Denník N

Držme sa pevne, alebo ako posilniť vzájomné puto

Keď ste sa brali, Váš úmysel bol spravidla úprimný – milovať sa a prežiť spolu život. To čo ohrozuje vzájomné puto, je naša nedokonalosť, nie náš úmysel, či zlá motivácia. Žiaľ, ako sa o vzťah starať, ako čerpať silu keď sa vytratí prvotná zamilovanosť, keď treba na vzťahu pracovať, ale aj ako milovať v čase, kedy láska bolí. Na to nás nikto nepripravil. Nikto nám nepovedal, aké dôležité je starať sa o vzájomné puto…

Sue Johnson vždy fascinovali vzťahy. Od začiatku ako psychológ a psychoterapeut hľadala možnosti ako pomáhať párom. Postupne sa zamerala na skúmanie kľúčových negatívnych a pozitívnych okamihov, aby nakoniec prišla s terapiou zameranou na emócie. V zahraničí ju poznajú ako Emotion Focused Therapy v skratke EFT. Dnes si ju priblížime bližšie túto teóriu vďaka knihe Držme sa pevne.

Citová väzba

Podľa tejto teórie sú milostné vzťahy založené na citovom pute. Britský psychiater John Bowlby kedysi prišiel s teóriou citovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Takáto väzba však existuje aj v dospelosti medzi mužom a ženou.

A na toto tvrdenie nadväzuje aj Sue Johnson, keď vníma vzťah ako o vrodenú potrebu bezpečného citového vzťahu.  Milostný vzťah je vlastne odpoveďou na túto potrebu. Je to odpoveď na našu túžbu po láske. Podstatou vzťahu tak je vytvorenie citového puta a väzba na toho druhého.

V kontexte tejto teórie sa následne menil aj pohľad na mnohé konflikty a trenice, kedy v princípe nešlo o to, že niekto niečo urobil, či neurobil, ale o potvrdenie väzby a pocitu istoty, dôvery, bezpečia a lásky. Možno sa nám to nebude páčiť, hlavne nie na začiatku, ale na tom druhom sme naviazanejší a závislejší, než sme si kedy predstavovali.

Dôležitosť voľby

Žijeme v dobe, kedy sa polovica manželstiev rozpadá. Ale do vzťahu vstupujeme spravidla s tým, že to bude navždy. Málokedy si uvedomujeme, ako veľa je v sázke a ako je dôležité, aby sme si dobre vybrali. Ak dáme na chvíľu bokom vzťah k sebe a k iným ľuďom, vzťah k tomu kto je po našom boku, je pre nás kľúčový. Nie je len v našich rukách a nie je možné ho len tak „zameniť“. A pritom, od toho druhého potrebujeme strašne veľa a mnohé z toho nemôže len tak niekto iný „nahradiť“. To že naše očakávania voči tomu druhému sú často pokrivené vďaka médiám, alebo že očakávame od toho druhého často aj nemožné, je tiež pravda.

Vzťah ako vrchol evolúcie

Keď sa spýtame na lásku, dostaneme rôzne odpovede. Od predstavy romantiky raz a navždy, až po právo na orgazmus vždy a všade. Láska je však primárne emócia. Je vrcholom evolúcie, lebo nás nevedie len k tomu druhému kvôli reprodukcií, ale pre vytvorenie samotného puta, ktoré má presahovať  do hĺbky a do šírky skoro všetko, čo si môžeme predstaviť. Našu intimitu, naše najhlbšie pocity a myšlienky predsa nezdieľame len tak s niekým… Láska preto kladie dôraz na pocit bezpečia a dôvery – intimity a puto ktoré vytvára má za úlohu, aby sa láska odohrávala v tomto kontexte a vďaka tomu v dlhom horizonte. Nemá ísť len o náhodné stretnutie, či vzťah na ročné obdobie…

Stratégia ako prežiť

Mať vzťah je pre nás rovnako dôležité, ako mať čo jesť. Je to jedna zo základných potrieb. Tak ako je znakom evolúcie, že sa ľudia zomkli a vytvorili spoločenstvo aby dokázali prežiť, je tiež znakom evolúcie že vďaka putu medzi matkou a dieťaťom, toto dieťa mohlo prežiť. A dnes už vieme, že vďaka putu medzi partnermi, sa im ľahšie kráča životom. To puto je tu veľmi podobné. V podstate je založené na rovnakom princípe, akurát v dospelosti stojí viac na princípe rovnocennosti – tí dvaja vstupujú do vzťahu ako dve samostatné a rovnocenné jednotky, aby sa navzájom zladili a prepojili, svoje dobré a zlé stránky. Vďaka dobrým stránkam sa stanú ešte silnejší a vďaka vzájomnej pomoci prekonajú tie zlé.

Puto = blízkosť = porozumenie

John Bowlby pomerne rýchlo po skúmaní väzby medzi matkou a dieťaťom, sa začal zameriavať aj na väzbu medzi mužom a ženou. A začal porovnávať výsledky svojho skúmania. Dospel k presvedčeniu, že keď sa s milovaným človekom cítime v bezpečí, ľahko sa k nemu obrátime a naviažeme s ním spojenie. Ale keď tento pocit chýba, stávame sa úzkostní, hneváme sa, snažíme sa jeden druhého kontrolovať, začneme sa vyhýbať kontaktu a narastá medzi nami priepasť.

Pri ďalšom skúmaní sa ukázalo, že zoči voči náročnej situácií, tí ktorí nemali pocit bezpečia a istoty – ženy mali sklon sa utiahnuť a uzavrieť pred mužom a muži so ženami menej komunikovali, vyhýbali sa dotykom a menej chápali ich potreby.

Blízkosť prehlbuje intimitu

Na tieto závery nadviazal profesor psychológie Mário Mikulincer podľa ktorého, ak máme medzi sebou pocit dôvery a bezpečia, lepšie si navzájom rozumieme. Aj komunikácia medzi nami je voľnejšia a bohatšia. A paradoxom je, že čím pevnejšie puto medzi nami je, tým nezávislejší a slobodnejší sa cítime, pretože oporou / istotou je nám vzťah (ten druhý). Ak je medzi nami silné puto, viac si veríme a stávame sa odolnejšími. To že takýto blízky vzťah je dôležitý aj pre naše zdravie, asi netreba ani spomínať. Vďaka silnému putu sa stávame po telesnej, ale aj duševnej stránke odolnejšími. Vzťah je akoby takou bariérou – ochranou pred strachom, stresom, šokom a iným nečasom tejto doby.

Dotyk, bozk a sex vedie k vyplavovaniu oxytocínu a vazopresínu, čo len posilňuje naše puto. A následne aktivujú proces odmeny v mozgu a zaplavujú nás látky ako dopamín, vďaka čomu sa cítime šťastní a deaktivujú sa stresové hormóny na čele s kortizolom.

Problém nie je primárne v komunikácií

Tak kde nastáva problém? V strate / v oslabení tohto spojenia.

Ako už bolo vyššie naznačené, ak je oslabené puto, alebo ak máme pocit, že nás v danej chvíly ten druhý nemiluje, snažíme sa jeden druhého kontrolovať, začíname pochybovať o skutkoch a motivácií toho druhého, narastá medzi nami priepasť, začíname sa sťahovať do seba a odťahovať pred druhým, čo len prehlbuje priepasť a podporuje na jednej strane našu obavu, či nás ten druhý miluje a na druhej strane našu úzkosť a hnev. Ak nás ten druhý nemiluje, musíme sa báť, čo bude. A ako nám to mohol urobiť?

Keď sa rozprávam s pármi a vediem ich k skúmaniu svojich pocitov a myšlienok, často ostanú na povrchu. Pomenujú problém – napríklad chodí neskôr domov, ale nie príčinu. Rovnako tak sa veľa rozhovorov o problémoch dotýka komunikácie. Kde jednak je problém odlišnosť v komunikácií, ale aj v spôsobe komunikácie. Akoby problém vo vzťahu bol o tom, kto je lepším rečníkom. Problém je, že samotné zlepšenie komunikácie samo osebe neodstráni príčinu. A tá tkvie oveľa hlbšie.

Problém je primárne v oslabení puta

Môže to znieť bláznivo. Ale veľmi často problém nie je v tom, kto za čo minul peniaze, kedy prišiel domov, kto niečo urobil, či neurobil a mal… Problémom je, že v danej chvíli je oslabené naše citové puto, alebo máme pocit, že nás ten druhý nemiluje. A vtedy akýkoľvek podnet nám príde vhod ako zámienka. V skutočnosti však hovoríme tomu druhému tieto otázky: môžem s tebou počítať? Si tu pre mňa? Záleží ti na mne? Potrebuješ ma? Keď pôjde do tuhého, môžem s tebou rátať?

Hnev, kritika, požiadavky, dokonca aj ultimáta sú často len volaním k milencovmu srdcu: hej, si tam? Miluješ ma (ešte)?

Naladiť sa na seba

Potrebujeme doplniť citovú nádž, uistiť, že naše puto je stále aktuálne. Jednoducho potrebujeme aby naše puto bolo silné a mali sme pocit, že sme milovaní. To ostatné je dôležité, ale nie je tak podstatné. Samozrejme že ak dlhodobo budeme chodiť neskoro domov, ak pravidelne budeme míňať majetok… a robiť veľa iných negatívnych prejavov, vzťah tým bude trpieť. Ale ak máme silné puto, tieto jednorázové prehrešky nebudú podstatné.

Ten druhý má byť naše útočisko. Keď tam vonku okolo nás zúri búrka, potrebujeme mať istotu že máme sa u koho schovať.

Starať sa / vypýtať si to svoje

Ak je to tak jednoduché a vo vzťahu ide primárne o vzájomné puto, prečo neprídeme a jednoducho nepovieme: hej, potrebujem objať, porozprávať sa, byť s tebou? Pretože sme dosť často od seba a keď sa stretneme, chvíľu trvá kým sa naladíme na toho druhého. Nie je medzi nami taká jednota, ako by sme si predstavovali. A aj keď si na diaľku píšeme / voláme, nie je ľahké pre nás vycítiť ako sa ten druhý cíti a zareagovať na to. A z časti to ani nie je možné, pretože komunikácia na diaľku je ochudobnená.

A preto, či sa nám to páči, alebo nie, riešením mnohých problémov, ale aj predchádzanie mnohých konfliktov tkvie v našej ochote prísť a vypýtať si svoj „kúsok“ lásky. Nespoliehať sa, že tomu druhému zasvieti kontrolka, že naša citová nádrž je prázdna. Viac o citovej nádrži tu: https://dennikn.sk/blog/1118873/pat-jazykov-lasky-pat-sposobov-ako-prejavit-lasku/. Nespoliehať sa, že ten druhý má hovoriť, alebo sa spýtať. Inak riskujeme, že nedostaneme čo potrebujeme…

Láska dáva silu

Láska je emócia, Keď je naše puto silné, nie je dôležité pre nás menovať, prečo všetko sa milujeme. Keď je naše puto slabé, alebo keď sa stratilo, hľadáme a pomenujeme dôvody, prečo sa tak stalo. Ale v skutočnosti, problémom bola absencia emócie. My sa až tak nemeníme po vstupe do vzťahu. Predstava že láska toho druhého zmení, že prestane mať problém s alkoholom… že nebude dominantná… Preto dôraz je na poznaní pred vstupom do manželstva a rozhodnutie pred, alebo po zamilovanosti a bez ružových okuliarov.

Sue Johnson si pri riešení konfliktov všimla, že keď sa puto obnovilo, alebo keď sa posilnilo a ten druhý sa cítil milovaný, dôvody pre rozchod už neboli tak podstatné a časom sa stratili. Samozrejme, nešlo tu o vzťah s násilníkom, či vzťah ktorý nemá zmysel zachrániť. Väčšinu vzťahov by sa dalo zachrániť, keby ľudia kládli dôraz na starostlivosť o toho druhého a na vzájomnú lásku.

.

Láska je citovým putom. Túžba a hlad po emócií je dokonca taký silný, že musíme zapojiť rozum, aby sme si dobre vybrali. Mnohí si zle vybrali, pretože hlad po láske prehlasoval všetky argumenty. Ak sme si dobre vybrali, táto láska ako emócia je silnejšia, než argumenty proti. Preto vo vzťahu ktorý funguje, nie je problémom odlišnosť, či istá disharmónia. Teda ak nie sú o pochybnosti o tom podstatnom – o láske.

Keď príde ku konfliktu, mnohé z tvrdení sú v podstate len protestom po prerušení / oslabení puta. A ak budeme reagovať racionálne (oponovať, spochybňovať, neodhalíme o čo naozaj ide), len prehĺbime tento pocit nelásky. Preto vo vzťahu nie je tak dôležité, čo sa stalo, ale ako to zasiahlo vzájomné puto.

Tomáš Hupka

Sue Johnson je okrem iného klinickým psychológom a profesorkou psychológie, riaditeľkou inštitútu ktorý ďalej rozvíja teóriu EFT. Často prednáša po celom svete a napísala niekoľko kníh. K tým najznámejším patrí Držme sa pevne – párová terapia zameraná na emócie.

Zdroj fotografie:

https:// embracingjoy. com

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom