hodnotách. Nikto z nás nie je svätý ani dokonalý. K tomu máme smerovať a usilovať sa o to. Z mojej vlastnej skúsenosti ale viem, že Marian Kotleba je človek priamy, čestný a neuhýbajúci, ktorý sa naozaj spolieha na Boha a jeho prozreteľnosť. Je kresťanom praktickým nie teoretickým a prázdnym. Poznám mnoho kresťanov i duchovných osôb, ktorí sú voličmi a sympatizantmi ĽS Naše Slovensko. Niektorí to povedia verejne, iní sa ešte boja, no nemožno im to zazlievať, keďže sloboda prejavu na Slovensku je ešte vždy neslobodná a mnohí sa boja o stratu zamestnania či iné útoky na ich osobu.“ Informácia o tom, že o hlasovaní poslancov v parlamente sa rozhoduje na fare v Žakovciach má naozaj nemalú pridanú hodnotu. Rovnako ako priam exaltovaná adorácia Kotlebu a jeho strany z úst katolíckej aktivistky, či zmienka o odobrení jej pôsobenia pre ĽSNS zo strany „duchovného vodcu“ pani Žužovej.

Že má pani Žužová blízko k apokalyptickému kazateľovi zo Žakoviec aj k bývalému vodcovi Slovenskej pospolitosti, potvrdzujú aj tieto fotografie.

Pozoruhodným kandidátom je Ondrej Ďurica s poradovým číslom 8. V marci podľa charakteristiky ĽSNS: „národný buditeľ, textár a spevák národných piesní, autor štyroch úspešných albumov.“

V máji o niečo skromnejšie: „textár a spevák národných piesní, autor piatich úspešných albumov.“ Ďuricovi tu pribudol jeden album, ale kamsi sa stratil bombastický titul „národný buditeľ

Pozrime sa teda bližšie na „národného buditeľa.“ Hneď na začiatok treba uviesť, že podľa právoplatného rozhodnutia súdu majú novinári právo písať o Ondrejovi Ďuricovi ako o neonacistovi.

Súd k svojmu výroku dospel na zákade skúmania Ďuricových textov. Najmä z obdobia keď bol frontmanom neonacisticej skupiny Biely odpor.

Pozrime sa teda na pár textov a videí s piesňami Ďuricovej kapely. Začneme skladbou, ktorá je poctou britskej neonacistickej legende, frontmanovi kapely Skrewdriver, zakladateľovi hnutia Blood and Honour a propagátorovi White Power, Ianovi Stuartovi Donaldsonovi a má názov Legenda. Text a zábery z videa určite dávajú výroku súdu za pravdu. Hákový kríž, runy SS, nápis – hrdina bielej rasy, hajlujúci fanúšikovia.

Ďalšou skladbou je Genocída. Biely muž, biela sila, apokalyptické vidiny, mŕtvi nemeckí vojaci, hajlujúci mladíci, policajti a Kotleba ležiaci na zemi…

Prvý muž národa. Apoteóza popraveného prezidenta vojnovej Slovenskej republiky.

Obraz hanby, kde sa Ďurica v texte vyhráža gejom: „Odporný zvrhlík v ženských šatách – pre mnohých človek, pre mňa úchylák, krysa bez hanby, čo nikdy nenájde svoju tvár… Dopadá ruka hnevu na tvoju tvár, tvoj úsmev na mňa neplatí. Zostal si sám, pre túto noc budeš len môj, dnes ucítiš v tvári svoju vlastnú krv.“

Smrť za smrť, vo videu s antisemitskými karikatúrami.

Hriechom proti rase s textom: „Potrestáme každého zradcu rasy, tento dotyk bude osudný. Kto sa nám postaví, okúsi pach smrti. Stavajme šibenice, onedlho príde náš čas. Deň odplaty sa blíži, už počujem nepriateľov hlas. Vyhlásme im neúprosný boj, každým nádychom musia trpieť! Hriech proti krvi a rase si zaslúži ten najukrutnejší trest!“

Navždy spolu.

Ďurica s členmi VZDOR Kysuce.

Ondrej Ďurica s Rastislavom Rogelom, frontmanom neonacistických kapiel Juden Mord a Krátky proces.

Ako bodka za Ďuricom, úryvok z jeho novšej tvorby. Uvažujem či prvá veta „Od Bruselu do prúseru (euro)idioti slepo vedú nás!“ nie je prorocká a nenaplní sa práve úspechom nemenovaných kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Druhou ženou na kandidátke je učiteľka Lenka Bočkayová, neúspešná kandidátka na primátorku Topoľčian. Písal som o nej v blogu „Kotlebova kandidátka na primátorku podľa ktorej je prezident Andrej Kiska podvodník, úžerník a neschopný, ugebrený Bútorov hovorca.“ Podľa ĽSNS bola Lenka Bočkayová v marci „lingvistka a pronárodná aktivistka“ a „venuje sa edukačnej činnosti a práci s ľuďmi.

V máji z nej už bola „aktivistka v oblasti ochrany prírody a životného prostredia a špecialistka na slovenský a anglický jazyk“ Nebudem zapierať, pokúsil som sa pátrať po zmienených kvalitách pani Lenky, ale v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra v SAV o nej ako o lingvistke nikto nepočul a rovnaké je to aj medzi prekladateľmi. Nájsť sa nedá ani jediné dielko či aspoň článok, ktorý by čo len naznačoval čokoľvek o tom, že Mgr. Bočkayová je lingvistka. Možno mi neuveríte, ale medzi skutočne renomovanými ochrancami prírody, vrátane profesionálnych ochrancov prírody, je výsledok pátrania rovnaký. Nikto o nej v spojení s akýmikoľvek reálnymi aktivitami v oblasti ochrany prírody nikdy nepočul.

A rovnako ako Milan Uhrík, zrejme nie je Lenka Bočkayová ani historička, keďže na otázku „Zaujímalo by ma pani učiteľka, aký máte názor na protižidovský pogrom v Topoľčanoch v roku 1945“ odpovedala: „Zaujímam sa o súčasné problémy nášho mesta a riešim víziu budúcnosti, nevraciam sa do minulosti.“

Zavše sa však do minulosti vráti. Akurát, že na návraty ju neinšpirujú obete, ale ich kati.

Zdá sa však, že pani učiteľka Lenka je predsa len na niečo odborníčka. A čuduj sa svete, práve na Ondreja Ďuricu.

Do Bruselu sa pani učiteľka chystá s vervou a má aj cieľ: „stúpiť Junckerovi na ischias.“ Len neviem či tuší, že Jean-Claude Juncker vo funkcii predsedu Európskej komisie končí.

Číslo 10. má brat samotného predsedu, Marek Kotleba. Podľa baneru ĽSNS: „Aktívny športovec a tréner detí a mládeže, organizátor športových a spoločenských podujatí

Pán Marek je však z minulosti známy aj inak. Napríklad ako spolumajiteľ obchodu „KKK  – Anglická móda“

S takýmito zaujímavými zľavami, ktoré samozrejme nemajú s neonacistickou symbolikou vôbec nič spoločné: „Pri nákupe už za 8818,- Sk teleskopický obušok zadarmo. Zľava až 8,8 % pre členov Slovenskej pospolitosti a Mestskej polície Banká Bystrica. Akcia 1488 pokračuje. Pri nákupe tovaru zn. Thor Steinar, Eighty Eight alebo ACAB v hodnote nad 1488,- Sk slzák zadarmo!

A keďže je pán Marek vtipkár a myslí si, že my ostatní sme mechom udretí, v pohode si na túto tému zavtipkuje.

Ale nie všetko zapadlo prachom zabudnutia.

A čo sa týka aktívneho športovania a trénerstva, to vyzerá takto. Nepochybne ušľachtilá činnosť a odbornosť ako stvorená pre poslanca Európskeho parlamentu

Ďalší kandidát je nemenej zaujímavý. Číslo 11 má Miloš Zverina: „riaditeľ národného vydavateľstva Nitrava,“ ktorý „ako predseda o.z. Slavica bojuje za rozvoj slovanskej  vzájomnosti

Objektom Zverinovho obdivu sú samé vynikajúce a celosvetovo rešpektované osobnosti. Jeden z najväčších zločincov v dejinách, masový vrah vlastného národa, Josif Džugašvili – Stalin.

Vladimír Uľanov – Lenin, ktorý rozpútal v Rusku krvavý boľševický teror.

Aj prezident vojnovej Slovenskej republiky, spoluzodpovedný za smrť mnoho desiatok tisíc jej občanov.

Obdivuje Slobodana Miloševiča.

Aj Marine Le Pen, ktorá je podľa Zverinu prezidentkou.

14. marca si pripomenie vznik fašizoidného Slovenského štátu, ktorý vznikol na základe diktátu Adolfa Hitlera.

A 9. mája spolu s Rusmi oslavuje koniec 2. svetovej vojny, ktorú po pakte Ribbentrop – Molotov spoločne s Nemcami útokom na Poľsko rozpútali.

29. augusta si svojsky pripomenie Slovenské národné povstanie.

Vyfotografuje sa v Moskve pri soche Karla Marxa, ktorý mal židovský pôvod.

Aby sa vzápätí zviezol na vlne antisemitizmu. A spolu so Zverinom aj jeho komentujúci kamaráti.

Rozumie si so šéfom motorkárskeho gangu Noční vlci, Žaldostanovom.

Aj s továriščmi v mátuške Moskve.

V Moskve pózuje s vlajkou naopak s Jevgenijom Palcevom, ktorý ako Eugen Rusnák pravidelne píše články pre dezinformačný portál Hlavné správy.

Kde berie Palcev – Rusnák inšpiráciu, naznačia spoločné fotografie. Napríklad z redakcie ruského propagandistického Sputniku.

Kamaráti sa s Ratkom Sudeckým, aktívnym producentom hoaxov či Katyňskej lži.

Rozumie si s Tiborom Rostásom.

Aj s Robertom Švecom, predsedom Slovenského hnutia obrody.

Poteší sa spoločnej fotografii s ruským veľvyslancom Alexejom Fedotovom.

Lenže vie pán Fedotov za koho Zverina kandiduje? Možno by si nabudúce mal dávať väčší pozor na to s kým sa fotografuje. Najmä ak myslí vážne svoje slová o tom, že treba „bojovať s prejavmi stúpencov klerikálno-fašistického režimu z vojnového obdobia, ktorí majú svojich predstaviteľov dokonca aj v republikovom parlamente.“ Tu je celý rozhovor pre agentúru RIA Novosti.

A prečo Miloš Zverina kandiduje do Európskeho parlamentu? Určite by ste to neuhádli. Dajme mu teda slovo: „Posledným dôvodom je to, že považujem pre Slovensko a Európu tému Slovanstva za dôležitú a vznik Spoločenstva Slovanských Národov (SSN) za neodkladný.“ Čo myslíte, ktorý z pánov zo spoločných fotografií by bol s iniciatívou Miloša Zverinu nanajvýš spokojný?

Zostal nám kanditát č. 12. Je ním Ing. Jozef Mihalčin, ktorý neúspešne kandidoval snáď už všade kde sa dalo.

Pán „špecialista na energetickú bezpečnosť a sebestačnosť SR a bojovník proti korupcii“ kandidoval za župana v roku 2013 za Slovenskú ľudovú stranu. Získal 1,04% hlasov. Skúsil to aj v roku 2017, už v drese Kotlebovej ĽSNS. So ziskom 7,07 % sa opäť županom nestal. V obidvoch prípadoch dopadol rovnako aj ako kandidát na poslanca. Neuspel ani v komunálnych voľbách v roku 2018, keď kandidoval na primátora Vranova. So ziskom 5,46 % hlasov skončil posledný z piatich kandidátov. Realizoval sa však inak. Účasťou v hliadkach, pochodoch, oslavách a vítaní Nočných vlkov.

Stihol pozdieľať nejaký ten hoax.

Či tvrdenia speváka neonacistickej kapely Ďuricu o pomeroch v armáde. Pričom najzarážajúcejšie nie je to čo tvrdí Ďurica, ale skutočnosť, že niekto koho súd označil za neonacistu, mohol roky v armáde slúžiť.

Pán Mihalčin je tiež za spoluprácu s Ruskom. Len či vie, že Rusko vraj nie je za spoluprácu so stranou, za ktorú kandiduje? Alebo je všetko inak?

Poprajme teda predstaveným kandidátom vo voľbách veľa šťastia a držme im palce aby nemuseli odísť z milovaného Slovenska do cudzej zeme plnej priteplených nagélovaných panáčikov, nemorálnych liberálov a krvilačných imigrantov. To si ľudia, ktorí sa tak úprimne hlásia ku kresťanským hodnotám, naozaj nezaslúžia.

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .